Automobily s dvojtaktným motorom 9: DKW vyrábané v Brazílii

Spomedzi ľudových automobilov vyrábaných vo veľkých sériách popredné miesto v medzivojnovej a povojnovej histórii zastávala značka DKW so svojimi jednoduchými autami pre ľudové masy s dvojtaktným motorom. Tieto motory boli najskôr dvojvalcové, neskoršie trojvalcové, štvorvalcové (vidlicové) a vrcholom ponuky boli dva spriahnuté trojvalce (vidlicový šesťvalec).

V dnešnej dobe ak niekto spomenie dvojtakt v aute, každý vo Východnej Európe si spomenie na východonemecký Trabant. Realita je ale tá, že na každom kontinente sa vyrábali a stále vyrábajú dvojtaktné motory, no ich dnešné využitie je v menšej miere ako v minulosti. Hore uvedená nemecká značka DKW sa snažila, tak ako aj ostatní výrobcovia automobilov, svoju výrobu presúvať aj mimo svoje domovské závody. Mimo tejto aktívnej výroby sa materské podniky snažili predať licencie na výrobu svojich produktov a tie sa následne vyrábali u firiem, ktoré disponovali svojim vlastným kapitálom a za možnosť vyrábať materskému podniku zaplatili.

DKW-Vemag, r. v. 1956 VEMAGUE

V predošlom článku som naznačil, že autá DKW sa na základe licencie vyrábali v Holansku a Španielsku, no nebola to až taká masová výroba, bola modelovo a časovo obmedzená. Za veľkou mlákou tam sa masová výroba rozvinula v plnej miere a aj po vypršaní licencie pokračovala vo vlastnom vývoji. Dialo sa to v Južnej Amerike, konkrétne v Brazílii a Argentíne. V Brazílii licenčná výroba bežala v podniku Vemag (Veículos Máquinas Agrícolas SA). Táto firma sa venovala výrobe vozidiel ako takých – poľnohospodárske stroje, nákladné autá. Svoju ponukovú paletu teda rozšírila o automobily DKW. Najskôr to boli autá na báze F91 (1956) a neskôr F94 (1958). V ponuke boli modely sedan a kombi pod názvami Belcar (v preklade krásne auto) a Vemaguet (v preklade malá deka).

1965 Vemag-Belcar-Rio

V ďalších rokoch sa paleta rozrástla o terénne vozidlo Candango (DKW Munga) a športové kupé (Fissore). Tieto vozidlá boli po vypršaní licencie modernizované po vzore pôvodných DKW. Nakoniec sa ale v 60-tych rokoch minulého storočia konštruktéri rozhodli aj pre špecifické zmeny, ktorými sa autá odlišovali od ostatnej produkcie v iných štátoch. Výrazná bola, prepracovaná predná maska s vodorovnými lištami a pribudla aj verzia picku-up.

1965 Vemag Belcar Rio

Podobne to bolo aj u kupátka Fissore. Terénne DKW Munga sa v Brazílii vyrábalo u DKW Vemag v rokoch 1958 – 1963. Najskôr dostalo meno Jipe, no čoskoro bolo zmenené na Candango. Malo viaceré varianty a to s pohonom obidvoch náprav, alebo len prednej a buď v otvorenej verzii s plátenou strechou, alebo s laminátovou strechou. Motor bol stále trojvalcový liter. Športiaky Fissore mali vonkajšie tvary odvodené od nemeckých, no po vypršaní licencie boli ich tvary ako u ostatných modelov prepracovávané.

kombi-s-prepracovanou-prednou-maskou

Nakoľko aj v Nemecku boli spokojní s talianskou karosárskou dielňou bratov Fissoriovcov, tak aj spolupráca s nimi prebiehala aj v Južnej Amerike. Fissoriovci najskôr pre Argentínu pripravili nové karosérie, ktoré už nevychádzali z povojnových zaoblených F 91-94, ale ich karosérie zhranateli a aj argentínčania spustili výrobu úplne nových modelov DKW. Brazílske kabrio a kupé od Fissoriovcov teda boli nahradené novým kupátkom, ktoré vlastne vychádzalo z argentínskeho ostatného DKW. Toto kupé malo predpoklady aj na ďalší vývoj, no to už do hry nielen v Nemecku vstúpil nový kapitál a ten nakoniec výrobu dvojtaktných motorov zrušil. Následnícke brazílske automobily v konečnom dôsledku niesli logo AUDI so štvortaktnými motormi Volkswagen. Názov Vemag bol nahradený logom Volkswagen Do Brazil.

