Veterány deťom – Okrídlené rozprávky 12: Dieter a Peter – Hviezdy lietajúceho cirkucu!

Milí čitatelia, milé deti! Tentoraz obyvklý opis minulej časti na začiatku rozprávky nečakajte, v čase, keď som túto rozprávku dokončoval, som mal veľmi naponáhlo – už som meškal na Noc múzeí a galérií a keďže som to písal v sobotu, v dňoch medzi jazdami historického motoráčika Magda, musel som sa veľmi ponáhľať, aby som to stihol napísať. Akoby nestačilo, že som ju nestihol pripraviť už minule – ale ako na potovru takmer by som ju nestihol pripraviť ani teraz. Preto ani vy nečakajte – a šup do nasledujúcich riadkov dozvedieť sa, čo urobilo z našich nezbedných dvojčiat hviezdy. Ktovie, či vám náhadou neuleteli. 😀

Keď sa k naším trom pátračom pridal pilot António, naše nezvestné dvojčatá Peter a Dieter už zase boli o kus cesty ďalej. A nie sami – sprevádzali ich lietadlá z Lietajúceho cirkusu.

A kým sa lietadlá presúvali vzduchom, ľudia a zvieratá z Lietajúceho cirkusu šli po zemi – najprv v maringotkách ťahanými koňmi, no keď prišli k najbližšej železničnej stanici, odviezli sa vlakom do mesta,  v ktorom bolo letisko, na ktorom vystupovali.

Počas cesty vlakom principál Jacques Ficzúrik si zavolal k sebe všetkých zriadencov a keď už boli všetci v jeho vozni, ukázal im nový plagát Lietajúceho cirkusu, ktorý nechal vytlačiť v tlačiarni v Troch Bukoch tesne predtým, než odtiaľ odišli. „Pozlite na to,“ hovoril, „no nie je ten nový plagát klásny? Môj malilal zase odviedol skvelú plácu!“ „Plagát je krásny,“ povedal jeden zo zriadencov, „ale čo sú to za lietadlá na ňom? Veď to nie je žiadne z našich lietadiel! Ani jedno lietadlo, ktoré máme, sa nevolá Dieter alebo Peter!“ „To sú naše nové esá v lukáve! Keď sme boli v Tloch Bukoch, po jednom našom pledstavení vystúpili títo dvaja a keď som ich videl, lozhodol som sa, že ich zlákam k nám a odvtedy sú u nás! Velím, že nám tieto nové lietadlá plinesú tučný zisk!“ Niektorí zriadenci sa ohradili: „A nie je to zbytočné? Veď doteraz sme slušne zarábali, vždy na naše predstavenia prišlo veľa ľudí! Prečo teda zbytočne najímame ďalšie lietadlá?“ „Splávny obchdník vždy hľadá cesty, ako zalobiť ešte viac peňazí, než pledtým. Navyše, vyskúšať niečo nové nikdy nezaškodí, pláve naopak! Náš plogram je už otlepaný, už potleboval oživiť niečim novým!“ presviedčal zriadencov principál.

Táto beseda pokračaval až do chvíle, kým cirkusový vlak neprišiel do cieľovej stanice. A len čo prišiel, niektorí zriadenci hneď vystúpili a šli lepiť plagáty po meste. A kým títo lepili plagáty a ostatní vykladali maringotky z vagónov, naše lietadlá už odpočívali na miestnom letisku. Počas tohto odpočinku sa ostatné lietadlá z Lietajúceho cirkusu zoznamovali s Dietrom a Petrom.

Hneď, ako si dosýta oddýchli po dlhom lete, pustili sa do cvičenia. Všetky lietadlá nacvičovali program, aký predviedli predtým v Troch Bukoch, ale Peter a Dieter mali svoj osobitný program na konci predstavenia, lebo principál plánoval urobiť z nich veľké hviezdy. A takto to šlo celé dopoludnie.

Popoludní nastala dôležitá chvíľa. Na letisko prišli cirkusanti zo stanice a hneď potom, ako vybalili veci, ktoré potrebovali počas dnešného predstavenia, pustili sa od usilovného precvičovania svojich čísel.

Dieter a Peter zatiaľ tŕpli, čo bude podvečer. Nečudo, veď dnes mali svoju premiéru v Lietajúcom cirkuse  a keďže vedeli, že príde veľa ľudí, nechceli sa strápniť. Ak by niečo pokazili, čakala by ich pohroma a cirkus by takto prišiel o svoju česť. Skrátka, bolo to pre nich niečo úplne iné, než predtým, keď vystúpili v Troch Bukoch, lebo vtedy vystúpili len preto, pretože chceli. Takto mali omnoho väčšiu trému než predtým.

„Dieter!“, zasipel Peter, „Máš taký istý strach, ako ja?“ „Z čoho?“ nechápal Dieter. „Z predstavenia! Podľa toho, čo som počul, dnes príde oveľa viac ľudí, než prišlo vtedy, keď sme boli v Troch Bukoch.“ „No ja sa toho nebojím,“ odvetil Dieter, „ja mám strach skôr z toho, že sa strápnim pod krídlami Lietajúceho cirkusu. Predsa len, cirkus má svoju reputáciu a nechcem, aby ju stratil.“ „Vieš čo?“ napadlo Petrovi, „Pôjdem zistiť, koľko ľudí sem ide, veď predstavenie sa čoskoro začne, ľudia sa už začínajú hromadiť pred letiskom.“

A tak sa Peter vydal zistiť, koľko ľudí sa chystá na letisko. Len čo vyletel, uvidel pred budovou letiska už slušnú kôpku ľudí. Preto sa šiel ešte preletieť podnad mesto nízko nad domami a z toho, čo začul od ľudí na zemi, zistil, že na letisko sa chystá ešte dvakrát toľko ľudí, než videl tiesniť sa pri letisku.

