Veterány deťom – Nové rozprávky o Katke 20: Katka pretekárka

V minulej časti: Keď sa Katka počas návštevy Chvastúňka v kvačínskom depe dozvedela o pretekoch úzkorozchodných parných rušňov v Turove, neváhala a hneď sa začala pripravovať na preteky. Keď trénovala v Štiavnici, tamojší výpravca jej zrazu oznámil, že musí ísť do Kvačína, lebo vraj tamá návštevu. Hneď ako tam prišla, rušeň Volodimír jej ukázal hrdzavú parnú mašinku naloženú na vagóne. Potom, ako sa dopočula, že rušeň vraj rozpráva po španilesky, v rušeni spoznala svojho dávneho kamaráta Juana. Obaja sa náramne potešili, lebo sa dlhé roky nevideli.

Správca zaujímalo, ako sa vôbec spoznali a tak Katka porozprávala všetko, čo zažila v Španielsku. Keď spomenula výpravu na vrch Azul, Juan sa dozvedel o tom, ako ju rušeň Lucipek vylákal na najnebezpečnejšie hory v Tramtárii.

Neskôr sa na Juana prišiel pozrieť inšpektor, ktorý o Juanovi povedal, že je zrelý do šrotu, čím Katku nesmierne zarmútil. Našťastie správca inšpektorovi neveril, preto ho začali čoskoro opravovať. V neskorý podvečer navyše Vlodimíra poslal prepašovať Juanov kotol do Pohorníkova, aby ho tam zrenovovali.

Dnes sa dozviete, ako si Katka viedla na pretekoch v Turove.

O niekoľko dní potom, ako Katka stretla svojho dávneho kamaráta Juana, ktorého hneď v ten deň začali opravovať, prišiel Katkin deň D. Práve vtedy sa v Turove konali preteky parných úzkorozchodných rušňov. Katka tam musela odísť už deň predtým, aby ju ešte stihli zaregistrovať.

Hneď ako tam došla, privítal ju jeden z miestnych rušňov, ktorý bol dokonca úradujúcim šampiónom. Volal sa Trix a hrdo niesol na bokoch veľkú žiarivú jednotku. „Zdravím! Kto si?“ „Ja som Katka.“ predstavila sa Katka. „A čo tu chceš?“ „Budem sa tu pretekať!“ usmiala sa Katka a Trix sa čudoval: „Čože? Ty sa chceš pretekať? Veď ty vôbec nie si pretekárska mašina! Navyše to meno! Katka! Fuj! To nie je správne meno pre pretekársku mašinku! S takým menom môžeš ísť akurát do chemičky!“ Na chvíľku sa odmlčal, potom znova pyšne spustil: „S takou rachotinou sa vôbec nebudem pretekať, fuj!“ A pyšne odišiel. Katka si po jeho odchode pomyslela: „Ts! Nafúkanec! Veď počkaj, uvidíš, kto z koho!“

Katkina posádka zatiaľ Katku zaregistrovala na preteky. Dostala číslo 13 a keď jej ho pripevňovali na boky kabíny, smutne si povzdychla: „Mám nešťastné číslo…“ „Hlavu hore, Katka! Ber to z tej lepšej stránky! V tom čísle je práve tvoje šťastné číslo a to je trojka. Trojku si, pokiaľ viem, mala v čísle po celý život“ chlácholil ju rušňovodič. Katka sa trošku usmiala. „Pôjdeme sa prevetrať?“ opýtal sa jej kurič a Katka súhlasila. Naložili jej uhlie z miestnej výhrevne, ktoré bolo, mimochodom, najkvalitnejšie v Tramtárii a vydala sa na skúšobnú trať neďaleko pretekárskej dráhy. Pretekárske mašinky totiž jazdili výhradne na to najlepšie palivo. Keď však prišiel prvý kopec, Katka zrazu začala spomaľovať. „Čo je to s tebou, Katka? Dnes akosi nie si vo forme!“ strachoval sa rušňovodič. „Asi mi to uhlie nerobí dobre…“ stonala Katka. „Nezmysel! Veď to uhlie, ktoré sme ti teraz dali, je najkvalitnejšie v Tramtárii! Lepšie od tohto nie je! Možno máš špinavý kotol od starého uhlia. Poď, v depe sa pozrieme, čo s tebou je!“

