Po stopách nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí 57: Zohor – Plavecký Mikuláš

OKRES MALACKY – V tejto časti seriálu sa presunieme na Záhorie a bližšie sa pozrieme na trať, ktorá si o niekoľko týždňov pripomenie svoju storočnicu. Jedná sa o trať ŽSR č. 112 Zohor – Plavecký Mikuláš. Osobitne sa však pozrieme na úsek Plavecké Podhradie – Plavecký Mikuláš, kde už vlaky nepremávajú vyše 8 rokov.

Krátka história trate a jej poloha

 

Železničná trať Zohor – Plavecký Mikuláš bola postavená ako časť Bratislavskej župnej miestnej železnice. Koncesiu na jej výstavbu získali Dr. Emil Révesz z Malaciek a Ing. Ľudovít Fabián z Budapešti. Prevádzka na trati bola zahájená 15.11.1911 (niektoré zdroje uvádzajú dátum 9.12.1911). Jednokoľajná neelektrifikovaná trať je vedená pri úpätí Malých Karpát nenáročným terénom Záhorskej nížiny. Medzi Zohorom a Lozornom na mostoch mimoúrovňovo križuje štátnu cestu č. 2 (Bratislava – Holíč) a diaľnicu D2. Medzi týmito obcami sa od hlavnej koľaje odpája vlečka vedúca do priemyselného parku. V polovici 1970-tych rokov bol kvôli výstavbe cementárne v Rohožníku úsek Zohor – Rohožník modernizovaný, traťová rýchlosť v tomto úseku je 70 km/h. Za zastávkou Sološnica sa trať približuje k pohoriu Malé Karpaty, za zastávkou Plavecké Podhradie prechádza popri zrúcanine Plaveckého hradu. Koncová stanica Plavecký Mikuláš sa nachádza v kilometri 35.

Prehľad železničných staníc a zastávok na trati

 

Názov km charakter
Zohor 0 ŽST
Lozorno 5 zast.
Jablonové 9 ŽST
Pernek pri Zohore 13 zast.
Kuchyňa 17 ŽST
Rohožník 22 ŽST
Sološnica 27 zast.
Plavecké Podhradie 30 zast.
Plavecký Mikuláš 35 ŽST

 

Prevádzka na trati

 

Dopravu na tejto trati zo začiatku zabezpečovali parné lokomotívy radu 376 MÁV (320.2 ČSD), neskôr na dlhé roky parné rušne radu 331.0 ČSD. Od 40-tych rokov 20. storočia tu boli nasadzované lokomotívy radu 431.0, ktoré si Slovenské železnice objednali u lokomotívky vo Florisdorfe. Parné lokomotívy sa tu objavovali do sedemdesiatych rokov. Koncom 1960-tych rokov tu depo Bratislava nasadzovalo rušne radu 433.0. Z motorových rušňov boli nasadzované rušne radu T466.0 (dnes 735), neskôr T466.2 (dnes 742), ktoré sa tu na pravidelných nákladných vlakoch objavujú dodnes. V 40-tych rokoch boli nasadzované stroje radu M120.3, neskôr M130.0 a v posledných rokoch prevádzky najmä motorové vozne radu 810 a napokon 830.

Pravidelnú osobnú dopravu zabezpečovali ŽSR, po transformácii železníc v roku 2002 Železničná spoločnosť, a.s. do konca januára 2003 s motorákmi radu 810. Neskôr začala na tejto trati v obmedzenom rozsahu zabezpečovať pravidelnú osobnú dopravu Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť, a.s. V úseku Zohor – Rohožník mala byť obnovená od 2.9.2003, no kvôli problémom s odkúpením motorových vozňov od ZSSK prišlo k obnoveniu osobnej dopravy až v decembri 2003 pri zmene GVD. Z dôvodu nedostatku financií však postupne zo strany BRKS prichádzalo k redukciám, až nakoniec v januári 2005 bola osobná doprava znovu zastavená.