-Páni! To bude teda problém, ak sa niečo pokazí. Ak urobíme chybu, uvidia to tisícky očí a cirkus… ách, radšej na to ani nemyslieť!- pomyslel si Peter a zamieril späť na letisko.

Kým bol Peter preč, principál prišiel za Dietrom: „Dietel! Kde je Petel?  Pledstavenie sa už o polhodinu začne a jeho tu niet, niekam si len tak zmizne! Kde je?“ „Išiel sa len preletieť ponad mesto, aby mu počas vystúpenia nezlyhali krídla.“ odvetil Dieter a hneď ako to povedal, Peter už dosadol na pristávaciu dráhu a už zďaleka volal: „Dieter! Veľka galiba, veľká galiba!“ „Plečo galiba?“ vyzvedal principál. „Pred letiskom je už slušná kopa ľudí a ešte dvakrát toľko, než sa tu tiesni, len príde!“ „No to je výbolné!“, zajasal principál, „Dnes teda zalobíme tučnú sumičku!“ A už sa videl, ako ráta dnešnú tržbu. Naopak Dieter, keď začul Petrove slová, zhrozil sa: „No to je hrôza! To bude hanba! Keď niečo pokazíme, bude z toho poriadna blamáž!“ A tak tŕpli, čo bude, keď počas predstavenia príde rad na nich.

A len čo sa predstavenie začalo, tŕpli ešte viac. S každou uplynutou minútou predstavenia sa ich strach čím ďalej, tým viac zväčšoval. A keď už bola veľká chvíľa tak blízko, dalo by sa povedať, že už na dosah ruky, obaja sa od toľkého strachu roztriasli. Až tak, že všetko v nich hrkalo, klepalo a búchalo. „Čo sa bojíte?“ hneval sa pricipál. „Bojíme sa… že to nezvládneme! Máme strach z toho, že keď sa niečo pokazí, uvidí to toľko očí…“ „Ale ba! Len sa pliplavte, nič to nie je!“ Dvojčatá sa teda pripravili na štart. Zavreli oči – a na principálov pokyn vzlietli. Hneď nato sa im zdalo, že vo vzduchu ich zahalil akýsi záhadný opar, ktorý ich akoby omráčil. Ako by ich niekto zhypnotizoval. Nevnímali nič iné, len seba samých, cirkusanti a hlavne diváci pre nich akoby neexistovali. A v tomto záhadnom spánku robili svoj tanec vo vzduchu z naučených trikov – vývrtiek, sált, letov strmhlav dole… a nesmelo chýbať ani ich vrcholné číslo, keď jedno z dvojčiat pristálo na to druhé a viezlo sa na ňom.

Zo zvláštneho spánku sa prebrali až na zemi, keď pristáli. A tam ich privítal búrlivý potlesk, ktorý ich nesmierne prekvapil: „Čo to… Oni nám tlieskajú?“ „Plavdaže! Tento potlesk patlí len a len vám dvom! Mali by ste sa zaň poďakovať plídavkom!“ usmieval sa principál. „Tak ten prídavok im radí dáme!“ zasmiali sa dvojčatá a opäť sa vyrútili do vzduchu, kde spravili ešte divokejšie kúsky, než predtým. Jedným z nich bol prelet tesne ponad hlavy divákov. Divákom sa to, samozrejme, páčilo a po pristátí ich odmenili ešte väčším potleskom, než predtým.

Takto sa z Dietra a Petra stali cirkusové hviezdy – presne tak, ako si to Jacques Ficsúrik predstavoval. O pár dní sa s Lietajúcim cirkusom pobrali ďalej a všade, kam prišli, ich diváci za ich divoký tanec vo vzduchu odmenili takým veľkým potleskom, aký Lietajúci cirkus už dlho nezažil. A vďaka chýru o nich, ktorý sa rozniesol široko-ďaleko, Lietajúci cirkus mal všade vypredané predstavenia a tisícky návštevníkov, čo spôsobilo široký úsmev na pricipálovej tvári, asi najširší za posledné roky. Svedčilo to o tom, že s predstaveniami bol nadmieru spokojný. Niet divu. Lebo po každom predstavení rátal tučné balíky peňazí.

Ale ako sa vraví, svetská sláva – poľná tráva. Inak to nebolo ani s našimi dvojčatami. S veľkou slávou postupne prišla aj ohromná závisť. A kto im závidel? Myslíte si, že vás kvôli tomu nechám čakať do ďalšej časti? Tentoraz nie, hneď vám prezradím, kto im závidel. Nebol to nik iný, ako Diablo. Pred príchodom Dietra a Petra bol najväčšou hviezdou Lietajúceho cirkusu a keď ho dvojčatá odsunuli do úzadia, veľmi sa na to zlostil a rozhodol sa, že im urobí zo života peklo.

Ale o tom je už rozprávka úplne iná. Než sa to dozvieme, uvidíte, čo bolo potom, ako sa naši traja pátrači stretli s pilotom Antóniom. A či sa chýr o tancujúcich lietadlách doniesol aj k ním? To sa dozviete nabudúce.

Autor textu a kresieb: Sergej- (Tomáš Halža)

Buďte prví komentujúci

Pridať komentár

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.