Veterány deťom – Rozprávky na koľajniciach 13: Albatros a nafťák

Ako som už minule napísal pod rozprávkou, tento seriál sa síce mal skončiť už minule, keďže pôvodne som plánoval ako poslednú časť ,ktorá bola zverejnená minule, ale kvôli tomu, že som nový seriál nestihol včas dokončiť, rozhodol som sa do seriálu pridať časti, ktoré skončili v zásuvke. Dnešnú časť som pôvodne pripravoval do prvého čísla magazínu Veterany.eu a v nej sa stretneme s dvomi rušňami, z ktorých jeden bol parný a druhý motorový.

Bohužiaľ, problémy s obrázkami, ktoré sa vyskytli už na začiatku seriálu, stále pretrvávajú L.

Prešlo už niekoľko rokov a nafťáci s elektrickými mašinkami pomaly jazdili na skoro všetkých železniciach v Tramtárii. Lenže ani parné mašinky sa nedávali zahanbiť a tak s ostatnými mašinkami smelo súperili. S elektrickými väčšinou len tak pre zábavu, pretože väčšina z nich boli priateľská, no s motorovými prevažne kvôli tomu, aby zistili, ktorý z nich je lepší. Niečo podobné sa stalo aj v depe v Ďatelinovicach, kde sa konala výstava rušňov od výmyslu sveta. Bol tam aj Albatros, veľký modrý parný rýchlikový rušeň, ktorý sa hrdo pýšil tým, že pred pár rokmi urobil rekord – na jednej trati dosiahol rýchlosť až 160 kilometrov za hodinu. Tak rýchlo dovtedy nejazdila žiadna mašinka a preto mu všetci mali čo závidieť. Lenže okrem neho tam bol aj Klaus – prvý motorový rušeň vyrobený v Tramtárii. Ten sa vystatoval: „Že ten veľký naleštený parný šrot s hrdým menom Albatros je rekordman? Tak to ešte nevidel mňa, ja dokážem uháňať ešte rýchlejšie!“ „Vážne? No to ma podrž! Síce som ťa videl, ako dokážeš ťahať najdlhšie nákladné vlaky bez toho, aby musela byť na konci pripojená ďalšia lokomotíva, ale nikdy som ťa nevidel ísť minimálne tak rýchlo, ako mašinky, ktoré ťahajú rýchliky! Rýchlejšie ako ja možno dokážu ísť elektrické rušne, čo ťahajú expresy! Tie bežne jazdia rýchlosťou 150 kilometrov za hodinu.“ „Takže ty mi neveríš?“ Naraz ich hádku prerušil výpravca z neďalekej stanice. „Chlapci a čo takto urobiť preteky? Obaja vyštartujete z blízkej stanice a kto dôjde do najbližšieho veľkého depa ako prvý, vyhráva.“ „To vôbec nie je zlý nápad!“ potešili sa obe rušne. „Jasné! Albatros aspoň ukáže, že nie nadarmo drží rekord!“ súhlasili so závodom všetky parné rušne v depe a väčšina elektrických. „Určite je to dobrý nápad, aspoň nafťáci ukážu, že sú lepší, ako tie parné nemehlá!“ vystatovali sa naftové rušne a niektoré elektrické rušne. Len jediná naftová lokomotíva držala Albatrosovi a to bola Klaudia. Bývala v depe, kde bývali väčšinou parné rušne a motorových tam bolo veľmi málo, kým v ostatných depách býval počet naftových a parných rušňov vyrovnaný. Preto mala radšej parné rušne ako naftové, aj keď sama bola nafťáčka.

Kým obaja rivali odchádzali na stanicu, kde sa ich závod začínal, Klaudia zatrúbila na Albatrosa: „Albatros, drž sa, pretože Klaus je veľmi nafúkaný, podobne ako väčšina ostatných naftových rušňov!“ „O to sa neboj! Pre výnimku, ako ty, urobím všetko!“ zavolal za ňou Albatros. Keď obaja boli na stanici, výpravca sa ich opýtal: „Ste pripravení?“ Albatros aj Klaus na súhlas zapískali. „Tak pripraviť sa, pozor…“ A zapískal. Hneď na to sa obe rušne dali do pohybu. Klaus získal náskok, pretože sa vedel rozbehnúť oveľa rýchlejšie, ako Albatros, ktorý sa rozbiehal síce pomaly, ale postupne naberal čím ďalej, tým vyššiu rýchlosť. V polceste čím ďalej, tým viac Klausa doháňal. Keď Klaus videl, ako ho Albatros doháňa, snažil sa pridať ešte viac plynu. Onedlho prišiel tunel a v ňom sa udial zlom. Z druhého konca tunela vyrazil ako prvý Albatros, Klaus sa na tom istom mieste objavil asi až o hodnú polhodinu neskôr. Po trati sa šinul ako slimák a strašne dymil. Ešte väčšími než hociktorá parná lokomotíva. Navyše bol v tvári celý zelený. Keď sa konečne doplazil do cieľa, Albatros sa už hrdo otáčal na točni. „No čo sa to s tebou s tebou stalo, že si sa tak oneskoril?“ doberal si ho Albatros. „Zradil ma motor…“, povedal Klaus celý udychčaný, „Myslel som si, že už-už ťa v tom tuneli predbehnem, keď vtom rup a už to bolo.“ „Vidíš? Nemal si sa vystatovať, že ma prekonáš, lebo teraz si za to zaplatil! Ale to nič, aspoň sme sa prebehli! A aby si sa nemusel viac namáhať, tak ťa cestou späť do depa odtiahnem.“ Klausa zapojili za Albatrosa a obaja sa pobrali cestou späť do depa. Keď sa vrátili, všetci sa ich pýtali: „No kto vyhral?“ „Ja!“ povedal suverénne Albatros, „ale bol by som rád, keby ste ako víťaza oslavovali aj Klausa, lebo keď sa ma snažil v tuneli predbehnúť, niečo mu prasklo v motore a do ďalšieho depa sa ledva doplazil. Kvôli tomu som ho musel dotiahnuť, preto si za tú snahu zaslúži aj on!“ A tak všetky mašinky pískali na počesť Albatrosa, ale aj Klausa. Klaus, keď už bol na mieste, kde bol pred pretekmi, povedal, Albatrosovi: „Mýlil som sa! Aj keď si o čosi starší, ako ja, stále dokážeš uháňať ako víchor!“ Albatros sa naňho len usmial. Bol rád, že sa už Klaus nevyťahuje, ako ostatní nafťáci. Navyše aj Klaudia pochvália Klausa: „Bol si statočný. Navyše som rada, že si sa nechal odtiahnuť parným rušňom, čo väčšine naftových rušňov prekáža, lebo vraj „parňáci“ nie sú hodní toho, aby ťahali nafťákov. Ale ja si myslím, že parné rušne na rozdiel od nás nafťákov majú stále čo povedať, pretože jednak sú starší, ale aj skúsenejší!“ Klaus aj Albatros len nemo prikývli. Navyše sa obaja od toho dňa kamarátia, čo bolo na tú dobu dosť nezvyčajné, lebo parné a naftové rušne sa aj tak dosť nenávideli. Navyše občas šli spolu v jednom vlaku, čo bolo ešte nezvyčajnejšie. Zdá sa, že v tomto nezvyčajnom priateľstve boli na tramtárijských železniciach jediní, ale ktovie. Myslíte si, že by sa našla aj ďalšia parná lokomotíva, čo sa kamaráti s motorovým rušňom?

Autor: Sergej

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.