Veterány deťom – Nové rozprávky o Katke 14: Katka zachraňuje

V minulej časti: Jedného dňa, keď bola Katka vo veľkom depe v Kvačíne po vodu, prihrmela do depa veľká elektrická lokomotíva, ktorá mala rovnaké meno, ako Katka. Oborila sa na malú mašinku, že nemá právo nosiť jej meno, lebo veľké mašinky sú lepšie než malé a keď malá Katka uštipačne poznamenala, že veľké mašinky sa nezmestia všade, veľká Katka sa urazila. Danka jej porozprávala, že veľká Katka je veľmi pyšná a ešte horšia, než parný rušeň Chvastúňko.

Neskôr Katka s Dankou odišli pomôcť Márii, najstaršej úzkorozchodnej mašinke v Tramtárii do Podskalských baní a keď prácu dokončili, jedna mašinka mohla ísť domov. Domov sa pobrala práve Katka, lebo deti chceli, aby ich zajtra vozila ona. Cestou ju dostihla búrka a neďaleko depa jej cestu zatarasil strom, do ktorého udrel blesk. To však nebolo všetko, lebo onedlho išla k stromu aj veľká Katka. Malá Katka, keď začula jej trúbenie, okamžite cúvala a varovne pískala. Rušňovodič veľkej Katky varovanie poslúchol a veľkú Katku zastavil. Po zastavení veľká Katka zistila, kto vlastne je jej záchrankyňou a tak sa s malou Katkou spriatelila.

 

Bol jeden pekný jesenný deň a Katka oddychovala vo veľkom depe v Kvačíne. Bola tam zo všetkých mašiniek z Černicovej železnice sama, lebo ostané mašinky boli na veľkej železničnej križovatke. No dlho tam sama neostala – prišiel za ňou malý modrý parný rušeň. „Haló! Je tu niekto?“ zvolal, keď vchádzal do depa. „Ahoj! Kto si a čo tu robíš?“ „Á, konečne som niekoho našiel! Kto si?“ odpovedal ten druhý rušeň. „Volám sa Katka.“ „Ja som Ďurko a potrebujem velikánsku pomoc!“ odpovedal druhý rušeň smutne. „Vážne? Čo sa stalo?“ nechápala Katka. „Zháňam niekoho, kto by zachránil mňa aj moju trať, lebo ju chcú zrušiť a mňa poslať do šrotu!“ „Och, tak to je zlé!“ zháčila sa Katka, „A prečo ju chcú zrušiť? Myslela som si, že v Tramtárii sa železnice nerušia!“ „Zvyčajne nie, až na výnimky, ako je tá moja. Majiteľ mojej železnice hovorí, že je stratová, že ju treba zrušiť a osobné vlaky na mojej trati nahradiť autobusmi. Veľmi by som chcel, aby sa tak nikdy nestalo! Aby ju opravili a mohol by som na nej ďalej slúžiť!“ „Vravíš, že je stratová? Znamená to, že si nedokáže na seba zarobiť?“ „Presne tak! A peniažky by sa nám veľmi zišli! Musíš mi čo najskôr pomôcť, lebo zavrieť ju plánujú už o týždeň!“ „Porozmýšľam a uvidím,“ odpovedala Katka, „zatiaľ ahoj a keby prišiel koniec skôr, môžeš prísť k nám, radi ťa prichýlime!“ „Ďakujem, Katka! Budem rád, keď niečo vymyslíš čo najskôr!“ potešil sa Ďurko a odišiel. Katka ho však zadržala: „Počkaj! Môžem sa ísť na tvoju železnicu pozrieť?“ „Samozrejme!“ súhlasil Ďurko a spoločne šli na jeho domácu železničku. Na nej Katke všetko ukázal. Kde má depo, koľko a aké staničky sú na jeho trati, čo sa po nej vozí, aké sú najzaujímavejšie kúty jeho trate a tak ďalej. Katke sa prehliadka páčila a keď odchádzala, smutne poznamenala: „Máš veľmi peknú železničku! Bola by škoda, keby ju zrušili!“ „To veru,“ zosmutnel Ďurko, „a preto nechcem o túto trať prísť! Keby ju zrušili, zranilo by mi to srdce. Od žiaľu by mi možno aj praskol kotol.“

Katke potom celý deň behala po mysli táto železnička . Nevedela sa nijako odreagovať a celou cestou si vyčítala: „Bodaj by som vedela, ako Ďurkovi a jeho trati pomôcť!“

