Naše suveníry

Motorový vozeň M 131.1443 v Sedmerovci

Motorové vozne M 131.0 vyrobil národný podnik Tatra-Kopřivnice v rokoch 1948 – 1951 v celkovom počte 549 kusov a mohli ste sa s nimi stretnúť na väčšine lokálnych tratí v Čechách i na Slovensku. Posledné motoráky dojazdili v roku 1984. Niekoľko kusov týchto “Tatroviek” sa podarilo zachrániť ako historické vozidlá. Na magnetke je zachytený motorový vozeň M 131.1443 na trati ŽSR č. 124 Trenčianska Teplá – Lednické Rovne patriaci Spoločnosti Považskej dráhy Žilina.

Cena: 1,50 € + poštovné a balné / dobierka

Motorový vozeň M 131.1443 v ŽST Pruské

Motorové vozne M 131.0 vyrobil národný podnik Tatra-Kopřivnice v rokoch 1948 – 1951 v celkovom počte 549 kusov a mohli ste sa s nimi stretnúť na väčšine lokálnych tratí v Čechách i na Slovensku. Posledné motoráky dojazdili v roku 1984. Niekoľko kusov týchto “Tatroviek” sa podarilo zachrániť ako historické vozidlá. Na magnetke je zachytený motorový vozeň M 131.1443 v ŽST Pruské patriaci Spoločnosti Považskej dráhy Žilina.

Motorové vozne na trati Zohor – Záhorská Ves

Železničná trať Zohor – Záhorská Ves bola uvedená do prevádzky 19.11.1911 ako súčasť Bratislavskej župnej miestnej železnice Zohor – Plavecký Mikuláš. Od 15.12.2019 je na nej pravidelná osobná doprava zastavená a nepremáva po nej ani sezónne turistické vlaky.

Motorový vozeň M 131.1053 a Škoda Octavia v Kalonde

Povolenie na výstavbu 112 km dlhej jednokoľajnej železničnej trate v úseku Aszód – Balassagyarmat – Ipolytarnóc – Kalonda – Lučenec bolo vydané dňa 22.06.1895, koncesionárom sa stala Budapeštianska banková jednota. O 3 dni neskôr bola založená v Pešti spoločnosť Miestna železnica Novohradskej župy. S nákladom 3 740 000 forintov dala celý úsek trate do užívania 12.09.1896, keď sa na stanici v Lučenci zhromaždil veľký dav ľudí a notár Sándor Wágner vo svojom príhovore vyzdvihol veľký význam tejto železnice pre rozvoj mesta i župy. Oficiálna činnosť tejto železnice bola zahájená na druhý deň a pravidelná doprava na trati bola zahájená 15.09.1896. Súčasťou stavby bol aj 220 m dlhý tunel pri Becske v dnešnom Maďarsku, ako aj 45 m dlhé premostenie Ipľa pri Rapovciach. Dĺžka trate na území Slovenska je necelých 12 km.

Motorový rušeň pôvodného označenia T 478.3109 bol vyrobený v podniku ČKD Praha – závod Lokomotivka Sokolovo na základe objednávky ČSD 51045/71-12 zo dňa 01.10.1971, pod výrobným číslom 8847 v roku 1973. Jednalo sa o stroj druhej výrobnej série, ktorá obsahovala „okuliarniky“ T 478.3073 až 3132. Náter skrine rušňa bol ešte zeleno-sivý, pričom z popisovanej série boli skúšobne dosadené červené nátery na T 478.3089, 3090, 3118 a 3119, po čom sa tieto začali sériovo vo výrobnom závode dosadzovať od T 478.3128.

Po výrobe, funkčnej skúške a skúšobnej jazde na trati Praha-Libeň – Pardubice a späť, bol dňa 29. 9. 1973 prevzatý spoločne s T 478.3108 Východnou dráhou, kde 3108 išla do depa Zvolen a 3109 do depa Bratislava hlavné, kde v tom čase pôsobili už rušne T 478.3017 až 3020, 3053 až 3059, 3092, 3094, 3096 a 3107. V Bratislave bola vykonaná technicko-bezpečnostná skúška 3.10.1973 na trati Bratislava – Kúty v úseku Zohor – Malacky, pri ktorej dosiahol rýchlosť 110 km/h. Do prevádzky bol zaradený hlavne na „Považskú železnicu“ Bratislava – Žilina – Martin, ako aj na Brno (cez Myjavu), Prievidzu a Komárno. (Zdroj: Railtrains.sk)