Pomerne silná nákladná doprava na trati pretrváva najmä vďaka cementárni v Rohožníku. Zabezpečovaná je predovšetkým motorovými vlakmi radu 742. Nákladnú dopravu využíva aj vojenské letisko v Kuchyni a trať je využívaná aj na prepravu dreva. Nákladná doprava je zabezpečovaná v úseku Zohor – Rohožník. Úsek od Rohožníka po Plavecké Podhradie je už využívaný len občasne v podobe nostalgických vlakov.

Úsek Plavecké Podhradie – Plavecký Mikuláš

 

Po zrušení pravidelnej osobnej dopravy na tomto úseku začala táto trať postupne chátrať. Nákladná doprava tu už pred tým bola využívaná len veľmi sporadicky, pozostávala predovšetkým z nakládky dreva v Plaveckom Mikuláši a jeho následnom odvoze.

Zastávka Plavecké Podhradie sa nachádza v km 30, sú tu 3 koľaje a 4 výhybky. Na budove zastávky (foto 001 a 105) už nevisí tabuľa s nápisom Plavecké Podhradie, na konci územia zastávky je umiestnená červená stopka, keďže trať smerom na Plavecký Mikuláš je nevyužívaná a na niektorých úsekoch dosť zarastená, keďže ŽSR sa o ňu zrejme vôbec nestarajú.

Stav trate dokumentujú aj fotografie z mojej návštevy tohto úseku. Smerom na Plavecký Mikuláš sa na zvršku trate najskôr začínajú objavovať trávnaté porasty a bodliaky, na niektorých miestach sa objavujú aj lesné plody ako napr. černice. Pri miestom potoku (obr. 016 a 101) sa trať oblúkom stáča napravo a oproti mám sa naskytá pohľad na zrúcaninu Plaveckého hradu. Potom sa trať stáča naľavo, postupne sa blíži k asfaltovej ceste a na niektorých miestach je už trať tak zarastená, že to vyzerá nie ako na trati, ale skôr ako v pralese (obr. 038-040, 053, 056). Na jednom úseku to bolo už tak zarastené, že som musel použiť svoj vreckový nožík, aby som sa vôbec mohol cez tú hustú spleť porastov dostať ďalej. Na tomto 5 kilometrovom úseku si svoj domov a útočisko našlo aj niekoľko druhov zvierat. Putovaním týmto úsekom som natrafil na divú mačku, hada, lebku (obr. 012) a mravenisko (obr. 059).

Po priblížení k ceste (obr. 026 a 028) sa potom železnica a cesta opäť rozchádzajú a priamo na trati môžeme nájsť skácané telegrafické stĺpy (obr. 031, 034-035). Na niektorých miestach trate už za tých 8 rokov stihli narásť také veľké borovice, že by boli vhodné aj ako vianočné stromčeky (obr. 042, 044, 049). Rastú tu aj listnáče, napr. javory (obr. 042). Vedľa trate môžeme nájsť aj spadnutý kilometrovník (obr. 064). Trať križuje aj niekoľko priecestí, chránených krížami (obr. 017, 029, 043, 050, 068-070, 076, 097, 100).

Budova železničnej stanice (alebo ak chcete výpravná budova) v Plaveckom Mikuláši (obr. 077, 082, 093-094) slúži ako rodinný dom, resp. súkromný byt. Časy fungovania pravidelnej osobnej dopravy pripomína skrčený papier (obr. 079-080), ktorý visí za oknom budovy železničnej stanice. Sú na ňom uvedené  odchody vlakov z posledného grafikonu, keď sem ešte premávali. Stanica sa nachádza takmer 3 km od centra obce a aj z tohto dôvodu bola  železničná doprava pre obyvateľov z hľadiska využitia v osobnej doprave neatraktívna a využívali skôr iný spôsob dopravy. Na stanici stojí aj budova bývalého rušňového depa (obr. 085-086), ktorá je v dezolátnom stave a ďalej chátra. Na území stanice sa nachádzajú 2 dopravné, 2 manipulačné a 1 ďalšia koľaj. Je tu 7 výhybiek. Jedna koľaj ďalej smeruje do poľa, kde sa postupne stráca v hustom poraste (obr. 089-092). Ďalej mala ísť trať až do Jablonice, tento úsek však nebol nikdy dostavaný.

