V minulej časti: Po zimnom spánku, kedy detský vláčik v Černicovom údolí nechodil, zavládol na Černicovej železnici čulý ruch – Katka s motorovými dvojčatami prišli opraviť trať. Keď už opravy trvali niekoľko dní, jedného rána Katku prekvapila veľmi skorá návšteva v podobe Danky a Janky. Tie jej prišli oznámiť, že do depa v Kvačíne zavítal jeden rušeň, o ktorom jej rozprávali a tak Katka spolu s nimi odišla do veľkého depa. Tam jej ukázali veľký červený parný rušeň, ktorý sa volal Chvastúňko.
Keď uvidel Katku, myslel si, že je premaľovaná Zuzka, ale hneď zistil, že je to jej sestra, ktorú nemohol predtým stretnúť iba preto, lebo bola v Čermeli. Pritom vôbec nevedel, kde sú Košice, nieto ešte Čermeľ a tak ho rušeň Železník nazval Truhlíkom. Chvastúňko sa urazil a vyzeralo to, že sa už-už strhne hádka, keď vtom Katka zmenila tému rozhovoru. Chcela vedieť, ako Cvastňko urobil ten rekord a Chvástúňko jej o ňom všetko porozprával. Následne rušeň Karol Chvastúňka schladil, že síce je najrýchlejší, ale nie je šampión. lebo sa nikdy nezúčšastnil pretekov parných rušňov v Rovníkove. Vtedy Katka zatúžila stať sa šampiónkou a preto chcela vedieť viac o týchto pretekoch. Dozvedela sa, že síce tam ísť nemôže, lebo to nie je pre úzkorozchodné mašinky, ale zároveň zistila, že podobné preteky, na ktorých sa môže zúčastniť aj ona, sa konajú v Turove. Musela začať trénovať už hneď, lebo spomínané preteky sa konajú už o dva týždne a navyše tamojší šampión Trix počas trénovania nedávno prekonal vlastný rekord.
Dnes uvidíme, aké prekvapenie čakalo na Katku počas tréningu na veľké preteky.
P.S.: Táto časť je trošku špecialna, lebo niektoré postavy v tejto časti hovoria po španielsky, ale nebojte sa, v zátvorkách nájdete slovenský preklad a keďže tu slovo dostane aj ruský rušeň Volodimír, s ktorým ste sa mohli stretnúť už v 5. časti tohto seriálu, pod rozprávkou nájdete slovníček, keby ste niektorým jeho slovám nerozumeli (podobný slovníček ste mohli nájsť pod rozprávkou Adolf a Sergej zo seriálu Rozprávky na koľajniciach).
Za pomoc so španielskou časťou ďakujem Milanovi Kolcunovi.
„Katka, je to síce dobrý čas, ale viem, že máš na lepší! Skúsiš to?“ rozprávali sa jedného rána Anča s Katkou, ktorá už tretí deň trénovala v Štiavnici na Grand Prix úzkorozchodných mašiniek v Turove. „A prečo nie?“ pousmiala sa Katka. „Dobre teda! Pripraviť sa… Pozor… ŠTART!“ zavelil štiavnický výpravca a Katka sa rozbehla. „Ideš, Katka, ideš, ideš, máš na to!“ povzbudzovali Katku Anča s Dianou. Katka letela po trati ako raketa. Keď dorazila do poslednej stanice na opačnom konci trate, čakal ju tam ďalší výpravca, ktorý jej oznámil: „Tak Katka, dnes je asi tréningu koniec, volali mi z riaditeľstva, že im volali z Kvačína, vraj máš tam návštevu.“ „Vážne?“ prekvapila sa Katka. „Možno. Povedali im, že tam doviezli nejaký rušeň, čo ťa asi pozná.“ „Tak na to som strašne zvedavá!“ zahlásila Katka a odišla.
