Veterány deťom – Okrídlené rozprávky 10: Malí veľkí akrobati

V minulej časti: Vyhnanie Petra a Dietra z Borca malo nečakané následky. Najprv sa António na Augustína nahneval a odvtedy sa s ním nechcel rozprávať. Táňu a Ninu to trápilo a tak sa šli spoločne s Augustínom spýtať Antónia, prečo sa na Augustína hnevá, ten ich ale odbil. Iba Augustínovi to cez otázku, či na nich predtým musel dozerať, vysvetlil. Následne António opustil poľné letisko v Borci.

Hneď potom sa Táňa začala obviňovať, že za to môže ona. Jej nárek zobudil Melichara, ktorý sa tiež začal obviňovať a hneď nato aj Arnolda, ktorý Táňu aj Melichara napomenul, aby sa neobviňovali, ale aby šli spoločne hľadať stratené dvojčatá. Na pátraciu akciu sa prihlásili okrem Arnolda aj Augustíno a Melichar, ktorí sa hneď vydali hľadať Dietra a Petra svojím smerom v okolí Borca.

Kým ich hľadali, naše dvojčatá už boli ďaleko nato, aby ich našli a už to aj cítili – míňalo sa im palivo. Preto začali rozmýšľať, kde natankujú, lebo nevedeli kam letia, a nevideli žiadne letisko v okolí. Nakoniec nejaké letisko našli. Po pristáti sa dozvedeli, že je to letisko, kam Peter v rámci skúšobného letu zaletel pre náhradné súčiastky pre Dietra, ktorý bol vtedy vážne poškodený a teda sú len 50 kilometrov od Borca, kam sa ale vôbec neplánovali vrátiť. Namiesto toho sa rozhodli, že keď prespia na tom letisku, kam pristáli, hneď zrána sa vydajú opačným smerom, než Borec leží.

V tejto časti sa dozviete, kam sa Dieter a Peter nakoniec vydali. V tomto príbehu sa stretnú s postavou so zvláštnym, cudzokrajným menom Jacques Ficsúrik, ktoré sa správne vyslovuje „žak fičúrik“. A kto to bol? Odpoveď na túto otázku nájdete v nasledujúcich riadkoch. Mimochodom, od tejto časti nájdete v rozprávkách aj mapu, kadiaľ naše nezbedné dvojičky a aj ich pátrači leteli.

Už to boli dva dni, čo Petra s Dietrom vyhnali z Borca. Odvtedy preleteli dlhú cestu len preto, aby pristáli „za rohom“ v Šivci. Zatiaľ, kým boli preč, v Borci po nich vyhlásili pátranie. A kým ich v Borci urputne hľadali, naši dvaja nezbedníci prespali v Šivci. Keďže hneď zrána plánovali odletieť opačným smerom, než leží poľné letisko v Borci, Dieter sa išiel opýtať, aké zaujímavosti sú v tom smere.

„Ktorým smerom letíte?“ opýtala sa ho dispečérka z veže. „Na juhozápad!“ povedal Dieter. „Tak tým smerom je veľmi málo zaujímavostí, ale keď poletíte na juhovýchod, tak tam nájdete najväčšiu zrúcaninu hradu v tomto kraji a ešte o kus ďalej je letisko Tri Buky, na ktorom dnes a zajtra vystupuje Lietajúci cirkus.“ „Lietajúci cirkus? Teda! To bude Dietrovi znieť ako hudba!“ zvolal Dieter a keď to oznámil Petrovi, ten zajasal: „Čože? Lietajúci cirkus? Ak je to pravda, načo čakáme, leťme tam!“ A už aj leteli.

Cesta im ubiehala rýchlo. Dvojčatá si pritom vychutnávali nádherný výhľad na okolitú krajinu. Onedlho uvideli zrúcaninu, o ktorej Dietrovi rozprávala dispečérka. Dieter vedel od nej, že je to veľký hrad, ale takú obrovskú zrúcaninu, aká sa pred nimi zjavila, vôbec nečakal. „Fíha! Peter, pozri na ten hrad! Videl si už niekedy väčší?“ „Ani náhodou!“ žasol Peter. „Tak si ho poobzerajme!“ navrhol Dieter a už krúžili okolo hradu. Na dvojčatách sa dalo poznať, že tá zrúcanina ich svojou veľkosťou ohromila.

Keď pomaly krúžili okolo hradu už hodnú chvíľu, Peter sa znenazdajky opýtal: „Dieter, a čo cirkus?“ „Preboha! Cirkus! Na ten som zabudol! Poď, Peter, určite už začali!“ spamätal sa Dieter a potom sa hneď vyrútili smerom na Tri Buky.

