BRATISLAVA – Prehliadka expozície cestných i železničných vozidiel, či výstava venovaná 100. výročiu lodiarstva v Československu. Nenápadné múzeum v blízkosti hlavnej stanice má svoje čaro a rozhodne stojí za návštevu.
Bratislavské múzeum dopravy určite netreba veľmi predstavovať. Ak patríte k obyvateľom hlavného mesta, pravdepodobne ste ho už niekedy navštívili. Či už počas bežných otváracích hodín, alebo pri Noci múzeí a galérií kedy Vás okrem predĺžených otváracích hodín láka aj zaujímavým sprievodným programom. I keď sa toto múzeum vzhľadom na svoje finančné možnosti a záujem kompetentných nemôže porovnávať s obdobnými múzeami v susedných krajinách, nadšenci dopravy si tu rozhodne prídu na svoje.
Múzeum sa nachádza v priestoroch koľajiska a priľahlých skladov prvej bratislavskej stanice parostrojnej železnice, bývalej Uhorskej centrálnej železnice z 19. storočia. Už pri pokladni Vás upúta vitrína s modelmi najrôznejších automobilových veteránov domácej i zahraničnej produkcie medzi ktorými nájdeme osobné i úžitkové vozidlá.
Na opačnej strane zase detských návštevníkov zaujme funkčné modelové koľajisko, ktoré Vám na požiadanie zapnú pri pokladni.
Prehliadka pravej časti Haly A Vás oboznámi s vývojom automobilizmu a motorizmu v medzivojnovom období. Nájdeme tu známe značky ako Aero, Praga, Tatra, Ford a mnohé ďalšie. K zaujímavým exponátom patrí napríklad Tatra 12 z roku 1928 so zdvihovým objemom 1 056 cm3, výkonom 12 koní a maximálnou rýchlosťou 70 km/hod., ktorá bola jedným z prvých Bratislavských taxíkov.
O 10 km vyššiu rýchlosť už dosiahli americký BUICK s modelom 31, ktorý bol vyrobený v roku 1913, ako aj TATRA 57 z roku 1934, či TATRA T 57 SPORT z roku 1932, ktorá bola prestížnym modelom z typového radu „Hadimrška“.
Svoje zastúpenie tu má aj predvojnový ľudový automobil FIAT 500 TOPOLINO vyrobený v roku 1939 v Taliansku, či GAZ-21 Volga z roku 1957.
Vzhliadnuť tu môžete aj najstarší exponát múzea Tricykel značky ARIEL z roku 1900. Konštrukcia tohto motorového vozidla vychádza z radu pánskeho bicykla typu Rower fy. Humber z roku 1884, upraveného ako trojkolka. Predstavuje trojstopé motorové vozidlo s pomocným štvortaktným motorom, ovládaným tiahlami, umiestnenými na ráme.
Nadšenci starých bicyklov tu zase nájdu bicykel s nízkymi kolesami a plnými gumami značky Brennabor, ktorý bol vyrobený v roku 1888 v Nemecku, ako aj ďalšie historické bicykle vrátane prvých kostitrasov.
Svet motocyklov je zastúpený preslávenými značkami ako INDIÁN, VELOCETTE, HARLEY – DAVIDSON, Čezeta 175, či Stadion.
Na konci haly Vás upúta pohľad do dobovej autodielne, pri ktorej môžete vzhliadnuť proces renovácie historického vozidla.
Priaznivci mestskej hromadnej dopravy tu zase nájdu zastávkový označník trolejbusových liniek č. 13 a 17, ktoré v minulosti jazdili v Bratislave.
Na opačnej strane Haly A si prídu na svoje nadšenci železničnej histórie. Expozíciám železničných odvetví traťového hospodárstva, oznamovacej, návestnej a zabezpečovacej techniky dominuje dioráma dopravnej kancelárie. Na koľajovom poli so zbierkou ručného náradia pre údržbu traťového zvršku je vystavená ľahká ručná drevená drezina a motorová osobná drezina Tatra T 15/52 z roku 1947.
Nemenej zaujímavá je „lampáreň”, zbierka zvonkových návestidiel, či Schönbachovo návestidlo.
Na koľajisku pri prvom peróne bolo ešte donedávna možné obdivovať kolekciu parných rušňov doplnenú o rušne elektrickej i motorovej trakcie, služobné, či nákladné vozne.
