Keď sa spomenie názov Bajkal, asi väčšine z nás sa v mysli hneď vybají najhlbšie jazero sveta, jazero Bajkal, nachádzajúce sa v ázijskej časti Ruskej federácie. A práve neďaleko tohto jazera, v meste Irkutsk, ktoré leží pri ústí rieky Irkut do Angary a je od jazera Bajkal situované 65 km západne, sídlila svojho času aj letecká spoločnosť s názvom Baikal Airlines, o ktorej som sa rozhodol napísať prvý diel tohto nového leteckého seriálu, venovanom dnes už zaniknutým aerolinkám.
Zopár faktov o leteckej spoločnosti
- Kód IATA: X3
- Kód ICAO: BKL
- Začiatok prevádzkovej činnosti: 1992
- Ukončenie prevádzky: 1998
- Štát: Rusko
Po rozpade Sovietskeho zväzu a následnom uvoľnení legislatívy v oblasti leteckej dopravy prestal mať Aeroflot, štátom vlastnený letecký dopravca, monopol na vykonávanie leteckej dopravy v Rusku. Aeroflotu zostala báza na moskovskom letisku Šeremetevo a z divízií Aeroflotu na ostatných letiskách vznikli nové miestne letecké spoločnosti. Inak tomu nebolo ani na letisku v Irkutsku.
K 1. aprílu 1992 došlo v Irkutsku k reorganizácii leteckého odvetvia a následnému vzniku dvoch samostatných subjektov. Správu letiska prevzal nový štátny podnik Letisko Irkutsk (Аэропорт Иркутск) a prevádzku lietadlovej techniky prevzal nový dopravca Baikal Airlines. Ten po Aeroflote zdedil lietadlá typu Tupolev TU-154 a Antonov AN-24, ako aj stroje určené na prepravu nákladu – Antonovy AN-12, Antonovy AN-26 a Iľjušiny IL-76. Pre desiatky lietadiel, ktoré sa ocitli vo flotile Baikal Airlines (podľa dostupných údajov ich bolo takmer 70) sa v zmenenej politicko-hospodárskej situácii, ktorá na začiatku 90-tych rokov 20. storočia v celom bývalom Sovietskom zväze panovala, sa nenašlo dostatočné využitie. Chýbali aj finančné prostriedky na ich opravu a údržbu a tak boli postupne viaceré z nich odstavené a následne vyradené. Ďalšie boli prenajímané, prípadne predané iným leteckým spoločnostiam. Do elegantných farieb spoločnosti Baikal Airlines (BKL) sa dostali len dva typy z týchto lietadiel a to TU-154 M a AN-24 RV.
Detail loga spoločnosti Baikal Airlines so siluetou jazera a letiaceho vtáka
Pravidelné lety spoločnosti smerovali do Moskvy, Japonska a Číny. Spoločnosť prevádzkovala tiež charterové lety, napríklad do Španielska. No jedno z ich lietadiel sme mali možnosť vidieť aj na Slovensku. V zimnej sezóne 1997/1998 sa lietadlo BKL typu Tupolev TU-154 M s registráciou RA-85690 ukázalo na letisku Poprad/Tatry celkovo sedemkrát. Tieto lety paradoxne nesmerovali z Irkutska, ale z moskovského letiska Vnukovo a neboli operované pod kódom BKL, ale pod kódom spoločnosti Gazpromavia. Tá si totiž toto „túčko“ prenajímala na svoje charterové lety s ruskými lyžiarmi na lety, ktoré si pri zvýšenom záujme cestujúcich vyžadovali použiť väčší typ lietadla, ako boli kapacity ich vlastných Jakovlevov JAK-42.