Keď sa zjavila v depe v Kvačíne, čakal ju už tam rušeň Volodimír. „Zdrastvuj, Katka! Dnes ráno som objavil túto mašínu a povedal som si, že ju doveziem sem, či by sa nedala nejako sdelať a keď sme sa začali rozprávať o tebe, tak ten rušeň sa ozval, že vraj ťa pozná! Govoril niečo ako -Katka, sea ľe… ko… zalijá… al mao…-“. Katka sa zadívala najprv na Volodímira, potom na záhadný rušeň na vagóne, potom odpovedala: „Nie náhodou – ¿Katka? Ojalá sea la con cual yo salía al mar…-? (Katka? Ó, keby to bola tá, s ktorou som chodieval k moru…)“ Chvíľku mlčala, potom pokračovala: „Nehovoril náhodou po španielsky? Lebo ja po španielsky trošku viem.“ Volodimír súhlasil. Keď sa Katka zadívala na hrdzavú mašinku na vagóne, čoraz viac v tej zmesi starého železa a hrdze spoznávala svojho dávneho kamaráta zo Španielska, Juana. „Juan… ¿Eres tú? (Juan… To si ty?)“ „¡El me conoce! (Ona ma pozná!)“, zajasal hrdzavý rušeň na vagóne, „¿Eres Katka o no? (Si Katka, či nie?)“ „Sí, soy yo… Por casualidad no eres Juan con cual yo salía al mar? (Áno, som… Nie si náhodou práve ten Juan, s ktorým som rada chodila k moru?)“ „Sí, lokomorita!“ usmial sa rušeň na vagóne. „Páni, tak to som nevedel, že si mala frajera!“ zasmial sa správca, lebo trošku rozumel po španielsky, ale dohovoriť sa nevedel. „A ako ste sa vôbec stretli?“ „To bolo tak, pán správca…“ začala rozprávať Katka a porozprávala všetko o tom, ako išla na školenie mašiniek do Španielska, ako sa stretli a čo všetko tam zažili. „La subida al monte Azul, ¿la recuerdas? (Výpravu na vrch Azul si pamätáš?)“ „¿Cómo hubiera podido no recordarlo? (Prečo by som si to nemala pamätať?)“ usmievala sa Katka a porozprávala správcovi všetko o výprave na vrch Azul. „Teda, Katka, to mi ani vo sne nenapadlo, že máš za sebou takéto dobrodružstvo! Vlastne nedávno si zažila podobné!“ povedal správca a Katka túto vetu Juanovi pretlmočila. „¡ Qué sorpresa! ¿Quizás no subas a un monte peligroso? (Fíha! Hádam si nešla na nejakú nebezpečnú horu?)“ vypleštil oči Juan. „Pues sí. A las montañas más peligrosas del país Tramtária, pero no por mi culpa. (Veru išla! A to na najnebezpečnejšie hory v Tramtárii, navyše nie mojou vinou.)“ uškrnula sa Katka. „¿Cómo? ¡ Cuéntame!, Katka, para que yo sepa que debo evitar, si no deciden jubilarme. (Ako to? Rozprávaj, Katka, nech viem, čomu sa mám tu vyhnúť, keď o mne nepovedia, že idem do šrotu.)“ Katka žmurkla na Juana a porozprávala mu o všetkom, čomu sa má vyhnúť, aby sa nedostal do priesmyku medzi horami Kalejdón a Varis, kde ju takmer prevalcoval balvan, i o rušni Lucipekovi, ktorý za to dostal domáce väzenie. „¿Cárcel di easta? No sabiá que aquí la maquirta podián cervrar. (Domáce väzenie? Nevedel som, že mašinku môžu zavrieť.)“ Vtom do reči skočila Zuzka: „Skalník mi vravel, že už aj na oboch koncoch trate je tá cestná značka, takže tá trať sa už dá spoznať oveľa ľahšie, ako predtým. „Vážne? Tak to je výborné! Aspoň neskúsené mašinky budú vedieť, aké nebezpečenstvo ich na trati čaká!“ uškrnula sa Katka.