Diesel-elektrické rušne T 678.0, nazývané „Pomaranč“, alebo „Cénula“ sa vyrábali v závode ČKD Praha v rokoch 1962 až 1964. Spolu ich bolo vyrobených 17 kusov. Rušne boli v podstate zhodné s rušňami typu T 679.0, ktoré mali v strojovni doplnený parný generátor na vykurovanie vlakových súprav. Rušňov radu T 679.0 bolo v rokoch 1962 až 1965 vyrobených spolu 27 kusov. Hoci sa jednalo o veľmi moderné rušne k ďalšej výrobe už nedošlo a to najmä z dôvodu dodávky rušňov radu T 679.1 z bývalého ZSSR. (Zdroj: KHT Zvolen)

Motorové vozne radu 274.0 boli vyvinuté a vyrobené v závodoch Škoda Plzeň v tridsiatych rokoch minulého storočia. Ide o štvornápravové motorové vozne s elektrickým prenosom výkonu konštruované na maximálnu rýchlosť 100 km/h. Vozne boli pôvodne určené na vedenie rýchlikov na menej frekventovaných tratiach ČSD. Rychlíkové motorové vozne radu M 274.0 predstavovali nielen vrchol výroby motorových vozňov v Škodových závodoch, ale svojim technickým a estetickým riešením patrili k tomu najlepšiemu, čo v tom čase mali ČSD v tomto segmente vozidiel k dispozícii. (Zdroj: Spolok Výhrevne Vrútky)

Slovenská strela – Motorový vozeň radu M 290.0 – Tatra 68 (1936), sa stal legendou železničnej dopravy prvej Československej republiky nielen kvôli svojmu vzhľadu, ale aj jazdným výkonom a originálnemu technickému riešeniu. Na objednávku Ministerstva železníc boli postavené dva vozne pokrokovej technickej koncepcie, určené pre rýchlu osobnú prepravu medzi Bratislavou a Prahou. Oba vozne boli dokončené a nasadené do používania v roku 1936. Slovenská strela sa vyznačovala ľahkou konštrukciou samonosnej skrine, ktorá tvarovo nadväzovala na v tej dobe vyrábané aerodynamické automobily Tatra. Vozne boli určené výlučne pre jazdu sólo, čomu bola prispôsobená konštrukcia poháňacieho ústrojenstva s rýchlym sprevodovaním a pohonom vnútorných náprav každého z podvozkov (1A)´ (A1)´ a konštrukcia karosérie bez tradičných železničných spriahadiel. Maximálna rýchlosť vozidiel bola stanovená na 130 km/h, na dobrej trati však vozne boli schopné dosiahnuť aj vyššiu rýchlosť. Pri skúšobnej jazde v roku 1936 dosiahol vozeň M 290.002 na tú dobu mimoriadnu rýchlosť až 148 km/h. Súpravy jazdili priemernou cestovnou rýchlosťou až 92 km/h, (parné vlaky v tom čase dosahovali priemer 68 km/h) vďaka čomu prešli trasu z Bratislavy do Prahy za 4 hodiny a 16 minút.

Motorový vozeň M 262.007 – DOPREDAJ!

Diesel elektrický motorový vozeň M 262.007 bol vyrobený v roku 1949 spoločnosťou ČKD Praha Vysočany pod výrobným číslom 26359 a s usporiadaním náprav 2Bo. Motorové vozne M 262.0 boli objednávané so zámerom zaistiť vozbu osobných vlakov a rýchlikov, a to hlavne na tratiach s nižšími povolenými hmotnosťami na nápravu. Osvedčili sa však aj na hlavných tratiach, kde viac ako 25 rokov spoľahlivo prepravovali cestujúcich v prímestskej aj diaľkovej doprave. O kvalite technického riešenia trakčnej výzbroje tohto vozidla svedčí skutočnosť, že bola prakticky bez úprav s úspechom použitá v oboch vyrábaných modifikáciách pri stavbe TU 47.0. O vozeň M 262.007 (foto na magnetke z akcie Rendez 2015) sa starajú nadšenci z Klubu priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava východ.

