Veterány deťom – Okrídlené rozprávky 7: Bojko Peter

V minulej časti: Havarovaný Dieter s Petrom, ktorý mal vypustenú nádrž, už pár týždňov nečinne stáli v hangári. Dovtedy sa nič zvláštne nedialo okrem toho, že prišli mechanici, ktorí menili Táni rozstrieľané krídlo. Dvojčatá, keď videli, ako opravujú Táňu, to začalo škrieť a dudrali, prečo, keď opravujú Táňu, neopravia aj ich. Mechanici im odpovedali, že ich neopravujú preto, lebo Táňa je dôležitejšia a keďže jej práve oni rozstrieľali krídlo, takto ich aj trestajú. Nato sa Peter rozkričal, že sú dôležitejší, než Táňa, lebo sú vojenské stíhačky, mechanikov to ale nepresvedčilo, namiesto toho im povedali, aby neotravovali.

V oprave Táne pokračovali dovtedy, dokiaľ mi Melichar neprišiel oznámiť, že vonku poletuje niečo zvláštne, na čo mechanici nechali výmenu krídla a šli sa pozrieť von. Vďaka tomu, že otvorili vráta na hangári dokorán, aj Peter s Dietrom mohli vidieť ten zvláštny lietajúci stroj s dvoma veľkými vrtuľami na streche namiesto krídel, vzdialene pripomínajúcom dnešné vrtuľníky. Jeho vynálezca, deduško Herbert pristál na letisku v Borci a divákom, ktorí tam prišli, začal rozprávať čo je tento stroj zač a čo dokáže. Na názor jedného nevrlého pána medzi divákmi, že jeho vynálezy už dávno vynašiel niekto pred ním, odpovedal, že sa snaží tieto zabudnuté vynálezy oživiť tým, že na nich opravuje ich najväčšie nedostatky. Navyše tom pánovi dal za pravdu tým, že zvislolet, ako svoj vynález nazval, navrhli pred ním Leonardo da Vinci a Ján Bahýľ, ktorý ho na rozdiel od Leonarda aj zostrojil.

Kým Herbert prednášal, Dieter a Peter rozmýšľali, ako by mohli zvislolet „vyskúšať“ po svojom. Peter si pritom spomenul, že k tomu, aby mohol lietať, stačí, aby mu naplnili nádrž, navyše prišiel na to, aby mechanikov presvedčil, aby mu to urobili, povie, že ho Melichar chce naučiť pár trikov, ktoré predvádzal v Lietajúcom cirkuse. Pritom ho Melichar počul a tak sa ho opýtal, či to myslí vážne. Peter, samozrejme, súhlasil a tak sa s Melicharom dohodol, že keď ho opravia, môžu začať nacvičičovať. Mechanici navyše potom, čo Herbert odišiel a oni opravili Táňu, doplnili palivo do Petrovej nádrže ešte v ten deň večer.

A čo dneska? Žeby treska? Nie! Ďalší príbeh o našich nezbedných dvojčatách, v ktorom sa dozviete, čo si Melichar na Petra pripravil…

Keď už bola Táňa opravená, mechanici sa pustili do Dietra. Najprv tomu nič nenasvedčovalo, lebo Dieter bol v hangári sám, António a Arnold stáli pred hangárom, Melichar s Táňou odišli ráno prášiť polia, Peter odletel na skúšobný let a mechanici ešte neprišli. Z toho bol Dieter nervózny. „Všetci kamsi odleteli, len ja tu musím trčať!“ hundral. Zvonku sa ozval Arnoldov hlas: „To máš za to, že neposlúchaš!“ Dieter si na to pod vrtuľu zadudral: „Buď ticho, ty stará haraburda!“ Našťastie to Arnold nepočul, lebo inak by sa rozzúril ako lev a vtedy by sa nikto k nemu nemal približovať, nechcite vedieť, prečo.