V depe, ktoré malo prezývku „boxy“, lebo naozaj pripomínalo boxy na pretekoch Formuly 1, jej prezreli kotol. Technik im potom dal akési zvláštne pilulky. „Tu máte“, povedal, „toto sú tabletky na prečistenie kotla. Hodíte ich do pece, zapálite a vyjdete na skúšobnú trať, aby sa mašinka poriadne zadymila. Bude to síce búchať, ale ničoho sa nebojte, tie výbuchy čistia kotol a nijak ho nepoškodzujú.“ Katka sa trochu bála, ale kurič ju pri zapaľovaní tabliet upokojoval: „Neboj sa, Katka, nič ti to neurobí! Bude ti síce trochu zle, ale vedz, že potom ti bude určite lepšie!“ Katka sa to teda pri rozjazde snažila predýchať. Keď vychádzali na kopec, pred ktorým spomalila,  prišiel prvý výbuch. A po ňom ďalší. Katku od tých výbuchov boleli uši a bolo jej veľmi zle. V tvári celá zozelenela a strašne dymila. Na chvíľku zastavila, potom sa znova pohla. Čistiace tablety neustále búchali. Onedlho ale prestali. Katkin dym zosivel a začala sa rozbiehať čoraz rýchlejšie, až šla tak rýchlo, ako vtedy, keď trénovala v Štiavnici. „To je ono, Katka! Ak to takto pôjde ďalej, víťazstvo máme na dosah!“ chválil ju rušňovodič a Katka na znak súhlasu radostne zapískala.

Na druhý deň ráno nastala veľká chvíľa. Na tribúne na štarte a okolo trate sa už od svitania hromadili diváci. Pretekárske tímy pripravovali mašinky na veľké preteky. Inak tomu nebolo ani u Katky. Jej posádka ju pucovala od komína až po kolesá zvnútra i zvonka. Vyčistili jej aj kotol od posledných sadzí, ktoré tam zostali zo včerajška po zásahu s výbušnými tabletkami. Všetko pritom pozorne kontrolovali a keď sa im niečo nezdalo, opravili to. Boli to našťastie iba drobnosti, ktoré sa dali rýchlo opraviť.

Naproti tomu jej hlavný súper, doterajší šampión Trix sa namiesto podrobnej kontroly iba obzeral v zrkadle. „Ako mi to dnes sluší, Bert?“ opýtal sa svojho rušňovodiča. „Ó, sluší vám to náramne dobre, pán šampión!“ odpovedal rušňovodič. „Myslíš si, že dnes obhájim svoj minuloročný triumf?“ „Určite, pane, o tom niet pochýb!“ „Tak to veru je! Cítim to v ráme, že dnes je môj ďalší veľký deň! Dnes na mňa zase zavesia červenú stuhu a na Bertovom krku sa bude ligotať ďalšia zlatá medaila! A moje depo ozdobí ďalší zlatý pohár!“ pyšne sa chvastal Trix. Ako ho Katka pozorovala, tíško sa chichúňala. Trix si ju všimol, chcel jej vynadať, ale pomyslel si, že si tie silné slová nechá až na štart.

O polhodinu nastala veľká chvíľa, lebo všetky mašinky sa práve presunuli na štartové pozície. Trix bol o tridsať metrov ďalej, než ostatné mašinky, lebo vďaka tomu, že bol šampión, mal zvýhodnenú štartovaciu pozíciu, ktorý tam volali pole position. Komentátor vo veži nad štartom hlásil: „Dnešné preteky budú asi ako zvyčajne nudné, lebo už siedmy rok tu máme úradujúceho šampióna Trixa, ktorý ako vždy vďaka minuloročnému triumfu získal pole position. Ale netreba predbiehať, pretože tu máme podľa doterajších správ celkom schopného nováčika, lokomotívku Katku. Podľa toho, čo sme sa dopočuli, vraj sa na jej domácej trati, Detskej železničke v Černicove pri Kvačine usporiadali preteky medzi ňou a tromi autami, ktoré s prehľadom porazila, lebo vyhrali podvodom a ako jediná jazdila čestne. Môžeme sa teda na čo tešiť, ak nás táto nová mašinka, ktorá je mimochodom najstaršia zo všetkých rušňov, ktoré tu máme, nesklame. Má skoro stotridsať rokov, kým ostatné lokomotívy sú iba tridsať až päťdesiat rokov staré. Šampión Trix je, naopak, najmladší, má iba dvadsaťtri rokov.“