Historický autobus Karosa ŠL 11 Turist

Karosa ŠL 11 je model linkového autobusu vyrábaného národným podnikom Karosa v rokoch 1970 – 1981. Vozidlo ŠL 11 bolo nástupcom linkovej medzimestskej verzie autobusu Škoda 706 RTO CAR. Od roku 1972 bol vyrábaný aj variant s ručne ovládanými dverami označený ako ŠL 11 Turist. Tieto vozidlá mali druhé dvere rovnako ako pri diaľkovej verzii Karosa ŠD 11 umiestnené až za zadnou nápravou a boli určené pre linkovú a kratšiu zájazdovú dopravu. Na magnetkách je Karosa ŠL 11 Turist z roku 1975 v areáli dopravcu ARRIVA Nitra, a.s., v areáli autobusovej stanice v Nitre a na odstavnej ploche pri železničnej stanici Nitra.

Autobus bol zaradený do premávky 23. augusta 1989 a v súčasnosti slúži ako historické vozidlo.

Historický trolejbus Škoda Sanos S 200 Tr

Trolejbusy Škoda Sanos S 200 Tr vznikli spoluprácou podnikov Škoda Ostrov a FAS „11 Oktomvri“ Skopje najmä z dôvodu stále sa zvyšujúcej potreby veľkokapacitného trolejbusu a pomalého vývoja kĺbového trolejbusu v Škodovke, ktorá ešte len začínala sériovú výrobu krátkeho trolejbusu Škoda 14 Tr. Voz #6505 bol vyrobený v roku 1984 a sprevádzkovaný 23.01.1985. Vozidlo bolo z premávky odstavené v júli 1998 a v roku 1999 bolo zaradené medzi historické vozidlá a následne do roku 2008 čakalo na potrebnú renováciu. Zrenovované vozidlo bolo po prvý raz predstavené verejnosti pri príležitosti 110. výročia trolejbusovej dopravy v Bratislave na Dni otvorených dverí DPB 2019. Na fotke je Sanos zachytený na mimoriadnej linke H na konečnej zastávke Nemocnica svätého Michala v rámci 125. výročia MHD v Bratislave.

Trolejbus Škoda 9 Tr konštrukčne vychádzajúci z typu 8 Tr tvoril najpočetnejší typ trolejbusov v Československu. Prvý prototyp trolejbusu Škoda 9 Tr bol vyrobený v roku 1958 ešte v plzenskom závode. Sériová výroba, počas ktorej vyrobili viac ako 7000 trolejbusov tohto typu, prebiehala už v novom závode Škoda v českom Ostrove v rokoch 1961 – 1982, pričom do československých miest dodali spolu 927 kusov týchto trolejbusov. Do Bratislavy sa z nich dodalo 168 vozidiel, čím sa tento typ stal najpočetnejším typom trolejbusu v celej histórii trolejbusov v Bratislave. (Zdroj: IMHD.sk)

Pôvodne vlečný vozeň vyrobený v rokoch 1910 – 1911 a sprevádzkovaný v roku 1911, ktorý premával v súprave s motorovými vozňami #51 – #54 (1911 – 1925 /1926) na trati k továrni Dynamit Nobel. V roku 1926 bol rekonštruovaný na motorový vozeň s výzbrojou s motormi Siemens D 612 a prečíslovaný na #104. V roku 1940 bol vyradený a nahradený päťokeňákom rovnakého čísla (neskôr #34). V roku 1948 bol údajne na podvozku pôvodného vozňa #104 (mohlo však ísť aj o vozeň iného čísla) postavený päťokenný motorový vozeň #44, ktorý sa neskôr zachoval ako historický. V roku 1995 sa jeho skriňa neopraviteľne poškodila a na jeho podvozkoch bola v rokoch 1996 – 1998 postavená replika motorového vozňa #104. Novopostavený vozeň bol prvýkrát predstavený na otvorení zrekonštruovanej koľajovej križovatky na Kamennom námestí 31.07.1998. V lete 2015 došlo k zmene červeno-bieleho náteru na historicky vernejší zeleno-sivý.

Motorový rušeň 753.109-8 (ex T 478.3109) „Okuliarnik“

Motorový rušeň pôvodného označenia T 478.3109 bol vyrobený v podniku ČKD Praha – závod Lokomotivka Sokolovo na základe objednávky ČSD 51045/71-12 zo dňa 01.10.1971, pod výrobným číslom 8847 v roku 1973. Jednalo sa o stroj druhej výrobnej série, ktorá obsahovala „okuliarniky“ T 478.3073 až 3132. Náter skrine rušňa bol ešte zeleno-sivý, pričom z popisovanej série boli skúšobne dosadené červené nátery na T 478.3089, 3090, 3118 a 3119, po čom sa tieto začali sériovo vo výrobnom závode dosadzovať od T 478.3128.

