Veterány deťom – Rozprávky na koľajniciach 3: Zmena rozchodu

Alhábi lokomotívy prečaroval a tak sme sa dozvedeli, že železničiari sa odvtedy musia k mašinkám správať inak ako doteraz, pretože by sa mohla stať katastrofa. Riaditeľ sa však tak nesprával a tak na to doplatil – prešla ho jedna z lokomotív a tak museli nájsť nového riaditeľa, pretože čo by železnice boli za podnik, keby nemali svojho šéfa a nikto by nevedel, kto má čo robiť? A kto sa stal riaditeľom a ako sa k mašinkám správal? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Potom, ako sa stala tá nehoda, pri ktorej zomrel riaditeľ železníc, začali zháňať nového. Najprv nikde nič, nikto nechcel viesť taký veľký podnik, akým boli železnice. Miesto riaditeľa ponúkali aj Alhábimu. Ten ale odmietol: „Na riaditeľovanie nemám vlohy! Keby som bol riaditeľom, tak by všetci moji podriadení boli dávno zakliatí!“  Tak museli skúšať šťastie inde. No nakoniec nového riaditeľa našli. Pochádzal z ďalekého Anglicka a keď prišiel, predstavil sa: „Dobrý deň! Som lord Gordon Byron. Počul som, že zháňate riaditeľa, tak som prišiel. S vedením železníc mám skúsenosti, lebo predtým som šéfoval anglickým železniciam.“ A tak sa lord stal riaditeľom. Keďže rozprával s anglickým prízvukom, znel smiešne. Najprv sa na novom mieste cítil dobre, no potom mu čosi začalo chýbať. Akoby niečo nechal doma v Anglicku. Rozhodol sa, že preto, aby sa cítil ako doma, nechá doviezť pár lokomotív z Anglicka. No keď dorazili, nastal problém. Správca, ktorý mal v prístave prebrať lokomotívy, vbehol celý vydesený do kancelárie riaditeľa: „Pán riaditeľ! Pán riaditeľ! Máme problém!“ „Aký?“ opýtal sa lord. „Nepasujú rozchody!“ „Čo?“ nechápal lord, ktorý pri tom od zdesenia na svoj frak vylial šálku čaju. „Rozchody nepasujú! Tie mašiny, čo práve dorazili, majú oveľa užší rozchod, než majú naše!“ Riaditeľ tomu stále nemohol uveriť a tak sa šiel osobne pozrieť do prístavu. A naozaj, lokomotívy, ktoré práve vyložili z lode, boli asi o polovicu menšie, než bežná tunajšia nákladná lokomotíva. Rozchod je totiž vzdialenosť jednej koľajnice od druhej a ten určoval aj to, aké veľké lokomotívy sa môžu vyrábať. Keď sa riaditeľ vrátil, rozkázal všetkým železničným pracovníkom: „Všetky trate prestavajte na anglický rozchod!“ A tak sa stalo. Doprava na železniciach bola čoskoro zastavená a všetky železničné trate sa zužovali na rozchod anglických lokomotív. Lokomotívam, ktoré sa to dopočuli, sa to nepáčilo a tak sa rozhodli protestovať. Najprv ticho v depách, no keď zistili, že tratí, na ktoré ešte mohli bez obáv vyjsť je stále menej a menej, rozhodli sa osobne zastaviť prestavbu tratí. A to tak, že prídu na miesta, kde práve trate prerábajú a tak budú brániť v prestavbe. Čo si zaumienili, to aj urobili. Prišli tam, kde vládol čulý stavebný ruch. Videli, ako rozoberajú staré široké koľajnice a na ich miesto dávajú nové, užšie.  Keď dorazili na miesta, začali rozčúlene vypískovať. Robotníkom to hneď začalo prekážať a zaraz šli za lokomotívami: „Počúvajte sem, máme taký príkaz, tak ho musíme splniť. Bohužiaľ. Musíme splniť aj tú najväčšiu hlúposť, akú si riaditeľ zaumienil.“ „Tak nech sem príde!“, rozčuľovali sa nahnevané rušne, „My mu ukážeme, akú veľkú chybu robí!“ Stále blokovali robotníkov v aby prácu dokončili. Takto sa všetky stavebné práce zastavili. Keď sa to riaditeľ dopočul, zašiel na všetky zablokované miesta. Dohováral všetkým lokomotívam a rušňom, aby nebránili v prestavbe. Nikto sa nedal presvedčiť, každý stál tam, kde bol. Až raz došiel na stavbu, ktorú zablokovala lokomotíva Máša. Tá riaditeľovi na výzvu, aby uvoľnila stavenisko odvrkla: „Nikto z nás nemá dôvod uvoľňovať zablokovanú stavbu! To preto, lebo tým, že postupne všetky železnice prerábate na iný, váš snobský rozchod, nás staré lokomotívy vytlačujete! A to nehovorím o sebe ale aj o každej lokomotíve, ktorá bola vyrobená tu, v Tramtárii, na náš tramtárijský rozchod a nie na váš snobský, anglický. Každá prestavaná trať totiž znamená smrť jednej lokomotívy! Čo jednej, niekoľkých! Keď prerobíte všetky trate, kam sa podejeme my? Nebudeme môcť kde jazdiť a to by sme ešte mohli aspoň trochu pojazdiť, pretože ešte nie sme až také staré, že by sme sa mali rozpadnúť! Väčšina lokomotív je totiž ešte úplne nová a tým, že všetky trate zmeníte, vyjdeme navnivoč! Tak uvažujte trochu!“ Riaditeľ sa po tejto prednáške lokomotívy Mášy urazil a vrátil sa do svojej kancelárie. Tam začal rozmýšľať, prečo všetky tie lokomotívy robia takýto cirkus. Rozmýšľal veľa dní a dokonca aj nocí, pretože kvôli Mášinym slovám nemohol pokojne spávať. Vždy keď zaspal, vo sne sa mu objavila jedna z lokomotív, ktorá blokovala prestavby tratí a každá hovorila Mášine slová: „Keď prerobíte všetky trate, kam sa podejeme my?“ Najčastejšie sa mu vo snoch objavovala práve Máša. Tá ho ešte vo snoch často zadymila. Až nakoniec to vzdal a zašiel za Mášou: „Máš pravdu, Máša. Keď vám vezmem všetky trate, kam sa podejete? Takto sa všetci stanete neužitočnými. Navyše rozchod, na ktorom chodíte vy, nemajú nikde inde vo svete a to som dával stavať veľa tratí po celom svete. Rozhodol som sa, že trate, ktorých prestavbu ste zablokovali, nechám tak a trate so svojím rozchodom postavím vedľa vašich tratí a ešte nechám vybudovať niekoľko tratí s vašim rozchodom. Vyhrali ste.“ A tak lokomotívy zablokované trate uvoľnili. Riaditeľ dodržal slovo a tak v Tramtárii začali chodiť anglické vlaky bez toho, aby vytlačili tie staré, domáce. Podľa toho, aký mali trate rozchod, začali trate so širokým rozchodom volať „starorozchodné“ a trate s novým rozchodom začali volať „anglickorozchodné“. Čoskoro sa však názov „anglickorozchodné  trate“ vytratil, lebo trate s anglickým rozchodom sa vo svete aj v samotnej Tramtárii tak rozšírili, že sa namiesto „anglickorozchodné“ začalo hovoriť „normálnorozchodné“ a tak to zostalo až dodnes, kým trate so starým širokým rozchodom dodnes v Tramtárii volajú „starorozchodné“.

Autor: Sergej