Veterány deťom – Nové rozprávky o Katke 8: Na podhorskej železnici

V minulej časti: Jedného rána si po Katku prišli americké dojčatá Vulfi a Dulfi. Zaviedli ju na opačný koniec Alpínskej spojky, kde bola veľká železničná križovatka. V krátkom rozhovore sa Katka dozvedela, že je dosť vyťažená – denne tadeto prejde asi sto vlakov a je tam viac výpravcov kvôli tomu, aby sa prevádzka v stanici nezastavila. Rozhodla sa, že obom dvojčatám pomôže  a tak jej dali posunovať vagóny. Viedla si celkom dobre, až kým nešla pripojiť pár chýbajúcich vagónov k vlaku, po ktorý už prišiel rušeň. Vďaka tomu, že vlak potlačila, narazila s ním do rušňa, za čo ju miestny prednosta poslal preč.

Pred odchodom sa ale zoznámila s rušňom, do ktorého narazila a ktorý sa volal Petrík. Prezradil jej, že má deväť bratov a že keď chce ho prísť navštíviť, nemusí ísť až na veľkú železničnú križovatku, lebo jeho trať je spojená priamo s Alpínskou spojkou.

Dnes sa dočítate, ako sa Katka mala na železnici, na ktorej jazdil jej nový kamarát Petrík.

Prešlo pár dní od nehody v stanici na opačnom konci Alpínskej spojky a Katka sa znova vydala na potulky po Tramtárii. Tentoraz si to namierila na podhorskú železnicu, kde býval jej nový kamarát Petrík. Keď si to šinula po Alpínskej spojke, hľadala odbočku, ktorá by ju mala doviesť pod hory, lenže ako hľadala, tak hľadala, spomínanú odbočku vôbec nemohla nájsť. Počas pátrania došla skoro až na veľkú križovatku, kam sa po tej príhode, čo sa jej stala naposledy, bála ísť. Našťastie práve zo stanice na nej odchádzali Vulfi s Dulfim do Alpínky. „Ahoj, Katka! Čo tu robíš?“ „Hľadám odbočku, ktorá by ma mala doviesť z Alpínskej spojky na železničku, na ktorej býva Petrík.“ „Tak poď s nami! My ti ukážeme, kde je!“ Katka sa teda vydala za vlakom s Vulfim a Dulfim. Keď prišli do stanice uprostred spojky, Dulfi Katke oznámil: „Vidíš tamtú starú koľaj?“ „Kde, aká stará koľaj?“ čudovala sa Katka. „Predsa tamtá tam, čo je zarastená trávou!“ zahlásil Vulfi. Katka sa pozornejšie rozhliadla a naozaj uvidela neďaleko stanice starú trať, ktorá bola zarastená trávou až tak, že sa dala na prvý pohľad len ťažko zbadať. „Myslíte tamtú tam, čo ju už skoro nevidno?“ „Presne tú! Vydaj sa po nej a zaručene prídeš na Petríkovu železničku bez toho, aby si musela prejsť cez veľkú železničnú križovatku!“ usmiali sa Vulfi s Dulfim a Katka sa vydala smerom k výhybke, ktorá oddeľovala zarastenú koľaj od hlavnej trate. Katkin kurič sa ju pokúsil prehodiť, ale márne. Prestavníkom výhybky už nikto dlho nehýbal a tak bol úplne zatuhnutý. „Poďte mi niekto pomôcť, tá výhybka je zaseknutá!“ bedákal kurič a tak to skúsil s ním aj Katkin rušňovodič. Ani teraz sa nič nepohlo. Musel sa pridať aj Dulfiho rušňovodič. Nakoniec to skúsili všetci traja rušňovodiči aj s kuričom a aj tak sa im nepodarilo výhybku uvoľniť. Museli vziať veľké kladivo, aké používajú cirkusanti, keď zarážajú kolíky od šapitó do zeme. Konečne sa to po chvíli neustáleho trieskania kladivom do prestavníka a kope nadávok podarilo a Katka mala voľnú cestu na železnicu, na ktorej by mala nájsť Petríka. Vulfi s Dulfim pokračovali v ceste do Alpínky.