Dieter ale dlho sám neostal, lebo o chvíľu priletel Peter. Ten sa počas skúšobného letu vybral na veľké letisko v neďalekom meste, kam jeho pilot zašiel po náhradné súčiastky pre Dietra. Keď sa zjavil v hangári, Dieter zavrčal: „No konečne niekto prišiel!“ „Čo sa stalo, že si taký nevrlý?“ oslovil ho Peter. „Keby si tu osamote trčal celé hodiny, tiež by si bol taký!“ hundral Dieter. „Ale, Dieter, už nebuď taký dudroš, veď pozri, čo som ti priviezol.“ chlacholil ho Petrov pilot a vzápätí vybral z Petra náhradnú vtruľu. „Nová vrtuľa!“, žasol Dieter, „To je pre mňa?“ „Áno, Peter, iba pre teba.“ „A kde ste ju splašili?“ „Kúpil som ju na veľkom letisku v blízkom meste. Okrem nej som vzal ďalšie súčiastky, ktoré budeš potrebovať, každú chvíľu by ich mali priviezť moji kolegovia.“ odpovedal pilot, ktorý bol zároveň mechanik.

Hneď prišli aj ostatní mechanici, ktorí priviezli dve najväčšie súčiastky pre Dietra – nové krídlo a nový podvozok.  Len čo tie veci zložili v hangári, vzali náradie a začali z Dietra odmontovávať pokrčené plechy nad motorom a prestrelené krídlo, pričom mu menili rozbitú vrtuľu.

Kým Dietra opravovali, Peter sa šiel prevetrať po okolí. Len čo vystrčil vrtuľu z hangára, priletel za ním Melichar: „Nazdar, Peter! Ako sa máš?“ „Dobre,“ odvetil Peter, „len sa trochu nudím, lebo mechanici práve začali opravovať Dietra a aby som im neprekážal, radšej som vyletel von.“ „Nič sa neboj! Akurát som sa ťa prišiel spýtať, či by si sa nechcel naučiť nejaké akrobatické kúsky.“ usmial sa Melichar a Peter sa doslova rozžiaril: „To vieš príliš dobre, že chcem!“ „Tak poleť za mnou, ukážem ti, kde budeme cvičiť.“ pozval ho Melichar a Peter naradostený za ním letel.

Keď prileteli na veľkú lúku, cez ktorej stred prechádzala široká poľná cesta, Melichar vysvetlil: „A sme na mieste! Tu teba, ale aj tvojho brata naučím všetko, čo som predvádzal v Lietajúcom cirkuse. Tu je dosť miesta na to, aby sme si mohli čokoľvek nacvičiť. Na samý začiatok ťa naučím, ako bezpečne pristáť, keď niečo nevyjde a hrozí, že havaruješ. Jednou vetou: Aby si vedel lietať, musíš vedieť padať.“ „Padať? Načo?“, čudoval sa Peter, „Veď lietať viem, nemusím sa učiť padať!“ „Nuž, Peťko, nie je lietanie ako lietanie. Ukážem ti jeden trik, pri ktorom je veľmi dôležité vedieť, ako padať, a to doslova.“ povedal Melichar a vyštartoval do veľkej výšky.  Keď už bol takmer v oblakoch, obrátil sa vrtuľou k zemi a letel priamo do zeme. Navyše urobil niečo, čo by žiadne iné lietadlo nespravilo – a to zastaviť vrtuľu vo vzduchu. Keď to Peter videl, ostával mu nad tým rozum stáť. Pomyslel si –Ten Melichar sa zbláznil! Veď takto havaruje! – Ale nehavaroval. Tesne nad zemou, keď už sa zdalo, že naozaj havaruje, naštartoval motor, roztočil vrtuľu na plný výkon a v mihu sa obrátil k oblohe. Tam urobil salto a nakoniec pristál ako každé iné lietadlo. Peter vystresovaný, prekvapený a nadšený zároveň zvolal: „Paráda, Melichar, to bola naozaj paráda, ako si pri tom nebezpečnom páde zrazu vyštartoval k oblohe! Už som si myslel, že ťa naposledy vidím pokope!“ „No! A potom mi nevrav, že sa nemusíš učiť padať! Tým som ti len chcel ukázať, aké je dôležité vedieť, ako padať, lebo zvládnuť pád je rovnaké umenie, ako umenie lietať.“ vysvetlil Melichar a Peter dodal: „V poriadku. Odteraz si už nebudem namýšľať, že viem lietať.“