Z parných rušňov bolo možné obdivovať stroje 310.0107 z roku 1902, 434.128/516.0684 z roku 1920, či 534.0471 z roku 1947. Najstarší rušeň 310.0107 sa na Slovensku objavil až po 1. svetovej vojne a na miestnych železniciach, či ľahkom posune slúžil až do konca 60-tych rokov 20. storočia. Druhý menovaný rušeň vyrobený v První Českomoravské továrne na stroje v Praze pod výrobným číslom 888 bol pôvodne horský rýchlikový rušeň na prehriatu paru. ČSD ho však napokon používali v nákladnej doprave i v staničnom posune až do 70-tych rokov 20. storočia a na Slovensku ho bolo možné stretnúť v Depách Bratislava východ, Nové zámky, Košice a Leopoldov. Posledný nami zmieňovaný rušeň sa používal v nákladnej doprave na menej vyťažených tratiach.
Z ďalších rušňov tu môžete obdivovať elektrický rušeň 240.040-6 „Laminátka“, T 478.1 „Cecaňa“, či 210.012-1 „Žehlička“.
Rovnako zaujímavý je aj nákladný dvojnápravový motorový vozeň M 140.101 s vežovým stanovišťom vodiča a centrálnym spriahlom, ktorý v roku 1928 vyrobila Tatra Kopřivnice pod výrobným číslom 5491. Celkovo sa vyrobili 3 vozne tohto typu, ktoré sa používali pre rýchlu dopravu potravín a novín na hlavných tratiach Praha – Lužná-Lišany, Brno – Přerov, Praha – Tábor a Praha – Mladá Boleslav. ČSD sa týmto vozidlom, poháňaným vodou chladeným šesťvalcovým benzínovým motorom Tatra U prostredníctvom mechanickej, ručne radenej štvorstupňovej prevodovky s tzv. výkyvným prevodom snažili reagovať na silnejúcu konkurenciu cestnej nákladnej autodopravy. Vozne boli vyradené v roku 1941 v Nymburku.
Pracovné stroje sú zastúpené Podbíjačkou ASP 400 zo 70-tych rokov 20. storočia z domovskej stanice Bošany, ktorá sa používala na zhutnenie štrku pod podvalmi. Zdrojom energie je vznetový desaťvalcový motor TATRA T 928.51 s výkonom 95,7 kw. Maximálna hodinová rýchlosť je až 500 metrov a tento stroj priemerne upraví 250 – 300 metrov za hodinu.
Parné rušne už žiaľ v Múzeu dopravy nenájdete. Železničné múzeum SR sa ich totiž rozhodlo presunúť do svojho areálu v priestoroch bývalého rušňového depa Bratislava východ s odôvodnením, že v Múzeu dopravy chátrali pod holým nebom. Avšak položme si otázku, či na Rendezi nebudú rovnako chátrať pod holým nebom.
Prvý perón okrem prehliadky koľajových vozidiel ponúka aj pútavú výstavu fotografii, ktoré sa vždy po určitom čase obmieňajú. Nájdeme tu aj sochu svätej Kataríny Alexandrijskej, patrónky železničiarov.
Kto sa skôr zaujíma o veterány z povojnového obdobia, zaiste zavíta do Haly B. Už pri vstupe do 2. časti expozície Vás upúta americký nákladný automobil na nosenie zbraní s navijakom Dodge WC 52, či vojenský motocykel MMW R 75 Sahara s maximálnou rýchlosťou 95 km/hod. vyrobený v roku 1942 v Nemecku. Vozidlá značky Dodge WC sa v USA vyrábali v rokoch 1937 – 1945.
Dobová tabuľa nás zase upriami na obdobie neslobody, kedy cestovanie do zahraničia nebola až taká samozrejmosť, ako je tomu dnes.
Po pravej strane zas nájdete kolekciu vozidiel značky Škoda ako napríklad ľudový automobil Škoda 912 Popular z roku 1938, prvý povojnový automobil vynikajúci spoľahlivosťou a róbustnosťou Škoda 1101 (Tudor) z roku 1946, či Škodu Octavia z roku 1963, ktorá bola prvou Škodou odpruženou len s vysutými pružinami. Jej praktická karoséria umožňovala vzájomnú výmenu čelného a zadného skla. Z ďalších typov môžeme spomenúť 1000 MBX typ 990 T (r. v. 1967), 100 (r. v. 1969), Octaviu Combi (r. v. 1971), 762 (r. v. 1977), 105 L (r. v. 1977), 734 Locusta, (r. v. 1982), Garde kupé (r. v. 1982), 125 L (r. v. 1989), či Favorit (r. v. 1990).