Po výrobe, funkčnej skúške a skúšobnej jazde na trati Praha-Libeň – Pardubice a späť, bol dňa 29. 9. 1973 prevzatý spoločne s T 478.3108 Východnou dráhou, kde 3108 išla do depa Zvolen a 3109 do depa Bratislava hlavné, kde v tom čase pôsobili už rušne T 478.3017 až 3020, 3053 až 3059, 3092, 3094, 3096 a 3107. V Bratislave bola vykonaná technicko-bezpečnostná skúška 3.10.1973 na trati Bratislava – Kúty v úseku Zohor – Malacky, pri ktorej dosiahol rýchlosť 110 km/h. Do prevádzky bol zaradený hlavne na „Považskú železnicu“ Bratislava – Žilina – Martin, ako aj na Brno (cez Myjavu), Prievidzu a Komárno. (Zdroj: Railtrains.sk)

Cena: 3,- € + poštovné a balné / dobierka

Vak na plecia s parnou lokomotívou

Vak na plecia s parnou lokomotívou. V ponuke aj v žltom a bielom prevedení.

Cena: 5,- € + poštovné a balné / dobierka

Historické električky 411.9

Električky 411.9 vyrobila Tatra vagónka Studénka v roku 1951 pod označením EMU 46.0. Majiteľom vozidla je obec Trenčianska Teplá a nájomcom nezisková organizácia Trenčianska elektrická železnica, ktorá zabezpečuje udržiavanie a prevádzkovanie unikátnej úzkorozchodnej železnice spájajúcej železničný uzol Trenčianska Teplá s kúpeľným mestom Trenčianske Teplice.

Cena: 5,- € + poštovné a balné / dobierka

Motorový vozeň M 131.1443

Motorové vozne M 131.0 vyrobil národný podnik Tatra-Kopřivnice v rokoch 1848 – 1951 v celkovom počte 549 a mohli ste sa s nimi stretnúť na väčšine lokálnych tratí v Čechách i na Slovensku. Posledné motoráky dojazdili v roku 1984. Niekoľko kusov týchto “Tatroviek” sa podarilo zachrániť ako historické vozidlá. Na hrnčeku je zachytený motorový vozeň M 131.1443 v Sedmerovci patriaci Spoločnosti Považskej dráhy Žilina.

Cena: 5,- € + poštovné a balné / dobierka

Motorový rušeň 753.109-8 (ex T 478.3109) „Okuliarnik“ v Rapovciach

Motorový rušeň pôvodného označenia T 478.3109 bol vyrobený v podniku ČKD Praha – závod Lokomotivka Sokolovo na základe objednávky ČSD 51045/71-12 zo dňa 01.10.1971, pod výrobným číslom 8847 v roku 1973. Jednalo sa o stroj druhej výrobnej série, ktorá obsahovala „okuliarniky“ T 478.3073 až 3132. Náter skrine rušňa bol ešte zeleno-sivý, pričom z popisovanej série boli skúšobne dosadené červené nátery na T 478.3089, 3090, 3118 a 3119, po čom sa tieto začali sériovo vo výrobnom závode dosadzovať od T 478.3128.

Po výrobe, funkčnej skúške a skúšobnej jazde na trati Praha-Libeň – Pardubice a späť, bol dňa 29. 9. 1973 prevzatý spoločne s T 478.3108 Východnou dráhou, kde 3108 išla do depa Zvolen a 3109 do depa Bratislava hlavné, kde v tom čase pôsobili už rušne T 478.3017 až 3020, 3053 až 3059, 3092, 3094, 3096 a 3107. V Bratislave bola vykonaná technicko-bezpečnostná skúška 3.10.1973 na trati Bratislava – Kúty v úseku Zohor – Malacky, pri ktorej dosiahol rýchlosť 110 km/h. Do prevádzky bol zaradený hlavne na „Považskú železnicu“ Bratislava – Žilina – Martin, ako aj na Brno (cez Myjavu), Prievidzu a Komárno. (Zdroj: Railtrains.sk)