Hneď s cvičením začali. Melichar najprv Petrovi vysvetlil čo budú robiť a následne mu to aj predviedol. Vyletel znova, ale nie do takej veľkej výšky, ako predtým, ale len kúsok nad zem, aby v prípade, že sa pri cvičení niečo pokazí, nikto z nich nehavaroval. Podobne, ako predtým, aj tentoraz zastavil vrtuľu vo vzduchu. Odteraz letel podobne ako vetroň, alebo rogalo a takto bez naštartovaného motora aj pristál. Hneď na to vyzval Petra: „No, Peter, teraz si na rade!“

Peter vyštartoval. Vyletel do rovnakej výšky, ako Melichar, no keď nadišla chvíľa, aby zastavil vrtuľu, dostal strach. Bál sa, že keď zastaví vrtuľu, havaruje. Melichar ho zo zeme povzbudzoval: „Len do toho, Peter, neboj sa a smelo do toho! Nemáš sa čoho báť!“ Ale Peter sa bál a tak namiesto toho, aby zastavil vrtuľu a pristál bez motora, obrátil sa a pristál ako obvykle. Keď už bol na zemi, povzdychol si: „Nezvládnem to! Bojím sa, že keď vypnem motor, havarujem!“ Čakal, že sa Melichar bude hnevať, ale ten sa nehneval: „Chlapče, potom aký chceš byť akrobat, keď sa bojíš vypnúť motor vo vzduchu? Akrobacia je práve o prekonaní strachu! Pozri, keby som sa bál, rovnako ako ty, nebol by zo mňa akrobat v Lietajúcom cirkuse, ale úplne obyčajné práškovacie lietadlo, čo sa túla po svete. Hoci musím priznať, že som sa zo začiatku tiež bál, ale túžba, že sa stanem akrobatom, bola silnejšia, než strach. Tak sa ťa pýtam – chceš sa stať akrobatom, alebo nie?“ „Chcem…“ odvetil Peter s malou dušičkou. „Chceš? Tak to musíš dať jasne najavo! Správny akrobat nepovie „chcem…“ ale smelo – „CHCEM!“ Počul si ten rozdiel, Petríček?“ „Počul.“ odpovedal Peter. „Tak to povedz! CHCEM!“ „Chcem!“ povedal Peter o čosi smelšie a Melichar vyhlásil: „To je málo. Povedz CHCEM!“ „CHCEM!“ zvolal Peter a Melichar ho pochválil: „To je ono! Ešte raz – CHCEM!“ „CHCEM!“ zopakoval Peter a keď Melichar mu to dal zopakovať ešte trikrát, ten naradostený zvolal: „Výborne, Peter! S takýmto prístupom bude z teba dobrý akrobat! Len tak ďalej a onedlho budeš najmenej taký dobrý ako ja!“

Petra to potešilo. Keďže sa už stmievalo, obaja zamierili domov. V hangári už na Petra čakal opravený Peter. Narovnané a čerstvo natreté plechy nad motorom mu žiarili novotou, podobne ako nové krídlo, vrtuľa a podvozok. Keď ho takto vynoveného uvidel Peter, zastal pred ním, aj keď nie v nemom, ale predsa úžase: „Teda, Dieter, ty vyzeráš stokrát lepšie, než predtým, keď si havaroval!“ „Buď rád, že ma aspoň opravili, keď už nevyskúšali!“, zavrčal Dieter, „A čo si robil ty?“ „Ja? Nič!“, usmial sa Peter, „Nič? Veď ťa Melichar chcel naučiť nejaké triky, či čo!“ „Chcel ma… Ale nenaučil.“ „Prečo?“ divil sa Dieter. „Bál som sa.“ odpovedal Peter a Dieter škodoradostne zvolal: „Ha! Bojko! Veď počkaj, uvidíš, ako ti to natriem, ty strachopud!“ „Skôr, aký ty budeš bojko!“ chichúňal sa Peter a potom už nepovedali ani slova, mlčky stáli v hangári a čakali, kým prídu ostatní.

Medzitým premýšľali, čo bude ďalej, to ale vôbec netušili, že o niekoľko týždňov sa stane niečo, čo ich osudy výrazne zmení…

Autor: Seergej

Buďte prví komentujúci

Pridať komentár

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.