pick-up-po-renovacii

S brazílskou fabrikou DKW Vemag v Sao Paule bol úzko spätý aj oficiálny pretekársky team, ktorého osobnosťami boli Jorge Lettrich a Genaro „Rino“ Malzoni, Anísio Campos, Luís Roberto Alves da Costa, Milton Masteguin a Mário César„ Marinho“ de Camargo Filho. Títo páni na podvozkoch DKW montovali športové náradia najskôr s kovovými karosériami (od Malzoniho), no čoskoro ich nahradili sklolaminátovými (tiež Malzoni). Jorge Lettrich naladil trojvalcový dvojtkaktný motor DKW s objemom 1 000 ccm na 106 konských síl s maximálkou 212 km/h. Automobilka najskôr sama postavila špeciál pre juhoamerický rýchlostný rekord pre vozidlá s objemom 1 000 ccm a pre tisíckilometrovú súťaž London – Paris. Oficiálny pretekársky team veľkou mierou ovplyvňoval aj produkciu športových modelov kupé a kabriolet.

športiaky Fissore

Genaro Malzoni prototyp okruhovej verzie vyrobil na rodinnej vidieckej farme, kde sa pestovala cukrová trstina už v roku 1962. O dva roky neskôr sa začali úspešné roky so sklolaminátovými karosériami. Brazílsky pretekársky team na okruhoch začal porážať nielen ostatných vo svojej kubatúre, ale získaval vavríny aj tým, že porážal silnejšie štvortakty. Jazdili preň jazdci ako Emersom Fittipaldi a Jan Balder. Pre Brazíliu to bol svetový úspech a pre vozidlá sa vžil názov DKW GT Malzoni. Auto sa stalo brazílskou ikonou a preto sa protagonisti oficiálneho pretekárskeho teamu rozhodli spojením svojich začiatočných písmen mien vytvoriť logo spoločnosti LUMIMARI za účelom sériovej výroby okruhových špeciálov GT Malzoni DKW. Základom bolo športové kupé GT Malzoni (Malzonis). Začali s motorom 981 ccm a automatickým systémom mazania „Lubrimat“. Výkon bol 50 koní pri 4 500 otáčok za minútu s možnosťou dodatočného doladenia. Ladičom sa podarilo z tohto dvojtaktného trojvalca vydolovať až dvojnásobnú hodnotu, čo boli naozaj zaujímavé parametre. Špeciálov DKW GT Malzoni sa údajne  v rokoch 1964 – 1966 vyrobilo 35 kusov (Malzonis).

brazílsky pretekový špeciál na podvozku DKW Brazil

Civilné verzie, tie sa začali vyrábať pod značkou spoločnosti PUMA Veículos a Motores Ltda, ktorá maličkú dielňu Lumimari pohltila. Spotrebiteľská verzia bola odprezentovaná v roku 1965 na autosalóne ako prototyp nadväzujúci na GT Malzoni. Ozajstné sériové Pumy s dvojtaktným trojvalcom DKW sa začali vyrábať v roku 1966 (14. septembra) a po rozbehnutí sa ich v roku 1967 vyrobilo údajne 125.

DKW PUMA, r. v. 1965 Malzoni

Rok 1968 bol pre Pumy prelomový, pretože prakticky už neboli k dispozícii motory DKW. Zostávajúcich bolo 170 a tie boli prakticky nahradené motormi štvortaktnými. Nový majiteľ továrne Vemag zrušil výrobu dvojtaktov (1967) a nahradil ich motormi z vlastnej produkcie, teda Volkswagen a Mercedes. Puma sa teda preorientovala a nové modely boli postavené na podvozkoch Volkswagan Karmann Ghia so štvortaktným boxerom 1 500 ccm v zadu. Civilné GT Puma Malzoni bolo oproti prototypu prepracované. Vozidlo bolo trocha predĺžené a dostalo ináč umiestnené nárazníky a takisto boli dotiahnuté aj ďalšie detaily, ktoré boli vtedy pre autá jazdiace v bežnej premávke povinné. O tieto zmeny sa postaral Anisio Campos z pôvodného teamu (Lumimari). V Brazílii tak skončila dvojtaktná éra koncepcie DKW, no nebol to úplný zánik v Južnej Amerike, pretože výrobné závody licenčných DKW boli aj v Argentíne. O tom sa zmienim čoskoro. Puma ale nebola jediným atraktívnym športiakom s dvojtaktným motorom. Dvojtaktné Ferrari sa objavilo aj v Európe a to v NDR s komponentami Wartburg, no to je ale iná nedávna éra.

Autor: Gilbert

Pridajte prvý komentár

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.