Cena: 5,- € + poštovné a balné / dobierka

Motorový vozeň M 290.002 „Slovenská strela“

Slovenská strela – Motorový vozeň radu M 290.0 – Tatra 68 (1936), sa stal legendou železničnej dopravy prvej Československej republiky nielen kvôli svojmu vzhľadu, ale aj jazdným výkonom a originálnemu technickému riešeniu. Na objednávku Ministerstva železníc boli postavené dva vozne pokrokovej technickej koncepcie, určené pre rýchlu osobnú prepravu medzi Bratislavou a Prahou. Oba vozne boli dokončené a nasadené do používania v roku 1936. Slovenská strela sa vyznačovala ľahkou konštrukciou samonosnej skrine, ktorá tvarovo nadväzovala na v tej dobe vyrábané aerodynamické automobily Tatra. Vozne boli určené výlučne pre jazdu sólo, čomu bola prispôsobená konštrukcia poháňacieho ústrojenstva s rýchlym sprevodovaním a pohonom vnútorných náprav každého z podvozkov (1A)´ (A1)´ a konštrukcia karosérie bez tradičných železničných spriahadiel. Maximálna rýchlosť vozidiel bola stanovená na 130 km/h, na dobrej trati však vozne boli schopné dosiahnuť aj vyššiu rýchlosť. Pri skúšobnej jazde v roku 1936 dosiahol vozeň M 290.002 na tú dobu mimoriadnu rýchlosť až 148 km/h. Súpravy jazdili priemernou cestovnou rýchlosťou až 92 km/h, (parné vlaky v tom čase dosahovali priemer 68 km/h) vďaka čomu prešli trasu z Bratislavy do Prahy za 4 hodiny a 16 minút.

Cena: 5,- € + poštovné a balné / dobierka

Vianočná električka ČKD Tatra T2 #215
DOPREDAJ!

Električka ČKD Tatra T2 je typ česko-slovenskej električky vyrábaný spoločnosťami TATRA Smíchov a ČKD Stalingrad od polovice 50. rokov do začiatku 60. rokov 20. storočia. Celkovo bolo vyrobených 771 električiek tohto typu, pričom v rokoch 1958 – 1988 ich v Bratislave jazdilo až 67 ks. Medzi historické vozidlá sa zaradili vozne #215 v Bratislave, #212 v Košiciach, #473 v Technickom múzeu Brno, #681 v Ostrave a #6002 v Prahe. Na hrnčeku je zachytený vozeň #215, ktorý v rokoch 2011 – 2015 počas adventu premávalako vianočná električka.

001
Historický vlak na čele s motorovým vozňom M 131.1443

Lednické Rovne, 23.03.2013
Autor © Peter Vodička
Vydalo občianske združenie Veterány.EU, 2018

002
Historický vlak na čele s motorovým vozňom M 131.1443

Sedmerovec, 28.07.2013
Autor © Peter Vodička
Vydalo občianske združenie Veterány.EU, 2018

Trenčianska Teplá, ul. M. R. Štefánika, 22.07.2012
Autor © Peter Vodička
Vydalo občianske združenie Veterány.EU, 2018

úsek Trenčianske Teplice sídlisko – Kaňová, 26.08.2013
Autor © Peter Vodička
Vydalo občianske združenie Veterány.EU, 2018

Trenčianske Teplice, ul. Ľudmily Podjavorinskej, 05.07.2014
Autor © Peter Vodička
Vydalo občianske združenie Veterány.EU, 2018

Trenčianska Teplá, Teplická ul., 05.07.2014
Autor © Peter Vodička
Vydalo občianske združenie Veterány.EU, 2018

Záhorská Ves, 31.10.2011
Autor © Peter Vodička
Vydalo občianske združenie Veterány.EU, 2020

Vysoká pri Morave, 01.11.2019
Autor © Peter Vodička
Vydalo občianske združenie Veterány.EU, 2020

Železničná stanica Lučenec, 30-te roky 20. storočia
Motorový vozeň 810.390, Lučenec, 28.5.1994
Motorový rušeň 735.023 na Mn vlaku do Veľkého Krtíša, Lučenec, 22.8.1994
Motorový vozeň M 131.1546, úsek Rapovce – Mikušovce, 21.5.1978
Autor © Archív mesta Lučenec a Štefan Lackovič
Vydalo občianske združenie Veterány.EU v spolupráci so ŽSR, 2021

