Veterány deťom – Husiarovské rozprávky 3: Noví kamaráti

Bol už tomu asi mesiac, čo Paroháčik začal trolejbusovú dopravu v Husiarove. Aj keď mu na jedinej trolejbusovej trati v celom meste nebolo zle, bol častejšie smutný ako veselý. Všetci to chápali – chýbal mu totiž kamarát. Aj keď mal kamarátov medzi autobusmi a električkami, nebolo to ono. Aj vrchní páni v dopravnom podniku to chápali a tak sa snažili aký-taký trolejbus zohnať. No vždy mali smolu – buď bol ponúkaný trolejbus už predaný, alebo sa dal použiť iba na súčiastky.

Ale raz to prišlo – zo Zeleného Mesta prišla správa, že vyradili niekoľko trolejbusov, a hoci nie sú v tip-top stave, ako Paroháčik a väčšina z nich je už dosť stará, ale ešte stále sa dajú použiť a že ich potrebujú odviezť čo najskôr, pretože potrebujú miesto pre nové trolejbusy, ktoré tam majú čoskoro prísť. V Husiarove sa všetci v dopravnom podniku rozradostili, pretože konečne budú mať viac trolejbusov a tak konečne budú môcť všetky autobusy jazdiace na trolejbusovej trati nahradiť trolejbusmi. A tak sa s Drakenom vypravili po ne.

 

V stanici v Zelenom Meste dali prichystať vlak, na ktorý trolejbusy naložia. Keď prišli do garáží dopravného podniku v Zelenom Meste, skoro výprave z Husiarova spadla sánka. Mysleli si, že tam na nich bude čakať len zopár trolejbusov, ale na nich tam čakalo rovných dvadsať – deväť kĺbových a ostatné klasické. Zo všetkých dvadsiatich bolo desať  ruských, štyri z Ukrajiny a ostatné pochádzali z Česka. „Takže toto sú všetky trolejbusy, ktoré predávame“, povedal miestny správca, „Budem ich menovať sprava doľava – Ivan, Števko, Vlado, Josif, Nataša, Uršuľa, Naďa, Oľka, Adam, Irina, Tamara, Oleg, Taras, Saša, Mojmír, Cyril, Sveťo, Jožka, Peťa a Uliana. Nataša je o niečo v horšom stave ako ostatní, pretože má zhrdzavené dvere, bude ich treba vymeniť, ostatní môžu hneď jazdiť.“ Správca z Husiarova sa len pousmial a povedal: „Dáme tam dvere z vyradeného autobusu.“ A keď sa dohodli a všetko vybavili, Draken začal trolejbusy postupne odťahovať na stanicu. A keď odtiahol trolejbus stojaci vedľa Oľky, začal sa odniekiaľ z garáže ozývať tichý plač. „Čo je to tam za hluk?“ rozčúlil sa miestny správca a tak sa Draken šiel pozrieť, kto to plače. Našiel tam malý nákladný trolejbus. „Prečo plačeš?“ spýtal sa ho. „Nedávajte preč Oľku! Prosííííím!“ odpovedal plačúci trolejbus „Ale my ju musíme zobrať, pretože tu potrebujú uvoľniť miesto novým trolejbusom a zase my potrebujeme hocijaké trolejbusy, pretože u nás len nedávno spustili trolejbusovú dopravu a na celú trať, ktorá je dosť dlhá, máme iba jeden jediný trolejbus a ostatné, ktoré by tam mali byť, musíme nahrádzať autobusmi. Preto ju berieme aj ostatnými trolejbusmi, ktoré tam stoja.“ vysvetlil mu Draken.

Tak vezmite aj mňa! Budem vám verne slúžiť!“ Draken sa usmial a povedal: „Keď náš správca dovolí, tak ťa vezmeme“ „A to kam ich beriete?“ „Do Husiarova“ odpovedal Draken a trolejbus sa potešil: „Tak to ja odtiaľ pochádzam!“ „Čože? Ako od nás môžeš pochádzať, veď trolejbusy u nás donedávna vôbec nejazdili!“ „Ale jazdili!“ oponoval trolejbus, „ Váš správca je dosť starý, môže to dosvedčiť!“ Drakenovi to vôbec nedochádzalo a tak zatrúbil na správcu z Husiarova. Ten keď prišiel, tak sa usmial, potľapkal Drakena po boku kabíny a povedal: „Ty to nevieš, Draken, ale u nás trolejbusy naozaj jazdili aj v minulosti! Pamätám sa na to, pretože vtedy, keď ich začali rušiť, tak som mal dvadsaťpäť rokov a prvú trolejbusovú prevádzku zrušili pred dvadsiatimi rokmi. Vtedy náš podnik ani neexistoval v takej podobe, ako dnes, vtedy sme sa starali iba o električky, trolejbusy mala súkromná firma a s autobusmi chodila miestna ČSAD. Tohto tu – Oidipa si pamätám veľmi dobre, pretože to bol posledný nákladný trolejbus v našom meste a nemal ani päť rokov, keď ho dali preč, keď rušili trolejbusy.“ A obom ukázal starú čiernobielu fotku, kde bol ten trolejbus vyfotený na jednom miest v Husiarove, ktoré Draken veľmi dobre poznal.