Zatiaľ, čo komentátor táral, rušňovodič dával Katke taktické pokyny: „Vidíš toho červeného nafúkanca, čo stojí tam vpredu?“ ukazoval na Trixa. „Jasné! Veď on ani nevie, čo je to tvrdá práca! Počuli ste, ako mu rušňovodič vykal? To si ani nezaslúži! Veď je to iba obyčajná kopa šrotu, žiaden poriadny rušeň, ako je napríklad Anča, Petrík alebo Vulfi! Tie by ho hneď za to vysmiali!“ usmievala sa Katka výsmešne. Za pár sekúnd sa z blízkeho megafónu ozval rozhodcov hlas: „Ste pripravení?“ Všetky mašinky na štarte zahvízdali. Následne sa z toho istého megafónu ozvalo trúbenie a mašinky vyrazili. Trix ihneď získal náskok, no ani ostatné mašinky nezostávali pozadu. Jedna za druhou sa predbiehali. Každá mašinka mala svoju vlastnú koľaj, preto sa mohli predbiehať bez toho, aby si navzájom prekážali. Bolo tam dvadsať koľají, takže tam mohlo naraz pretekať najviac dvadsať mašiniek.

Vráťme sa ale ku Katke. Tá si ničoho nevšímala a hoci spočiatku bola pozadu, ostatné mašinky rýchlo dobiehala. Čoskoro bola v prostriedku pelotónu a šinula si to čoraz viac dopredu, až kým v polovici trate nedostihla Trixa. Hneď sa naňho sprisahanecky pozrela: „Čo si to o mne v depe včera rozprával?“ Trix sa prekvapený na ňu pozrel: „Čože? Ty si ma dobehla? Veď pozri, ako ďaleko sú ostatní!“ „O to nejde, teraz som na rade ja! Vrav, čo si to o mne chcel povedať dnes ráno v depe? Vyklop to, lebo inak…“ „Inak čo?“ vyzvedal Trix. „Inak ťa odsuniem na zemiakovú pozíciu!“ uškrnula sa Katka. „No určite! Mňa na štvrté miesto len tak ľahko nikto nedostane!“ zamračil sa Trix a pridal paru. Katka urobila to isté a znova išli bok po boku. „Si si istý, že vyhraješ?“ „Isteže!“ odsekol Trix. „Tak zapískaj, nech viem, akú máš šancu vyhrať!“ „No určite! Kvôli tebe teraz budem míňať paru na pískanie!“ „Len zapískaj! Aspoň budem počuť, akú mocnú máš píšťalu!“ uškŕňala sa Katka a Trix napokon zapískal. Katka sa rozosmiala, pretože jej lesť vyšla. Trix zapískaním stratil trochu pary a Katka sa zaraz dostala na prvé miesto. Keď to komentátori videli, neveriacky krútili hlavami. Hneď jeden z nich hulákal do mikrofónu: „Dámy a páni, dovoľte, aby som vám oznámil, že sme svedkami najdramatickejšieho súboja za posledných desať rokov! To, čo práve sledujeme, je neuveriteľné! Katka práve získava obrovský náskok, čo je na nováčika heroický výkon! Nováčikovia zvyčajne končia na posledných miestach, ale dnešok je naozaj nevídaný. Katka má veľkú šancu vyhrať, lebo do cieľa už zostáva iba necelý kilometer!“ Trix, keď to počul, nesmierne penil: „Ty potvora, veď uvidíš, čo ti urobím, ak vyhráš!“ „To si píš, že vyhrám!“ chichúňala sa Katka. Trix ju nanešťastie rýchlo doháňal a tak sa kurič rozhodol urobiť nezvyčajný zákrok, ktorý bol našťastie povolený. Do dávky uhlia, ktorú mal práve na lopate, zamiešal tri výbušné tabletky na čistenie kotla. Hodil toto posilnené uhlie do Katkinej pece a o chvíľu sa na trati ozvali tri výbuchy tesne za sebou. V Katkinom komíne to zaiskrilo a zanedlho bola o čosi ďalej ako Trix. „Vďaka!“ poďakovala Katka rušňovodičovi. „V poriadku, Katka, ale teraz je všetko iba na tebe! Do cieľa máme iba posledných pár metrov!“ Katka teda uháňala do cieľa zo všetkých síl, len aby ju Trix nepredbehol. Červená cieľová páska bola čoraz bližšie. Bližšie však nebola iba páska, ale aj Trix, pretože Katkin náskok neustále zmenšoval, až zrazu obaja naraz prešli cieľovou páskou.