Železničná stanica Rapovce na dobovej pohľadnici z čias 1. ČSR
Motorový rušeň 752.041 na Mn vlaku do Veľkého Krtíša, Lučenec, 22.8.1994
Motorový vozeň 810.415, Kalonda, 31.1.2003
Železničná zastávka Kalonda, 1.6.2020
Autor © Železničné múzeum SR, Štefan Lackovič, Ladislav Kuruc a Peter Vodička
Vydalo občianske združenie Veterány.EU v spolupráci so ŽSR, 2021

Historický vlak na čele s motorovým vozňom M 131.1443

Motorové vozne M 131.0 vyrobil národný podnik Tatra-Kopřivnice v rokoch 1848 – 1951 v celkovom počte 549 a mohli ste sa s nimi stretnúť na väčšine lokálnych tratí v Čechách i na Slovensku. Posledné motoráky dojazdili v roku 1984. Niekoľko kusov týchto “Tatroviek” sa podarilo zachrániť ako historické vozidlá. Na puzzle je zachytená súprava historického motorového vozňa M 131.1443 s prívesnými vozňami Blm a 011 na trati ŽSR č. 124 Trenčianska Teplá – Lednické Rovne.

Elektrický vozeň 411.903-8 „Philadelphia“ na úzkorozchodnej trati Trenčianskej elektrickej železnice (TREŽ, n.o.)

Električky 411.9 vyrobila Tatra vagónka Studénka v roku 1951 pod označením EMU 46.0. Majiteľom vozidla je obec Trenčianska Teplá a nájomcom nezisková organizácia Trenčianska elektrická železnica, ktorá zabezpečuje udržiavanie a prevádzkovanie unikátnej úzkorozchodnej železnice spájajúcej železničný uzol Trenčianska Teplá s kúpeľným mestom Trenčianske Teplice.

Motorová jednotka 813+913 „Bageta“ a cyklovozeň v koncovej stanici Záhorská Ves

Niekdajší život na železničnej stanici Záhorská Ves.

tzv. Viedenská električka GANZ Eg 6 + BCDFa #1400+ BCa #1203 TOP

Elektrická lokálna železnica Wien – Presburg začala premávať v roku 1914. Išlo o veľmi obľúbené spojenie 2 hlavných miest rakúsko-uhorskej monarchie veľmi moderným spôsobom. Viedenská električka bola akýmsi predchodcom tram-train systému. Lokomotívu Eg 6 sa podarilo zachrániť pred zoštotovaním a v súčasnosti je spolu s odkúpeným kurzovým vozňom na renovácii vo firme Strojmat v Topoľčanoch.

Prvá bratislavská električka GANZ #1 + GANZ #9

Prvé električky v Pozsony (v Bratislave) začali premávať v roku 1895. Spočiatku niesli šedozelený náter. Po čase im začali praskať čelné sklá. Keď raz rozbité sklo zranilo vodiča, boli zo všetkých električiek demontované. Vlečné vozne sa po čase prerobili na električky, keďže sa zistilo, že je lepšie prevádzkovať električky v hustom intervale, inak by cestujúci namiesto čakania prešli úsek za ten čas pešo.

Kúpeľná električka Delimonka

Kúpeľnú električku 411.902-0 „Delimonka“ vyrobenú v roku 1951 a do dnešného vzhľadu rekonštruovanú v roku 1983 môžeme považovať za reprezentatívnu električku Trenčianskej elektrickej železne. Keďže na svojom nátere nesie číslo pripomínajúce aktuálne výročie úzkorozchodnej električky do Trenčianskych Teplíc, vyrobili sme ju pre Vás ako prvú.

Rendez 2015

Parný rušeň 477.013 „Papagáj“

Parný rušeň 486.007 „Zelený Anton“

Hodiny s vlastným motívom TOP

Jedinečné originálne nástenné hodiny RUSCH s vlastným motívom za prijateľnú sumu.
Zháňate vhodný lacný a praktický vianočný darček pre svojich blízkych? Šálky, tričká, vankúše s vlastnou fotografiou už dávno vyšli z módy. Práve u nás si môžete kúpiť originálny darček v podobe hodín s vlastným motívom. Stačí nám poslať fotografiu a iné požiadavky na hodiny (napr. farby ručičiek) a mi Vám zhotovíme náhľad Vašich hodín. Ak s ním budete spokojní, hodiny vyrobíme a to teraz za výbornú akciovú cenu so zľavou 17%.