Automobil Škoda 1000 MBX vznikol na báze typu 1000 MB. Vyrábal sa v rokoch 1966 – 1969 a celkovo bolo vyrobených 1 403 vozidiel tohto typu. Do výroby sa dostal aj typ 1100 MBX s výkonnejším motorom. Karosériu automobilu Škoda Favorit s maximálnou rýchlosťou 150 km/hod. navrhol Nuccio Bertone. Automobil vyrobený v podniku Škoda Mladá Boleslav; v pobočke vo Vrchlabí bol prvý raz predstavený na medzinárodnom veľtrhu v Brne v roku 1987.
Nadšenci motocyklov tu nájdu typy ako ČZ 125 B (r. v. 1947), ČZ 150 Sport (r. v. 1949), Manet M90 (r. v. 1949), Stadion S 11 (r. v. 1958), Manet S 100 – Skúter (r. v. 1959), Eso Šimandl, Divišov (r. v. 1968), ČZ 250 Motocross (r. v. 1972), JAWA 90 – Roadster (r. v. 1973), či ČZ Roland 180 (r. v. 1993).
Po ľavej strane môžete vidieť jedinečnú zbierku vládnych a špeciálnych vozidiel, ktoré sa v mnohých prípadoch do sériovej výroby nikdy nedostali. Spomenúť môžeme napríklad Ladu 1200 (VAZ 2101) z roku 1977, či prezidentskú Tatru 613. Z prototypových vozidiel zase zaujme NUA TAZ 1500 VA (r. v. 1989/1992), ktorý je jediným zachovaným dokumentom automobilovej spolupráce v stavbe malých nákladných automobilov medzi ČSSR a ZSSR. Na tomto prototype úžitkového automobilu bola použitá pôvodná mechanika a ložná plocha z valníku 1203, no konštrukcia kabíny je inovovaná. Bratislavské automobilové závody zase v roku 1989 vyrobili prototyp MNA 1000 so zdvihovým objemom 1 580 cm3, výkonom 85 koní a maximálnou rýchlosťou 135 km/hod. Hasičské vozidlá reprezentuje AVIA DVS 12 A 30 z roku 1978 s prívesnou hasičskou striekačkou PPS 12 r z roku 1988.
Posledná a len pred pár rokmi zväčšená časť múzea je určená pre rôzne príležitostné výstavy. V uplynulom roku si tu prišli na svoje aj fanúšikovia lodnej dopravy. V rámci výstavy 100 rokov lodiarstva v Československu sa bolo možné oboznámiť z históriou lodnej dopravy a vzhliadnuť prepracované modely rôznych typov lodí.
Už v marci 1919 vznikol Československý dunajský dopravný úrad, ktorý bol predchodcom dnešnej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, a.s.. Plavebná činnosť s 5 parnými bočnokolesovými remorkérmi, 44 nákladnými člnmi prenajatými za úhradu od DDSG a väčším počtom nákladných plavidiel zadržaných v Komárne, ktoré dalo opraviť Ministerstvo verejných prác, začala 20. októbra 1919. História moderného Zimného prístavu v Bratislave siaha do konca 19. storočia, kedy v rokoch 1897 – 1907 postavili severný a južný bazén. Zo začiatku boli bazény používané len na prezimovanie lodí, no neskôr sa tu začali aj opravy a prestavby plavidiel. V južnom bazéne na to slúžil vodný výťah so štaplovou polohou, opravárenské dielne a lodná hala. Neskôr prišli na rad aj novostavby lodí (napríklad propeler KAMZÍK. Smutnou kapitolou dejín je šrotovanie lodí vrátane niektorých cenných kúskov. V rokoch 1969 – 1975 sa na dunajskom riečnom kilometri 1865 postavila nová Lodenica ako opravovňa plavidiel Čs. plavby dunajskej, n. p. Bratislava.