Keď to komentátor videl, doslova šalel: „To je neuveriteľné! Zdá sa, že dnes máme dvoch víťazov, ale ešte o ničom nie je rozhodnuté! O konečnom výsledku rozhodne cieľová fotografia!“ Trix sa v cieli Katke posmieval: „No, a teraz to máš na háku, Katka! Určite som vyhral ja!“ Katka na to neodpovedala nič, nechcela sa hádať.

O chvíľu vyšli na pódium v cieli rozhodcovia, ktorí oznámili: „Máme konečné výsledky! Z cieľovej fotografie sme sa dozvedeli, že jedna mašinka preťala cieľovú pásku o dve stotiny sekundy skôr, ako tá druhá a preto nemáme víťazov dvoch, ale iba jedného! Tým víťazom je…“ Rozhodcovia sa na chvíľu odmlčali, aby dostali divákov do napätia, potom vetu dokončili: „Víťazom tohtoročnej Grand Prix v kategórii úzkorozchodných parných rušňov sa stáva… Katka!“ Katkinu posádku v tom momente prepadla obrovská radosť a od toľkého šťastia nadšene poskakovali. Trixa zase ovládla ohromná zlosť od toho, že mu tohtoročný titul ušiel o dve stotiny sekundy. Komentátor po tomto vyhlásení doplnil rozhodcov: „To znamená, že mašinka s číslom 13 a s menom Katka sa po siedmych rokoch stáva novým šampiónom. Tým pádom na budúcom ročníku bude nosiť na bokoch jednotku a navyše získava pole position, čiže zvýhodnenú štartovaciu polohu, ktorá je od základnej polohy vzdialená tridsať metrov. Tešíme sa preto na ďalší ročník, na ktorom uvidíme, či Katka obháji titul šampióna. To je na dnes z Turova všetko, dovidenia o rok.“

Keď to Trix počul, div, že ho neroztrhlo od zlosti. Vydal sa preto za Katkou, ktorej vynadal: „Ty potvora, mohol som mať ďalší krásny pohár v zbierke a ty si mi ho o dve stotiny sekundy ukradla! Za to budeš pykať!“ „Vážne? A čo keď tu na budúci rok nebudem? Čo ak budem preč a nebudem môcť sa na budúcoročných pretekoch zúčastniť? Kto potom bude na budúci rok niesť na bokoch jedničku?“ Trix sa zrazu prestal chcieť hádať a začudovane sa opýtal: „Čo tým chceš povedať? Hádam nie si tunajšia?“ „Veru tak! Nie som tramtárijská mašinka. V Tramtárii som iba na návšteve.“ „Takže ty si cudzinka? Potom odkiaľ si?“ „Pochádzam zo Slovenska, z Košíc, kde jazdím na Detskej železnici v Čermeli.“ Prekvapený Trix pozeral na Katku ako na zjavenie. „Potom… ako si sa nabrala v Černicove? Keď si tu, tak ťa museli v Košiciach dať do šrotu, nie?“ Katka následne Trixovi vyrozprávala celý príbeh o záhadnom tuneli, cez ktorý sa dostala do Tramtárie. „Ale.. keď sa vrátiš, kto bude jazdiť za teba? Tvoja sestra Zuzka? Alebo nebodaj nedávno znovuzrodená Kvetka? Ja nemôžem, pretože vďaka tomu, že som prehral, som jedničku aj pole position stratil a musím sa na budúcoročné preteky nanovo zaregistrovať!“ Vtom Katka dostala nápad. „Príď za mnou o pár týždňov do Kvačína a predstavím ti náhradníka, ktorý ma na budúci rok zastúpi!“ uškrnula sa a o tom, kto sa tým náhradníkom stal, si povieme nabudúce.

Autor: Sergej- (Tomáš Halža)

Buďte prví komentujúci

Pridať komentár

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.