Ale keď prechádzala okolo kopcov, ktoré sa volali Grúne a v ktorých bola trať, kde jazdila jej kamarátka Anča, zrazu jej svitlo: „Počkať!!! To je ono! Opýtam sa Anči, tá by mi vedela poradiť, ako pomôcť Ďurkovi!“ Zaraz pálila do staničky, v ktorej začínala Ančina železnička. Keď tam prišla, veľmi sa preľakla, keď na jej koľajniciach uvidela namiesto Anči motorovú mašinku: „T-ty si kto?“ „Ja som Diana. Ty si určite Katka, však?“ „A-a-a-áno!“, koktala Katka a nesmelo sa opýtala: „A Anča je kde?“ „Tá je v oprave,“ odpovedala Diana, „síce ju tu zastupujem, ale viem všetko, čo ona, lebo tu spolu jazdíme do nepamäti. Ona stále a ja ako výpomoc, keď ju treba zastúpiť. A prečo si sem prišla? Potrebuješ poradiť?“ „Áno! Stretla som sa s jedným rušňom, ktorému chcú zrušiť jeho domácu železnicu a prosil ma o záchranu, lenže sama neviem, ako by som mu pomohla. Preto som sem prišla po radu od Anči.“ porozprávala Katka „Ako som už povedala, Anča tu síce nie je, ale poradiť ti môžem. Skús zorganizovať zbierku na záchranu tej železnice. Môžeš k tomu pridať aj nejaký program, aby to bolo atraktívnejšie, napríklad by si mohla za tie príspevky voziť cestujúcich po tej železnici. Môžeš ich voziť aj spolu s inými mašinkami, napríklad so Zuzkou, ale keby si chcela, aby sa k tebe pridala Anča, alebo ja, tak s našou pomocou nepočítaj, Anča dovtedy určite opravená nebude, lebo v opravovni majú toho vyše hlavy a tak tu musím slúžiť namiesto nej. Najprv však bude treba tú zbierku nejako dať na známosť, napríklad vylepením plagátov.“ Katke zrazu padol pohľad na starý nákladný vagón, ktorý stál v stanici. „A čo tamten vagón? Potrebujete ho?“ „Ktorý? Myslíš ten starý, čo stojí tu vzadu?“ blikla naňho Diana. „Presne ten!“ „A čo s ním chceš robiť?“ vyzvedala Diana. „Rozmýšľam, že ho dám deťmi pomaľovať a v ňom bude umiestnená pokladnička.“ navrhla Katka. „Tak si ho môžeš zobrať, netreba nám ho. Stojí tu už pár mesiacov a Anča vravievala, že by ho najradšej pustila zo skaly, aby sa roztrieskal.“ Katka sa potešila a hneď vagón odtiahla do Černicova.

Keď Zuzka, ktorá práve prišla z veľkej križovatky, uvidela Katku ťahať ten vagón, začudovala sa: „Preboha, čo si to dovliekla za rárohu?“ „To nie je žiadna rároha!“ usmiala sa Katka, „Dám ho deťom pomaľovať a cez víkend povezie pokladničku na zbierku na záchranu jednej železnice!“ „Akej železnice?“ nechápala Zuzka a Katka jej porozprávala, ako za ňou prišiel rušeň Ďurko, ako ju prosil o záchranu jeho železnice, ako jej všetko na jeho železnici poukazoval a aj to, ako sa dostala k tomu vagónu. Zatiaľ čo Katka rozprávala, rušňovodič porozdával všetkým deťom v stanici plášte a rukavice, aby sa pri maľovaní vagóna nezašpinili a kurič prichystal farby a štetce. Onedlho sa deti dali do maľovania starého vagóna. Celý ho ozdobili kvietkami, zvieratkami, postavičkami z rozprávok a ktovie, čím ešte. Predtým ešte posádky oboch lokomotív prezreli vagón, či je v dobrom stave a či sa nerozpadáva. Našťastie na ňom bolo všetko v poriadku, vagón mal iba vyblednutú farbu, čo sa po jeho vyzdobení deťmi hneď zmenilo. Vagón pod maľbami detí akoby ožil.

Keď prišiel víkend, obe mašinky vzali svoje vagóny aj s vagónom zo Štiavnice a vypravili sa na Ďurkovu trať. K ním sa v strede Alpínskej spojky pridal rušeň Petrík. Ten sa predtým postaral o to, aby o zbierke vedelo čo najviac ľudí a pričinil sa o to aj autobus Kamil, ktorý jazdil do jednej z dediniek, do ktorej viedla podhorská železnica. Ten v onen deň vozil ľudí na Ďurkovu železničku, na ktorej Katka so Zuzkou, Petríkom a aj s Ďurkom jazdili s vagónmi z Černicovej železničky. Akcia pritiahla nevídané množstvo ľudí a vagóny div, že pod náporom cestujúcich nepraskli. Ďurko zase jazdil so svojimi vagónmi. Všetky štyri mašinky so svojimi vláčikmi sa celý deň nezastavili. Stáť zostal iba jediný vagón – ten, ktorý Katka doviezla zo Štiavnice a ktorý pomaľovali deti. V ňom bola umiestnená pokladnička a výstava starých fotiek z tejto železnice. Aj doňho sa ľudia hrnuli.

Keď sa deň skončil, Ďurko celý šťastný oznamoval Katke, Zuzke, Petríkovi aj autobusu Kamilovi radostnú správu: „Vôbec neviem, ako vám všetkým poďakovať! Urobili ste pre mňa toľko, že ani neviem, či mám od radosti pískať, alebo tancovať! Majiteľ mi povedal, že vďaka vašej zbierke sa trať nakoniec rušiť nebude, opraví sa a bude sa jazdiť ďalej, lebo sa vyzbieralo toľko peňazí, že pokladničku museli trikrát vyprázdniť!“ „Tak to je skvelé!“ radovala sa Zuzka. „Neveril som, že sa vyzbiera až toľko, ale to môže rozhodne iba potešiť!“ usmieval sa Kamil. „Kiež by takéto šťastie mali aj iné železničky!“ poznamenal Petrík. Ďurko sa všetkým trom mašinkám aj autobusu ešte raz poďakoval a zašiel do svojho depa. Katka sa so Zuzkou, Petríkom aj autobusom Kamilom tiež pobrali domov, lebo už bol neskorý večer a vtedy naše mašinky väčšinou išli spať.

Dobrú noc!

Text a foto: Sergej- (Tomáš Halža)

1 Comment

  1. Prepáčte, že teraz na vás budem drzý, ale čo ste to porobili? Táto časť nemá názov Prebúdzanie Katky, žiadnu časť v seriáli som takto nenazval, táto časť má názov Katka zachraňuje.

Pridať komentár

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.