Československý dunajský dopravný úrad mal k dispozícii napríklad vlečný remorkér WIEN s výkonom 850 koní vyrobený v roku 1912 v Lodenici Linz a neskôr premenovaný na LABE a z lodí Propelerového podniku mesta Bratislavy lode POZSONY a DUNAJ, ktoré boli neskôr premenované na BRATISLAVA a DEVÍN.
Výstavu lodiarstva uzatvárala pracovňa lodného projektanta s písacím strojom, rysovacími potrebami, tabuľou a prístrojom na meranie geometrie modelov lodných vrtúľ.
Jedinečnú atmosféru histórie dopravy dotvárajú aj najrôznejšie dobové fotografie Bratislavy a dobové reklamy. Kto aspoň raz zavíta do expozície tohto múzea, môže obdivovať precíznu prácu našich predkov, ktorá sa vďaka rôznym klubom a individuálnym nadšencom zachovala pre budúce generácie. Skrátka v nenápadnom múzeu situovanom v blízkosti centra mesta a hlavnej železničnej stanice sa zastavil čas.
Malú ochutnávku z expozície múzea ponúka niekoľko úžitkových vozidiel, ktoré sú za plotom pozdĺž príjazdovej cesty pred budovou múzea. Môžete tam vidieť parný valec, ako aj rôzne nákladné automobily – napríklad Škodu 706 v hasičskom prevedení, či pracovné vozidlo na opravu trolejového vedenia. Tieto exponáty sú síce vystavené vplyvom počasia, no zo strany príjazdovej cesty sa dajú pozrieť aj mimo otváracích hodín múzea.
Múzeum dopravy môžete navštíviť denne okrem pondelka medzi 10-tou a 17-tou hodinou. Jeho prehliadku si však nenechávajte na poslednú chvíľu. Dôkladná prehliadka Vám zaberie aj dobré 2 hodiny. Základné vstupné je 4,- €, deti, študenti (od 6 do 26 rokov), dôchodcovia a držitelia preukazu EURO26 zaplatia 2,- €. Rodinná vstupenka pre 2 dospelých a max. 3 deti stojí 9,- €, deti do 6 rokov, dôchodcovia nad 70 rokov, ZŤP a ICOM majú vstup zdarma. Príplatok za fotografovanie a kamerovanie 2,- € a kto chce robiť profesionálne, či svadobné foto zo statívom zaplatí 35,- €. Každú prvú nedeľu v mesiaci je vstup do múzea zdarma. Pri ceste do múzea môžete využiť pravidelné linky mestskej hromadnej dopravy č. 3, 32, 63, 64, 83, 84, 93, 204, 209 a 212 a v špičke pracovných dní aj linky č. 7 a 41. Vystúpiť treba na zastávke SAV, resp. Námestie Franza Lizsta.
Kedy sa oplatí navštíviť Múzeum dopravy? Okrem obľúbenej Noci múzeí a galérií prakticky počas celého roka. Ak napríklad cestujete vlakom a nemáte so sebou množstvo kufrov a tašiek, spravte si pred odchodom vlaku prehliadku tejto jedinečnej expozície. Môžete tak spraviť aj po vystúpení z vlaku, či len tak vrámci prechádzky za nepriaznivého počasia, alebo keď sa chcete ukryť pred nepríjemnou horúčavou. Ak máte záujem o prehliadku múzea so sprievodným programom, potom Vám odporúčame návštevu múzea budúci víkend 25. a 26. januára 2020. V rámci 20. výročia spoločnosti WAGONSERVICE budete môcť na koľajisku múzea vzhliadnuť nielen zakúrený parný rušeň 498.104 „Albatros“, ale aj jedinečnú výstavu salónnych a lôžkových vozňov. Výstava Čaro cestovania v noci bude v sobotu prístupná až do 22:00 a v nedeľu do 17:00. Tak si to nenechajte ujsť.
Doplnené: Podľa webovej stránky Albatros klubu sa zakúrený parný rušeň 498.104 „Albatros“ a historický reštauračný vozeň WR s možnosťou občerstvenia na akcií zúčastní v piatok 24.01.2020 od 11:00 do 23:00 a v sobotu 25.01.2020 od 10:30 do 22:30.
Prajeme Vám príjemnú návštevu Múzea dopravy.
Autor: Jaroslav Filo
Foto Tricykel Ariel: Marián Stanko
Be the first to comment