Veterány ciest a polí 5: Malé autá a traktory z brnenskej Zbrojovky

13 zrenovovanY Z 25 s novYm vzduchovym filtrom, lucovite kolesa a nove pneumatiky s sipovym vzorom a filc na sedadleVýroba automobilov v Brne bola spojená s prvým autom Disk, ktoré bolo neúspešné. Skutočným životaschopným sériovo vyrábaným autom bol až jeho nasledovník a síce auto označené ako Z18, ktorého sa vyrobilo pravdepodobne1600 kusov. Vedenie Zbrojovky pod dojmom úspechu Z18 začalo rúbať vysoko a spustilo v roku 1930 výrobu luxusnej „Z-ky“ označenej Z 9. Tento projekt ale továreň vrhol na pokraj bankrotu a preto sa v Zbrojovke opäť vrátili k osvedčeným malým autám.

Najskôr sa vedenie rozhodlo už v roku 1932 kúpiť licenciu na ľudové DKW, no jednania stroskotali a tak sa rozhodili riešiť to vo vlastnej réžii. V roku 1933 teda v Brne začali vyrábať malý „Z 4“. Konštruktérom bol ing.Odstrčil, ktorému asistoval pán Voženílek. Ich dielom bolo prakticky prvé auto z Brna s predným pohonom a brzdami na všetkých štyroch kolesách. Svoju výstavnú premiéru absolvovalo na Pražskom veľtrhu v apríli 1933. Vrhnúť sa opäť na ľudové vozidlo bol dobrý ťah, pretože prototyp bol vyrobený v rekordnom čase 7 mesiacov a priamo na veľtrhu sa predala celá prvá séria, teda 500 ešte nevyrobených áut. Z 4-ka svojim netradičným pohonom predných kolies sa stala hitom. Do karát zbrojovkárom nahrával fakt, že ostatné automobilky okrem Tatry svoje ľudové vozítka ešte nevyrábali (Aero 30 – 1934 a Jawa Minor bola len na výkresoch). „Z 4“ bola vyrábaná vo viacerých sériách (1933-1936), no klasický kabriolet prevládal len v prvej sérii, potom mali „4-ky“ zväčša kabíny, ktoré boli uzavreté. Z prvých 500 kusov bolo 420 polokabrioletov a 80 roadsterov. Druhá séria bola typická dvojdverovými štvormiestnymi tudormi a polokabrioletmi. Tieto prvé série mali prakticky totožný motor a to dvojtaktný vodou chladený dvojvalec. Objem motora prvej série mal podľa Dr. Mareša  objem 905 ccm a výkom 20 koní (14,7 kW). No iné pramene uvádzajú objem 980 ccm (81,5 x 94 mm) a výkon 25 koní (18 kW) pri 3000 ot za minútu u prvých dvoch sérií. Prevodovka mala tri stupne vpred a jeden vzad. Mazanie pohyblivých častí bolo centrálne. Motor + prevodovka + rozvodovka boli uložené na rebrinovom ráme, pričom podlaha bola drevená. Nápravy boli odpružené listovými pružinami na každé koleso doplnené hydraulickými pákovými tlmičmi. Karoséria pozostávala z drevenej kostry s oplechovaním. Náhradné koleso bolo pod plechovým krytom a batožinový priestor bol prístupný zvnútra auta. Vonkajší vzhľad sa postupne zaobľoval v každej zo sérií. Viaceré pramene sa zhodujú, že sérií bolo 5 a z prvotného hranatého „škaredého káčatka“ sa stala postupne „krásna labuť“ a nakoniec dostala prezývku „Špejbl“ po väčšej drevenej vodiacej bábke z nerozlučnej dvojice Špejbl a Hurvínek. Prvá séria bola hranatá takpovediac antiaerodynamická. Maska chladiča a predné sklo boli takmer zvislé. V druhej sérii bolo auto oblejšie a vďaka zväčšenému objemu, teda aj výkonu bolo rýchlejšie. Tretia séria bola spustená 1934 s ešte oblejšími tvarmi a zväčšeným objemom. Podobne ako v druhej sérii, tak aj v tretej to nebolo ináč, no vylepšovanie zvyšovalo nielen konfort, ale aj počiatočnú cenu. Tieto faktory, hlavne cena primäli vedenie Zbrojovky k zastaveniu modernizácií Z 4-ky a jej výroba bola v roku 1936 ukončená. Celkovo Z 4 – riek sa vyrobilo 4 000 kusov no niekde tvrdia, že len 2 680. Športové verzie síce boli otvorené, no tie sa v tej dobe klasifikovali ako „ luxusné Z-ky“.  Na záver zacitujem kolegu Dr. Mareša: „ Z-4 bol jedným z predstaviteľov československých malých moderných automobilov, ktoré patrili v tridsiatych rokoch (minulého storočia) po technickej i estetickej stránke k európskej špičke.