Miestny správca, keď počul rozprávať husiarovského správcu, tak k nemu podišiel, ukázal na Oidipa a spýtal sa: „Ten je od vás?“ „Jasné“ odpovedal správca z Husiarova a ukázal miestnemu správcovi fotku, ktorú ukazoval Drakenovi aj Oidipovi. „Tak poďte,“ povedal správcovi z Husiarova, „máme tu ešte tri trolejbusy, o ktorých viem, že sú z Husiarova.“ a zaviedol ich k dvom ďalším nákladným trolejbusom, ktoré ale boli od Oidipa oveľa väčšie, a k jednému starému trolejbusu, o ktorom Draken povedal, že ho vidí prvý raz v živote. „Tieto tri trolejbusy – Michal, Gregor a Matej –  k nám boli dovezené presne pred dvadsiatimi rokmi a práve z rušenej trolejbusovej firmy v Husiarove. Nám tu už dosť dlho zavadzajú, lebo odvtedy, keď sem prišli, sme ich málokedy použili a posledné roky tu stoja odstavené. Ak naozaj pochádzajú od vás a chcete, aby sa vrátili, tak ich berte hneď, lebo keď prídu nové trolejbusy, všetky aj s tým malým, čo plakal, rozoberieme.“ Keď to všetky štyri trolejbusy počuli, začali prosíkať, aby ich tu nenechali napospas osudu. Správca z Husiarova si pomyslel: Keby sme vzali aj tie štyri, tak sa nám všetky trolejbusy na vlak nezmestia… Ale keď sa miestny správca opýtal, či ich berú spolu s tými, čo si po ne prišli, tak odpovedal: „Áno, berieme ich…“ a v mysli si dodal: Prečo by mal kúsok histórie nášho mesta zomrieť v cudzom meste, keď máme šancu ich zachrániť? A tak rýchlo šiel na železničnú stanicu vybaviť pripojenie ďalších troch vagónov k vlaku s trolejbusmi do Husiarova. Keď posunovači na stanici vlak chystali na nakladanie trolejbusov, doberali si správcu z Husiarova, že prišiel vykúpiť všetky trolejbusy zo Zeleného Mesta, ale správca si to nevšímal.

O dva dni sa trolejbusy zo Zeleného Mesta poprvýkrat objavili v uliciach Husiarova, ale nie všetky – Natašu hneď po dovezení do garáže dopravného podniku v Husiarove museli nechať v dielni, aby jej vymenili dvere, z Oidipa, Michala a Gregora sa stali pracovné vozidlá a tak vychádzali do ulíc, len keď sa niečo pokazilo a z Uliany, Sveťa a Mateja sa stali historické vozidlá, pretože v ostatných mestách trolejbusy ako oni už nechodili. A keď Nataši opravili dvere, tak vyšla do ulíc aj ona.

Keď ľudia v meste videli nové trolejbusy, tak sa potešili, že mesto už má viac trolejbusov, a tak už na trolejbusovej trati nemusia chodiť autobusy. Ale zároveň sa našli aj takí, ktorí na trolejbusy zo Zeleného Mesta hundrali, pretože neboli úplne nové. Ale čoskoro mali dôvod, prečo prestať dudrať – do mesta o pár týždňov prišli aj trolejbusy, ktoré boli úplne nové, aj keď to nebol najnovší model, pretože sa začal vyrábať ešte novší a tak tie staršie lacno predali do Husiarova, pretože im v sklade iba prekážali. Ale to je už iná rozprávka.

HRALI:

Draken – Tatra 813
Paroháčik, Jožka – Škoda 14Tr
Peťka, Mojmír, nové trolejbusy – Škoda 15Tr
Nataša, Ivan, Josif, Oľa – ZiU-10
Vlado, Štefan, Uršuľa, Naďa – ZiU-9
Adam, Irina – ZiU-5
Oleg – JUMZ T1
Sáša, Tamara, Taras – JUMZ T2
Cyril – Škoda 9Tr
Uliana, Sveťo – Škoda Sanos S 200Tr
Matej – Tatra T400
Oidipus – KTG-1
Michal, Gregor – vymyslení

Autor: Sergej:
Text a foto: Sergej