Zaprášené projekty 21: Legendárne Pomaranče ustúpili Sergejom 2/2

V období studenej vojny sa v krajinách RVHP objavila požiadavka na vývoj jednotného typu hnacieho vozidla nezávislej trakcie. Snahou bolo vyvinúť výkonné, jednoduché, spoľahlivé a maximálne unifikované vozidlo schopné práce v rôznych klimatických podmienkach. V rámci RVHP sa rozhodlo, že rušne tejto kategórie sa budú vyrábať výhradne v Sovietskom zväze. Vývojom nového rušna bol poverený závod na výrobu rušňov v Lugansku na Ukrajine.

Prvé dva prototypy (označené M62-1 a M62-2) byli vyrobené roku 1964 a okamžite boli podrobené veľmi tvrdým skúškam, v ktorých sa ale veľmi dobre osvedčili. Svojimi parametrami stroje prevýšili pôvodné očakávania. Sériové stroje sa veľmi rýchlo rozšírili prakticky do celej východnej a strednej Európy a časti Ázie. Rušne sa dodávali do Maďarska, Československa, Poľska, Bulharska, východného Nemecka, Mongolska, Kórey, ZSSR a dostali sa aj na Kubu a neskôr aj do ďalších krajín.

V Československu bolo novým rušnom pridelené označenia T 679.1 (pre rušne normálneho rozchodu) a T 679.5 (pre rušne širokého rozchodu).

Prvá séria rušňov bola do Československa dodaná v roku 1966 (prvé vozidlo dňa 19.3.1966), čiže v čase, kedy boli do prevádzky zaraďované posledné rušne radu T 679.0 – tzv. „Pomaranče“, ktorých výroba bola ukončená práve kvôli dodávkam „Sergejov“. Prvú sériu „Sergejov“ tvorilo 50 vozidiel, z ktorých polovica, označená T 679.5001 až T 679.5025 bola dodaná na široký rozchod (depo Haniska pri Košiciach) a druhá časť T 679.1001 až T 679.1025 na normálny rozchod (depá Zvolen a Brno-Malomeřice). Ďalšie dva stroje dostali na široký rozchod Východoslovenské železiarne.

Dalšie dodávky rušňov plynule pokračovali v ďalších sériách až do roku 1973, kedy ich počet u ČSD dosiahol 545 kusov. „Sergeje“ sa stali najpočetnejšou sériou rušňov u ČSD, ale ani po dodaní uvedených 545 strojov ich počet nestačil na splnenie všetkých nárokov stále rastúcej intenzity nákladnej dopravy v Československu. Preto bola v roku 1979 dovezená ešte jedna 54-kusová séria rušnov označených T 679.1547 až T 679.1600.

Táto posledná séria sa od predchádzajúcich rušňov odlišovala niekoľkými zdokonaleniami v technickej realizácii. Podľa vzhľadu bolo možné rušne rozoznať podľa dvojdielnych žalúzií na bočniciach a podľa  iného tvaru výrobného štítku, kým staršie stroje mali žalúzie trojdielne a výrobný štítok elipsovitého tvaru.

Keďd bol v roku 1986 zavedený nový systém označovania rušňov, dostali rušne T 679.1 označenie radom 781 so zachovaním pôvodných inventárnych č ísel, širokorozchodné T 679.5 dostali tiež označenie radu 781, ale pred pôvodné inventárne č íslo sa pridala číslica 8.

Náter rušňov bol z výroby celočervený, doplnený o žltú linku pod oknami na oboch bočniciach a na hrane stupátok na čelách. Spodná časť rámu, podvozky, nádrž a strecha boli svetlo sivé, nárazníky čierne (u najstarších strojov ešte s kruhovými taniermi). Tlmič výfuku na streche rušňov bol hliníkovej farby, ozdoba pod oknami na čelách rušňa bola z lesklého chrómu.

Stroje poslednej 54-kusovej série mali pôvodnú farebnú schému pozmenenú tak, že namiesto svetlo sivých pluhov, nádrže, rámu a podvozkov, boli tieto vyhotovené v tmavo sivej farbe.

V roku 1976 sa uskutočnila prvá unifikácia náterov rušňov. Z rušňov najskôr zmizli žlté linky, neskoršia úprava znova zaviedla žltý pruh na čele rušňa, ktorý bol v 2. polovici 80. rokov zmenený na široký žltý pruh okolo celej skrine. Súčasťou dizajnu rušňov bola aj červená hviezda v čele rušňov. Hviezda bola obvykle nalakovaná červenou farbou lemovanou žltými okrajmi. Niektoré rušne mali plastickú hviezdu tmavočervenej farby.

Po roku 1989 hviezdy na čelách rušňov nahradilo najčastejšie „okrídlené koleso“ – symbol vtedajších ČSD, alebo trojica farieb štátnej vlajky v rôznom vyhotovení. V tom čase boli „Sergeje“ asi najkrajšie. Po rozdelení ČSR a ČSD dostali rušne nástupnických ČD najčastejšie novo zavedené logo, alebo zostali bez loga či inej ozdoby, stroje ŽSR často zdobil znak Slovenskej republiky, logo ŽSR len veľmi výnimočne.

Pri zavádzaní strojov do prevádzky u ČSD sa začal objavovať rad problémov, ktoré však pramenili skôr v mohutnosti rušňov a ich nevhodnosti pre niektoré trate v Československu, ako v ich technickej nedokonalosti ku ktorým patrili vysoký hluk, ktorý rušne pri jazde sprevádzal, závady na naftových motoroch, ložiskách… a ich odstraňovanie bolo veľmi obtiažne. A. Preto bol na niektoré stroje najskôr skúšobne namontovaný tlmič výfuku, neskôr s ním boli rušne dodávané už z výroby. A tak a počas nasledujúcich dvoch rokov, kedy pokračovali dodávky týchto rušňov museli odstraňovať ich prvotné závady a nedostatky.

Československo tak od Sovietského zväzu nakúpilo 600 ks nákladných lokomotív T 679.1 vyrobených bez prototypu s množstvom technických závad a nedostatkov nevyhovujúcich pre naše podmienky. Sovietský zväz si však splnil úlohu. Dodal nám lokomotívy zabezpečujúce jednotnú prepravu armády komunistického bloku v prípade útoku.

Toľko teda Zaprášené projekty venované rušňom T 679.1 „Sergej“. Vďaka špecializačnej dohode medzi štátmi východného bloku a problémami s plním 5-ročného plánu vyrobil podnik ČKD Praha iba najnevyhnutnejší počet Pomarančov. Tie ostatné sa už do výroby nedostali.

A hoci Pomaranče druhú šancu nedostali o seriál Zaprášené projekty to rozhodne neplatí. A tak sa už teraz môžete tešiť na ďalšie zaujímavé projekty, ktoré z rôznych dôvodov nemohli uzrieť svetlo sveta.

Prečítajte si: Zaprášené projekty 20: Legendárne Pomaranče ustúpili Sergejom 1/2

Spracoval: Jaroslav Filo
Zdroje:
– http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10209988352-zaslapane-projekty/409235100061004-lokomotiva-u-ledu/
– http://www.vyhrevna-vrutky.sk/index.php?page=500&art=14&menu=3&submenu=1&menu_end=8