Hodiny so vzorom historickej tatranskej električky Kométa

Historická tatranská električka „Kométa“ z roku 1912 a jej vlečné vozne #12 a 16 na hodinách v Starom Smokovci. Električku Kométa trafil v roku 2010 blesk a odvtedy jazdila obmedzene v zlom stave. O rok na to však bleskom poškodený motor už ťahať električku nezvládol a Kométa zostala nehybne stáť pred depom. Oprava motora nevyzerala kvôli finančným možnostiam nádejne, avšak nakoniec sa predsa len podarilo nájsť sponzora. Siemens ku svojím 110. narodeninám tejto rekonštrukcii finančne a mediálne pomohol a tak aj vďaka nemu dnes Kométa opäť veselo jazdí úzkou horskou prírodou.

Hodiny so vzorom kúpeľnej električky TREŽ

Toto jedinečné úzkorozchodné elektrické kúpeľné spojenie funguje už 106 rokov. Do roku 2011 tu pravidelnú dopravu zabezpečovala ZSSK. Od januára 2012 prebrala železničku nezisková organizácia Trenčianska elektrická železnica, ktorá približne raz mesačne organizuje veľmi obľúbené a navštevované akcie. V lete 2015 sa vďaka spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom zaviedla sezónna premávka električky.

Hodiny so vzorom bratislavskej historickej električky GANZ #104

Električkový vlečný vozeň #124 vyrobila v roku 1910 budapeštianska firma GANZ. V dvadsiatych rokov sa prestaval na električku. V roku 1948 na podvozku tejto električky postavili dielne BMEŽ modernú električku s evidenčným číslom #44. Neskôr slúžila ako pracovný vozeň a po čase sa z nej stalo historické vozidlo. Pri oprave poškodenej karosérie v roku 1995 sa zistilo, že vozidlo je oveľa staršie ako sa predpokladalo a na jeho podvozku sa nanovo postavila električka #104 so zachovanou strechou z vozňa #44. Električka dnes jazdi sporadicky ale u Vás môže byť vďaka týmto hodinám každý deň.

Hodiny so vzorom historického motorového vozňa M 131.1125 „Magda“

Motorové vozne M 131.0 vyrobil národný podnik Tatra-Kopřivnice v rokoch 1848 – 1951 v celkovom počte 549 a mohli ste sa s nimi stretnúť na väčšine lokálnych tratí v Čechách i na Slovensku. Posledné motoráky dojazdili v roku 1984. Niekoľko kusov týchto „Tatroviek“ sa podarilo zachrániť ako historické vozidlá. Na fotke sa nachádza motorový vozeň M 131.1125 „Magda“ v ŽST Dobšiná patriaci Klubu historických koľajových vozidiel pri rušňovom depe Haniska pri Košiciach.

Hodiny so vzorom kaviarne z Ikarusov 280

Legendárne kĺbové autobusy Ikarus 280.08 vyrobila maďarská Továreň na karosérie a autobusy Ikarus Budapest. Tieto autobusy boli vyvážané nie len do krajín RVHP, ale aj do iných iných krajín sveta. Dva z týchto autobusov  (BA-BUS01 a BA-CAFEE) ste mohli nájsť na starej Autobusovej stanici mlynské nivy, kde slúžili ako kaviareň BUS CAFÉ.

Hodiny so vzorom parného rušňa 498.104 „Albatros“

15 rušňov radu 498.1 vyrábili v 50-tych rokoch minulého storočia. Nasadzované boli na diaľkové rychlikové trasy Praha – Žilina – Košice, Praha – Bratislava – Nové Zámky a Bratislava – Košice. Prevádzkované boli do roky 1973. Zachovaný rušeň 498.104 pod MDC a Albatros klubom RD Bratislava prešiel v rokoch 2005-2009 rekonštrukciou kotla. V Bratislave sa s ním počas roka môžete odviesť na nespočetnom množstve akcií či už tunajších (Rendez….) alebo aj diaľkových ako napr. pravidelné jazdy do železničného parku v Budapešti. Najvyššia rýchlosť je 112 km/hod. Do súčasnosti sa zachovali 3 rušne tohto typu, 2 v Čechách a 1 na Slovensku.