Katka si to zatiaľ bafala po opustenej železnici. Čím dlhšie po nej išla, tým viac pochybovala o tom, že táto železnica vedie na trať, na ktorej býva Petrík. Potom sa to stalo. Katka prešla cez most a zrazu bola na železnici, ktorá bola priam v ukážkovom stave. Neďaleko bola malá stanička, v ktorej sa Katka zastavila. „Tu počkám na Petríka!“ povedala si a čakala. Čakala dlho. Čakala tak dlho, až si začala myslieť, že asi zablúdila, pretože doteraz cez staničku neprešla ani jedna mašinka. V tom sa zrazu odniekiaľ ozvalo zapískanie a Katka podskočila od radosti. Jej úsmev ale zamrzol potom, keď uvidela tú mašinku, čo pískala. Rušeň sa síce podobal na Petríka, ale len veľmi vzdialene, pretože bol oranžový, mal za sebou tender a na boku mal namiesto desiatky sedmičku. Keď vošiel do stanice, prekvapene civel na Katku: „Kde si sa tu vzal, alebo vzala?“ „Prišla som za Petríkom!“ odpovedala Katka. „Petrík? Ale ja nie som Petrík, ja som jeden z jeho bratov, Janíček! A ty si kto, že poznáš Petríka?“ „Ja som Katka. S Petríkom som sa spoznala, keď som doňho vrazila pár vagónov v stanici na železničnej križovatke.“ „Ách tak! Takže ty si tá Katka, čo doňho búrala, však?“ „Presne tak. Petrík ma sem pozval.“ usmial sa Katka. „Hmm, tak neviem, či ho nájdeš!“ odpovedal ustarostene Janíček, „Dnes máme na trati frmol, každý z nás robí niečo iné a nikto nevie, kto kde je. Niektorí moji bračekovia išli do hôr, iní do lesa, ďalší do píly a niektorí z nás asi aj k lanovkovému výťahu. Skús sa poprechádzať po okolí a možno Petríka nájdeš, ale nezaručujem ti to. Niektoré rušne odišli z tejto železnice niekam inam a všetci sa do depa vrátime až večer“. „Tak to je smola!“, povzdychla si Katka, rozlúčila sa s Janíčkom a išla tam, kam ju len koľajnice zaviedli. Na trati stretla ďalšie rušne, ale ani jeden z nich nebol Petrík. Až nakoniec došla do píly. Bolo tam plno vagónov, niektoré naložené drevom, iné doskami, ostatné boli prázdne a žiadna mašinka tam nebola. Ozýval sa iba hluk strojov. Po chvíli sa ale ozvalo zapískanie mašinky a Katka ho okamžite spoznala: „Petrík!“ Na odpoveď zapískala. Čoskoro mašinka na píle vyšla spoza vagónov. Bol to naozaj Petrík. „Už som si myslel, že neprídeš!“ zasmial sa Petrík. „A ty si sa mi pekne schoval!“ smiala sa Katka. „Vieš,“ vysvetľoval Petrík, „najprv som ťa čakal v staničke pri nepoužívanej spojke, ktorá spája našu trať s Alpínskou spojkou, no keďže si dlho neprichádzala a práce mám až nad hlavu, musel som odísť pomôcť ostatným. Robil som si o teba starosti, že čo ak nakoniec naozaj dôjdeš a nenájdeš ma tu?“ „Ale neboj, veď už som tu! Dlho som nevedela nájsť tú správnu výhybku a keď som ju s pomocou Vulfiho a Dulfiho konečne našla, snažili sme sa ju prehodiť, ale márne, pretože bola zaseknutá, ale nakoniec sa nám ju podarilo uvoľniť. Potom som ťa na tejto železnici hľadala kade tade, ale ako vidíš…“ „…nakoniec si ma našla! Tak, Katka?“ doplnil Katku Petrík „Presne tak!“, súhlasila Katka, „Môžem ti pomôcť?“ „Samozrejme!“ odpovedal Petrík a hneď sa obe mašinky dali do práce.

Večer sa všetky mašinky zišli v miestnom depe. Bolo podobné tomu veľkému, v akom bývala Katka so Zuzkou, ale na rozdiel od neho bolo oveľa menšie a v rotunde bolo miesto iba pre desať mašiniek. Katka si svoje miesto našla na odstavnej koľaji vedľa rotundy. V rotunde bolo všetkých desať mašiniek aj s Petríkom. Všetky mali na bokoch namaľované čísla od 1 do 10. Všetci sa Petríka vypytovali: „Takže toto je tá Katka, ktorá do teba nabúrala na veľkej križovatke?“ „Áno, to je ona!“ odpovedal Petrík. „Vítaj u nás, Katka!“ povedal veľký modrý rušeň, ktorý mal na bokoch jedničku. Volal sa Dreváčik a bol zo všetkých najstarší. „Ako sa cítiš na našej železnici?“ „Veľmi dobre!“ usmiala sa Katka. „A mohla by si tu zostať aj ďalšie dni?“ vypytoval sa Dreváčik. „Pravdaže! V Černicove si o mňa nikto nerobí starosti a navyše rada by som spoznala aj ďalšie kúty vašej trate!“ „Tak to si u nás vítaným hosťom! V ďalších dňoch máme toľko práce, že si vôbec nemôžeme oddýchnuť a nejaká malá pomoc sa nám určite zíde! Cíť sa tu teda ako doma!“ Aj keď sa všetci už chystali spať, Katka ešte nedala pokoj: „Môžem ešte jednu otázku?“ „Samozrejme! Len sa pýtaj!“ „Môže sem prísť aj ďalšia mašinka? V Černicove mám jednu kamarátku, ktorá by tiež sem mohla prísť pomôcť!“ vyrozprávala Katka. „Určite! Každá ďalšia mašinka, ktorá príde na pomoc, je dobrá! Ale už je dosť neskoro na to, aby sme sa ďalej…. uááá! …rozprávali! Dobrú noc!“ zazíval Dreváčik a hneď zaspal. Po ňom zaspali aj ostatné rušne a ako posledná zaspala práve naša Katka.

Autor: Sergej- (Tomáš Halža)

Rozprávkový cyklus Veterány deťom vraciame na náš web po dvojmesačnej prestávke (s výnimkou vianočného špeciálu). Aj v tomto roku sa môžete tešiť na zaujímavé rozprávky o Katke a jej železnici, ako aj na ďalšie rozprávky, ktoré sa v tomto cykle objavia.

Redakcia

Pridajte prvý komentár

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.