05 Z-4 v zime
Automobil Z 4 v zime

Ako som v úvode o brnenskej Zbrojovke naznačil, že po II. Svetovej vojne komunistický režim v Brne sústredil výrobu traktorov, tak ako pokračovanie veteránov ciest a polí sa budem venovať jednomiestnym hospodárskym kabrioletom. Prvým prototypom bol Zetor 25 a neskoršie jeho menší braček Zetor 15. V politike sceľovania polí a vytvárania JRD (Jednotné Roľnícke Družstvá) a ŠM (Štátne Majetky) sa teda počítalo s jednorázovým obrábaním veľkých plôch a malý Z 15 na to nebol. Otcami projektu „Z 25“ boli konštruktéri prof. ing. F. Musil a Dr. ing. J. Miksche a ich dieťaťom bol prototyp dokončený koncom roka 1945. Samotná výroba bola spustená začiatkom roka 1946. Výroba sa teda sústredila na typ Zetor 25. podobne ako u osobnývch áut Z 4 aj Z 25 sa vyrábal vo viacerých sériách, ktoré sa od seba odlišovali. Tento typ sa stal legendou a poctivo pracoval na spomínaných JRD a ŠM. Po vyradení sa tieto stroje dostali do súkromných rúk, kde fungujú dodnes.

06 Obrazok21 005

25-ka bola vybavená radovým naftovým dvojvalcom, ktorý bol chladený vodou. Rozvod bol OHV s priamym vstrekovaním o objeme 2 000 ccm (105 x 120 mm). Výkon bol 18,5 kW pri otáčkach 1 800 za minútu. Prevodovka bola 6 stupňová s dvoma spiatočkami. Motor sa štartoval za pomoci dekompresora kľukou vpredu. Zostava motor + prevodovka + rozvodovka boli spojené do jedného celku a traktor mal bezrámovú konštrukciu. Hnacie zadné kolesá boli najskôr na lúčových kombinovaných ráfkoch s rozmermi priemerom 24 palcov a veľkosťou pneumatík 11,25 x 24. Tieto neboli odpružené. Predná náprava bola tuhá s diskovými kolesami rozmeru 5,50 x 16 palcov. Pevne bola ukotvená v stredovom bode a teda opisovala terén tiež bez odpruženia. Jeho typickými znakmi bola sparťanská výbava. Bol braný ako univerzálny stroj. Prakticky, čo sa týka dostupných informácií, tieto sa značne rozchádzajú, pretože v súčasnosti dochované a zrenovované stroje majú rôznu úroveň výbavy. Nedokážem relevantne odhadnúť typické znaky exemplárov z jednotlivých sérií a keďže Z 25 boli pracovné stroje pracujúce na už spomínaných JRD a ŠM, tak z vlastnej skúsenosti viem, že v družstevných opravárskych dielňach panovali také tendencie, ktoré viedli k nahradzovaniu pôvodných dielcov novými, ak boli dostupné a pasovali. Ako študent som v takej dielni pracoval a čo oprava, to fantázia hlavného mechanika a diely „co dům dal“. Mechanik ku ktorému som bol pridelený bol kúzelník, ktorý sa nezaťažoval nejakým dochovaním pôvodného typu, no dokázal z vyradených a nových súčiastok spojazdniť všetko, len aby to opustilo dieľňu. Bol dobrý, keď nebolo dielcov tak prišlo na rad kladivo a zváračka. Podotýkam, že chlapi k nemu nechodili ako na klavír, ale len vtedy, keď si sami nevedeli dať rady. Tieto okolnosti ma priviedli k hodnoteniu, ktoré teraz predostieram: ako východzí model preferujem najskôr traktory označené ako Z 25. Uviedol som, že to boli najjednoduchšie sparťanské stroje. Poznávacím znakom sú malé zadné blatníky, lúčovité zadné kolesá s meandrovým rebrovaním, štartovacia kľuka a dve varianty vedenia výfukového potrubia a jednoduchý vzduchový filter. Pôvodné 25-ky boli exportované aj do vzdialených destinácií a teda čo iná cieľová destinácia, to iné prevedenie a iná kombinácia dielcov. Za prvý rok výroby sa údajne vyrobilo 3 406 traktorov a z tých viac ako polovica šla na export do Holanska, Západného Nemecka, či Škandinávie.

15 Z 25 s vyfukom pod motorom, kolesa so zavaziami a pneumatikami so sipovym vzorom a starym filtrom
Z 25 v areáli Agrokomplexu

V ďalšej sérii bol dvojvalcový motor modernizovaný. Zvýšený výkon bol dosiahnutý zväčšením objemu, použitím nového účinnejšieho olejového filtra vzduchu. U tejto série dochádza k diferenciácii modelov, ktoré sa vzájomne líšili. Jedno prevedenie bolo klasifikované ako traktor agregačný, teda prioritne stavaný na orbu. Niesol označenie Zetor 25A. Pre zlepšenie záberu boli jeho zadné kolesá doplnené kovovými závažiami ukotvenými priamo na lúčovitých diskoch. Druhé prevedenie bolo klasifikované ako traktor kultivačný, teda prioritne riadkoval obrábané plochy. Niesol označenie Zetor 25K. Poznávacím znakom boli užšie zadné kolesá s väčším priemerom. Tieto mali diskové prevedenie. Týchto sa už medzi veteránistami nachádza oveľa menej ako Zetorov 25A. V niektorých prameňoch som objavil zmienku o Zetore 25T, no ako vyzeral som nezistil. Iné pramene uvádzajú polopásové prevedenie, ktoré bolo plánované ako náradie lesných robotníkov. Ako perlička mi pripadá prevedenie s kovovými kolesami. Postupne sa im povenujem.

Autor: Gilbert

Pridajte prvý komentár

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.