Nehoda
Spoločnosť BKL zaznamenala počas svojej existencie aj jednu vážnu nehodu. 3. januára 1994 sa na pravidelnej vnútroštátnej linke Irkutsk – Moskva-Domodedovo krátko po štarte zrútil Tupolev TU-154 M. Išlo o stroj s registráciou RA-85656 (výrobné číslo 801, rok výroby 1989). Po poruche a následnom požiari motora č. 2 posádka nad lietadlom stratila kontrolu a zrútilo sa neďaleko dedinky Mamony. Zahynulo všetkých 125 ľudí na palube (9 členov posádky a 116 cestujúcich) a 1 človek na zemi – lietadlo spadlo na hospodársku budovu. V danom roku išlo z hľadiska počtu ľudských obetí o štvrté najväčšie letecké nešťastie.
Tupolev TU-154 M reg. RA-85652 ešte s klasickým modrým pásom Aeroflotu, ale na trupe už s nápisom Baikal Airlines a na zvislej chvostovej ploche s logom prevádzkovateľa
Zaradenie Boeingu 757 do flotily spoločnosti
Už pár mesiacov po nehode TU-154 M zaradil BKL do svojej flotily, ktorú dovtedy tvorili výlučne ruské resp. sovietske lietadlá aj modernejší, komfortnejší a úplne nový americký Boeing 757-200. Do flotily sa zaradil v apríli 1994 a BKL sa stali len druhou ruskou leteckou spoločnosťou, ktorá začala tento typ lietadla prevádzkovať (prvou bola spoločnosť Transaero, ktorá aerolinky z Irkutska s dodávkou tohto typu predbehla len o niekoľko týždňov). Boeing počas prevádzky v BKL niesol americkú registráciu N321LF a bol zakúpený na lízing od lízingovej spoločnosti ILFC. Prevádzka B757 však aj napriek jeho viacerým pozitívam bola pre BKL aj značným bremenom. Bolo treba splácať nemalé čiastky za jeho lízing, čo sa neskôr ukázalo, že je nad finančné možnosti firmy. Po dvoch rokoch prevádzky bol jeho lízing ukončený.
Leteckej spoločnosti sa ani po ukončení prenájmu B757-200 nepodarilo vymaniť z dlhov. Naopak, chýbali finančné prostriedky aj na vykonávanie údržby lietadiel, ktoré vo flotile zostali a tak boli viaceré odstavené. Problémy ďalšieho fungovania spoločnosti napokon vyvrcholili v septembri 1998, keď BKL ukončili svoju prevádzku.
Jediný Boeing 757-200 vo flotile irkutských aerolínií niesol registračnú značku N321LF
Niektoré ďalšie zaujímavosti z prostredia tejto leteckej spoločnosti sa môžete v ruštine dozvedieť aj v článku na adrese http://www.exkurort.ru/ex/Baikal_v_pike_xronika.html .
Jediný Boeing 757, ktorý mali BKL vo flotile, prenajala lízingová firma kolumbijskej spoločnosti Avianca, neskôr sa dostal do lietadlového parku Air Finland. Jeden z Tupolevov 154 M – konkrétne RA-85652, skončil u spoločnosti Siberia Airlines z Novosibirska (neskôr premenovanej na S7 Airlines). Atraktívny náter bývalého prevádzkovateľa od jazera Bajkal sa im asi zapáčil a tak sa ho rozhodli na lietadle ponechať a dali dole len nápis Baikal Airlines, ktorý nahradili nápisom nového prevádzkovateľa. Nové farby S7 Airlines dostal tento stroj až v roku 2008.
Mnohé lietadlá po skrachovaných BKL sa už po ukončení ich prevádzkovej činnosti do prevádzky nedostali a zostali niekoľko rokov odstavené na letisku v Irkutsku, niektoré dodnes. Výpadok po BKL na letisku Irkutsk ciastočne nahradila v roku 1999 novozaložená letecká spoločnosť IrAero. Spočiatku so strojmi Antonov AN-24 a AN-26, v súčasnosti už s kanadskými lietadlami Bombardier Regional Jet CRJ-200.
Na záver ešte odkazy na fotky lietadiel Baikal Airlines na leteckých weboch:
– fotografie BKL na airliners.net
– fotografie BKL na jetphotos.net
– fotografie BKL na russianplanes.net
Autor článku: Peter Vodička
Pridajte prvý komentár