Cestou na Tri Buky si Peter zmyslel, že svojmu dvojčaťu niečo vyvedie a tak vyletel kúsok nad Dietra a keď už bol nad ním, pomaličky klesal, až kým sa ho s podvozkami nedotkol. „Peter! Čo to robiš!“ nazlostil sa Dieter. „Nič, iba skúšam nové číslo do programu.“ zasmial sa Peter. „Preskočilo ti? Veď my tam letíme ako diváci, nie učinkujúci!“ „A kto povedal, že po skončení predstavenia im nemôžeme ukázať, čo dokážeme?“ chlácholil Dietra Peter.
Onedlho pristáli na letisku v Troch Bukoch. Práve včas! Lietadlá, čo sa tiež prišli pozrieť na Lietajúci cirkus a stáli bokom na pristávacej dráhe, dvojčatám polohlasne zašepkali: „Postavte sa vedľa nás, už začínajú!“ Dieter s Petrom si teda chytro našli svoje miesta a dívali sa.

Pred divákov predstúpil tučný pán v čiernom saku a sivých nohaviciach, ktorý mal na hlave cylinder, na krku motýlika a náprsnom vrecku pripnutú červenú ružu. Okrem toho mal krátke čierne fúziky a na rukách biele rukavice. Nebol to nik iný, ako principál Lietajúceho cirkusu Jacques Ficsúrik, ktorý divákov privítal takto:

„Dámy a páni! Vítam vás na letisku v Tloch bukoch, mieste, kde sa odohlajú veľkolepé veci, na ktolými vám ostane lozum stáť! Budete sa totiž smiať! Budete sa čudovať! Budete lozmýšľať, ako to vlastne lobíme! A to všetko tu a telaz s lietadlami, ktolé pledtým loznášali stlach a slzy, ale dnes vám chcú namiesto toho pliniesť ladosť, smiech a zábavu! Vyhlásili, že už nechcú ľudí tlápiť, ale tešiť! Pleto vznikol náš jedinečný Lietajúci cilkus! Plajem vám pleto plíjemný umelecký zážitok!“

Hneď nato zaznel potlesk a začal hrať orchester. Hneď nato sa na oblohe objavilo bledožlté lietadlo, ktorého farba vyzerala skôr ako biela. Z neho vyskočili parašutisti, ktorí mali pestrofarebné padáky a kombinézy. Keď pristáli, vyzliekli si kombinézy a vyliezli na pripravené laná a hrazdy, čím sa z nich stali povrazolezci a vzdušní akrobati. Okrem nich mohli diváci videť aj všetko ostatné, čo bolo v klasickom cirkuse – klauna, krotiteľa levov, čísla s opicami, koňmi a ťavami, žonglérov a nesmel chýbať aj kúzelník.
Lenže tento cirkus sa nenadarmo volal Lietajúci. Všetci účinkujúci prišli pred divákov tak, že zoskočili z lietadla s padákom. Lietadlá, ktoré privážali účinkujúcich, sa navzájom striedali. A nielen to. Na záver prišiel zlatý klinec programu a tým bola letecká show, v ktorej sa predstavili všetky štyri lietadlá z Lietajúceho cirkusu: už spomenuté bledožlté lietadlo, ktoré sa volalo Alex, čierne lietadlo Diablo, modrý Felix a červený Astarion. Alexova farba sa nedala dobre rozoznať, mal takú zvláštnu farbu medzi bledožltou a bielou. Spoločne robili rôzne zaujímavé kúsky, ako vývrtky, kedy sa počas letu krútili ako vývrtka, leteli strmhlav dole, hore nohami, nad sebou, ale ich vrcholným kúskom bola „kvetina“, kedy všetky štyri lietadlá vyštartovali rovno do nebies a počas letu sa rozleteli do strán, pričom každý z nich potom urobil salto. Nakoniec spoločne pristáli v šípovej formácii, v akej lietajú sťahovavé vtáky, keď odlietajú na juh a to bol už koniec predstavenia. Diváci následne výskali a pískali, lebo predstavenie sa im veľmi páčilo a tak nečudo, že cirkusanti sa museli prísť pokloniť až päťkrát za sebou.

Keď to dvojčatá videli, povedali si: „A teraz náš prídavok!“ A hneď vzlietli do výšin. Urobili podobnú parádu ako lietadlá pred nimi, akurát svoje predstavenie nezakončili „kvetinou“, namiesto toho Peter v letku dosadol na Dietra rovnako, ako počas cesty do Troch Bukov. Hneď nato vyleteli do oblakov, odkiaľ leteli strmhlav dolu, pričom zastavili svoje vrtule. Diváci nemohli uveriť vlastným očiam. Niektorí aj kričali: „Pánebože, veď oni havarujú!“ Ale dvojčatá nehavarovali, lebo pár metrov nad zemou naplno roztočili svoje vrtule, stočili sa do bokov a bezpečne pristáli.