Mašinky sa takto zhovárali ďalej, až kým neprišiel inšpektor, ktorý Juana prezrel. Všetci s napätím čakali, čo o Juanovi povie. O malú chvíľu sa to dozvedeli. „Je mi to ľúto,“ začal inšpektor, „ale Juan je v tak zlom stave, že sa ho už neoplatí opravovať. Musí ísť do šrotu!“ „Čože?“ zhrozila sa Katka, „Musí do šrotu? To snáď nie! Nechcem prísť o svojho dávneho kamaráta…!“ A rozplakala sa. Správca to pochopil a pokúsil sa inšpektora prehovoriť: „Pán inšpektor, to dúfam nemyslíte vážne! Pozrite sa na Katku, ako ste ju zarmútili! To sa ten rušeň naozaj nedá opraviť, hoc aj keby to vyšlo veľmi draho?“ „Možno by sa dal, ale trebalo by mu vyrobiť nový kotol. V tom, ktorý má teraz, sú zhrdzavené nielen rúrky, ale aj plášť, pec… proste všetko. Bohužiaľ, také kotly sa už dávno nevyrábajú, musel by sa vyrobiť na zákazku a to by železnice vyšlo dosť draho, preto sa ho neoplatí opravovať.“ nepoddával sa inšpektor. „A keď vám dám do vrecka tisícku, tak budete vravieť niečo iné, však? V poriadku, ten rušeň pošleme do šrotu!“ Inšpektor spokojne odišiel a Katka nariekala: „To ste hádam nemysleli vážne, pán správca!“ „Pravdaže som to tak nemyslel! Ten rušeň nepôjde do šrotu, aj keby mi to kázal sám pán riaditeľ! Namiesto toho ho v dielňach opravíme svojpomocne, okrem kotla. O ten sa postarajú v ŽOS Pohorníkovo, kde bola na oprave Zuzka a kde sme dávali repasovať aj Kvetkin kotol. Aj tak sa mi tento chlapík vôbec nepáčil, ten inšpektor, čo prezeral Zuzku a Kvetku, bol oveľa serióznejší!“ upokojil Katku správca. „A čo znamená serióznejší?“ nechápala Katka. „Jednoducho povedané – lepší. Tamten mi napríklad ukázal na vlastné oči, ako napríklad vyzerá Zuzkin kotol, poriadne prezrel každú súčiastku lokomotívy, kým tento len lokomotívu rýchlo prebehol baterkou a rovno povedal „Do šrotu s tým!“ Keby som bol jeho šéf, ihneď by som ho vyšmaril!“ vysvetlil Katke správca a Katka sa usmiala. Hneď v ten deň Juana zatiahli do dielne a večer, keď už sa zotmelo, správca zašiel za rušňom Volodimírom: „Zdravím, Voloďa! Máš bojovú úlohu!“ „Vážne? Što to je?“ čudoval sa Volodimír. „Ten kotol, čo je na vagóne, na ktorom si priviezol Juana, neodvez do šrotu, ale do Pohorníkova. V Pohorníkove má naše depo spriaznené duše, preto ten kotol odvez tam. Nikde sa nezastavuj a tvár sa, akože to vezieš na šrotovisko, aby na nič neprišli!“ „Charašo, súdruh správca! Idem na vec!“ zvolal Voldimír, pripojil sa k vagónu a potichu sa vykradol z depa.
V priebehu niekoľkých týždňov sa z dielne ozýval ruch, ktorý znamenal jediné – renovuje sa mašinka. Kým však Juana opravia, poďme sa pozrieť, ako si Katka medzitým viedla na pretekoch úzkorozchodných parných mašiniek v Turove.
Slovníček:
zdrastvuj – zdravím
sdelať – spraviť
govoril – hovoril; Rusi nemajú h, preto ho v reči ruských rušňov nahrádzam g alebo ch
što – čo
charašo – dobre
súdruh – pán; ruské mašinky každého oslovujú súdruh/súdružka namiesto pán/pani, tak ako sa to robilo u nás za socializmu
Autor: Sergej- (Tomáš Halža)
Pridajte prvý komentár