Budúcnosť úseku trate z Plaveckého Podhradia do Plaveckého Mikuláša je do budúcnosti dosť neistý, dokonca hrozí jeho zrušenie. V dokumente Program revitálizácie železničných spoločností z roku 2011 sa píše: „Určité prostriedky možno usporiť aj racionálnou redukciou rozsahu železničnej siete. V prvom kroku sa možno sústrediť na dlhodobo nevýkonné trate Komárno – Kolárovo, Piešťany – Vrbové, Plavecké Podhradie – Plavecký Mikuláš, Breznička – Katarínska Huta, Jablonica – Brezová pod Bradlom, Plešivec – Slavošovce, Nemšová – Lednické Rovne, Lubeník – Muráň, Tornanádaska – Turňa n. Bodvou, Margecanská spojka, Čachtická spojka (spolu cca 124 km).“

Nedostavaný úsek do Jablonice

 

Po Mníchovskom diktáte v roku 1938 bola Petržalka pripojená k Nemeckej ríši, po Viedenskej arbitráži v tom istom roku  bola južná časť územia vtedajšieho Československa pripojená k horthyovskému Maďarsku. To si vynútilo aj iný pohľad na železničnú dopravu, keďže stovky kilometrov železníc pripadli Maďarsku. Viaceré trate od Bratislavy boli akoby odrezané a prerušené. Tá smerom na Kúty smerovala do protektorátu Čechy a Morava a Slovensku zostala len tá najstaršia jednokoľajka, smerujúca na Trnavu. Alternatívne spojenie ponúkala práve trať zo Zohora cez Plavecký Svätý Mikuláš, ktorá by sa v Jablonici prepojila s už existujúcou traťou Kúty – Trnava. Ďalej sa uvažovalo s napojením úseku Jablonica – Brezová pod Bradlom na Myjavu, kde by sa trať napojila na ďalšiu už existujúcu trať.

Po prípravách prepojenia Plaveckého Svätého Mikuláša s Jablonicou sa počítalo s realizáciou stavby v rokoch 1943-1947. So stavbou sa začalo 12.10.1943, do konca 2. svetovej vojny sa zrealizovalo asi 40% zemných prác a upravili sa všetky vodné toky križujúce trať. So stavbou sa pokračovalo aj po vojne a to už 14.6.1945. Pre osud stavby sa stalo rozhodujúcim stanovisko Ministerstva národnej obrany ČSR z 22.8.1947, kde sa uvádza, že trať nie je z hľadiska obrany štátu naliehavá. Práce na stavbe sa definitívne zastavili 30.4.1949.

V rozmedzí rokov 1970 – 1980 sa už zdalo, že sa úsek trate Plavecký Mikuláš – Jablonica predsa len zrealizuje. Ako dôvod sa uvádzala výstavba cementárne v Rohožníku a následné odbremenenie ťahu na Bratislavu. Cement pre veľkú časť Slovenska a jeho vývoz do ZSSR mal ísť cez Jablonicu a Trnavu. Žiaľ, nestalo sa tak.

Text a foto: Peter Vodička

Použité zdroje:

http://grebe.host.sk/112.htm

www.vlaky.net/servis/trat.asp?lang=1&id=3

Komentár

  1. Vecna skoda tej trate, aspon cez weekendy by bola pouzitelna pre vyletnikov, na miesto nudnej automobilovej dopravy.
    Vsade inde na svete, by takyto nenarocny teren a trat bola vyuzivana pre vyhliadkove vlaky z parnou lokomotivou a pod, ale kedze na slovensku nepotrebujeme prezentovat ziadne 100 rocne trate a prepravovat vyletnikov a chyba nam aj chut cokolvek ponuknut, na co by sme mohli byt hrdy, ved na co?
    Nemyslim si ze by to bolo nemozne, ale asi je.

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.