Len čo to diváci videli, začali tlieskať a výskať ešte väčšími než predtým cirkusantom z Lietajúceho cirkusu. A hoci už boli všetci cirkusanti vo svojích maringotkách, napriek tomu principál potlesk začul. Opýtal sa preto krotiteľa levov, ktorý bol v jeho maringotke: „Komu to telaz tlieskajú, veď my už sme skončili!“ „Pane, tento potlesk nepatrí nám, ale akýmsi pirátom, čo paródovali naše vystúpenie.“ odpovedal krotiteľ. „Piláti? Akí piláti? Aká palódia?“ „Dve neznáme stíhačky napodobňovali naše vrcholné číslo!“ „Tak na toto sa musím pozlieť!“ zamračil sa principál a spoza jedného lietadla špehoval Dietra a Petra. Tí ako prídavok zopakovali svoj kúsok, keď sa Peter počas letu dotýkal Dietra. „Hmm, sú fakt dobrí…“ zašepkal si principál sám pre seba a keď diváci odišli, principál podišiel za oddychujúcimi dvojičkami: „Doblý deň, milí mladí aklobati! Videl som, aký úspech malo vaše pledstavenie, ktolé ste lobili, keď skončilo pledstavenie Lietajúceho cilkusu a musím povedať, že ste naozaj doblí! Povedzte mi, ako sa voláte?“ „Ja som Dieter,“ predstavil sa Dieter a Peter ho doplnil: „A ja Peter. Kto ste vy?“ „Som Jacques Ficsúlik, plincipál Lietajúceho cilkusu. Plišiel som za vami, aby som vám osobne ponúkol miesto v Lietajucom cilkuse. Keď budete s nami, dosiahnete oveľa viac, než keby ste vystupovali sami!“ Dieter a Peter sa začudovali: „Čože? Vy osobne nám ponúkate miesto v Lietajúcom cirkuse? To snáď nie je pravda!“ „Keď to hovolím ja osobne, plincipál Lietajúceho cilkusu, tak to plavda byť musí! Jacques Ficsúlik nie je žiaden šmelinál, žiaden podvodník!“ presviedčal principál dvojčatá. Pritom Dieter a Peter vôbec netušili, že posledná veta, ktorú povedal, vôbec nie je pravda, ale o tom neskôr, keď na to bude v naších rozprávkách tá správna chvíľa. Ako sa dalo čakať, naše dvojčatá ponuku Jacquesa Ficsúrika prijali: „Nuž, keď je tak, ako hovoríte, tak to berieme.“ „Výbolne! Odtelaz ste našími aklobatmi! Ulobím z vás veľké hviezdy, pletože taký talent, aký vy dvaja máte, nevidí sa každý deň!“ omotával si ich principál na prst zlatou nitkou z medových rečí. Dvojčatá tomu nemohli uveriť a tak sa principála spýtali trochu bezvýznamnú otázku: „A posledná otázka, pán principál – prečo tak rozprávate? Neviete povedať R, či čo?“ „Vy neviete, že som Flancúz? Flancúzi pledsa tak lozplávajú! S nevýlazným L!“ „Vy ste Francúz?“ Teda, to je náhoda! Ozajstného Francúza sme ešte nevideli!“ umievali sa dvojčatá.
Dieter a Peter už od tej chvíle patrili medzi cirkusantov v Lietajúcom cirkuse. Pritom nemali ani poňatia, do akej pasce sa chytili! Netušili ani o tom, ako za nimi smútia lietadlá v Borci a hlavne pilot António, ktorý práve kvôli ním odišiel z poľného letiska v Borci. Preto ich lietadlá Augustíno, Arnold a Melichar usilovne hľadali. A ako ich pátranie vlastne pokračovalo? To sa dozviete v nasledujúcom príbehu.

Autor: Sergej- (Tomáš Halža)





návštevníkov videlo článok

1 Comment

  1. Milí čitatelia, musím sa vám aspoň formou komentára ospravedlniť- a to za to, že tento týždeň rozprávka nebude 🙁 Je to preto, lebo tento týždeň som mal ako dobrovoľník na KDHŽ dosť nabitý, vo štvrtok na Čermeli mimoriadna jazda, dnes (v piatok) posledné prípravy na Prebúdzanie Katky no a cez víkend samotné Prebúdzanie, preto som nestihol rozprávku pripraviť. Preto ospravedlňte, že tento víkend rozprávka vypadne, ale nebuďte smutní, o týždeň tu snáď bude 😉

    Ps.: Ak sa vám rozprávky páčia, dajte vedieť, ak nie, tak tiež. Znesiem aj kritiku, ale takú, ktorá posúva dopredu.

Pridať komentár

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.