Ako som naznačil v letnom putovaní po južnej Morave absolvoval som viaceré návštevy múzeí s veteránmi. Najbližšie, čo sa týka vzdialenosti od nášho ubytovania, bolo Tatra veterán múzeum v Bítove. Keďže sme sa ubytovali pri Vranovskej priehrade vo VZ Bítov, tak vzdušnou čiarou bolo vlastne toto múzeum nad Bítovskou zátokou. Šiel som tam ale po asfaltke, ktorá ma doviedla obchvatom do nového Bítova, pretože staré mestečko Býtovec/Bítov/ je pod hladinou priehrady. Tento nový Bítov bol postavený v priestoroch jelenej obory hradného pána – baróna Haasa, obývajúceho hrad Bítov až do času, keď mu ho komunisti zhabali. Údajne spáchal samovraždu.
Ako som naznačil už na inom mieste nebolo to jediné prístupné múzeum na južnej Morave, ale čo sa týka veľkosti bolo najkomornejšie. Podobne ako v stánkoch na promenáde pri priehradnom múre, či v kempoch bol problém s platením. Českomoravský naturel je nastavený len a len na tuzemskú menu /české koruny/ a platba kartou je pojem neznámy a iné meny sú absolútne zavrhnuté. Na túto skutočnosť som čiastočne doplatil aj v spomínanom múzeu. Správca nereágoval na unifikovanú európsku menu „euro“ a platobný terminál je pre sezónnu prevádzku v múzeu prepych. Naškriabal som zopár českých korún, ktoré som mal ako železnú zásobu pre verejné WC, ak by to na mňa prišlo. Ubezpečil som ho, že zbytok doplatím, keď pôjdem okolo a uspel som.
Pretože som toto múzeum poctil svojou návštevou v trvalom daždi a asi slabú hodinku pred záverečnou, mal som ho len pre seba. Bol som vlastne už posledný zákazník a nemusel som pred každým exponátom čakať na najlepší záber ako na veľtrhu v Inchebe v Bratislave. Múzeum je neďaleko miestneho parčíka za reštikou.
Exponáty sú v jednej hale z každého rožku trošku, podobne ako v Lehote pod Vtáčnikom. Prevažujú ale veterány s emblémom Tatra. Hneď vedľa pracovného stola „kurátora“ dominuje zrenovovaná modrostrieborná expedičná Tatra 805 cestovateľov Hanzelku a Zigmunda. Najviac exponátov sú osobné autá, no aj motocykle majú svoju sekciu a v kúte je zastrčený traktor Zetor.
Vedľa 805-ky bolo zátišie so situáciou na hraničnom priechode situované zrejme do medzivojnového, či vojnového obdobia. Hlavným exponátom bola Tatra. Vedľa boli vojenské Uazy dobre známe z výzbroje ČSĽA tesne pred jej zánikom. Ďalej stáli hitovky socialistického hospodárstva vazalských štátov bývalého východného bloku. Snom hádam všetkých mladíkov bolo legendárne kupé eR-ka – Škoda 110 R coupé. Z produkcie bývalej DDR to bol Trabant, ktorý bol aj u nás masovým autom. Medzi eR-kou a Trabantom bol vtesnaný ostatný socialistický skútrik Simson známy aj z našich ciest. Jeho „prednosťou“ bolo radenie rýchlostí nie hore a dolu ako obyčajne, ale dopredu a dozadu. V mladosti som sa pre toto „továrenské vylepšenie“ týmto Simsonom vyhýbal, podobne ako dvojrýchlostnej Babette.
Za týmito krížnikmi ciest z bývalej ČSSR a DDR bol sektor v ktorom odpočívali torzá tatrováckych vozidiel ako v starej pajte po prarodičoch. Tu sa povaľovali podľa kurátora TOP exponáty ktorými boli zbytky prvorepublikovej Tatry a torzo trojkolky Tatra. Táto bola vlastne hybridom medzi automobilom a motocyklom. Vpredu mala automobilovú nápravu aj s automobilovou kapotou typickou pre danú dobu. Tam bol zrejme batožinový priestor, lebo motor bol pod sedadlom jazdca. Mala volant a sedelo sa na nej ako na motocykli. Mala buď v tandeme dve sedadlá, alebo len jedno a pohon zadného kolesa mala kardanom. Žiaľ múzeum predstavilo len prednú nápravu a nosnú rúru s motorom tatrováckej koncepcie. Toto vozidlo, bolo v produkcii Tatry skôr raritou ako bežnou sériovkou.
Vedľa, hneď za šnúrou, boli nesmrteľné Pioniere 20 a 21 v nálezovom stave. Bohužiaľ klasickú 555-ku som tam nenašiel. No pri zháňaní informácií o tomto múzeu som narazil na viaceré fotografie interiéru z minulosti a tam 555-ka bola a to dokonca hneď pri vchode a návštevník musel o ňu zakopnúť. V zátiší mopedy zastupoval Stadion S22 opretý o nejaké talianske kombíčko a nekompletný „prvý slovenský fenomén“ Manet M90 v nálezovom stave. Tento bol za traktorovým kabrioletom Zetor 25. Celkom v kúte ma zaujal jeden zaujímavý bicykel s dámskym rámom aký som ešte vôbec nevidel.
Z malého pódia, kde sa nachádzali písacie stroje, fotografické zväčšováky, rádiá a podobne som mal ako na dlani všetky tie autá, ktoré boli v rôznom štádiu renovácie, na klasických značkách alebo v stave, v ktorom odpočívali niekde zabudnuté dlhé roky. Po mojej pravici boli úžitkové Tatry 613 v úprave ako sanitka, či hasiči.
Uprostred haly bolo sústredených najviac áut nielen z bývalej ČSSR, ale aj zo zahraničia. Dominovali tu starodávne Tatričky cez mladšie aerodynamické Tatry až po 613-ky. Bol tam Spartak, nemecký Chrobák, či Renault. Francúzkej produkcii dominovali klasické Citorëny aj s malou dodávkou na báze Citroënu 2CV. Na popredných miestach tohoto zoskupenia, ako som spomínal boli Tatričky a ich mladšie sestry. Aerodynamické povojnové Tatraplany boli v rôznom stave a v rôznom prevedení. Boli to vozidlá, ktoré s obľubou používali príslušníci ŠTB a zväčša boli čierne. Tam, kde sa objavili bolo zle a vždy v nich sedeli civilisti, ktorí sa správali ako jediní správni riešitelia “protištátnej” činnosti.
V Bítove boli tieto Tatry vo viacerých estetických prevedeniach s rozdielnymi tvarmi prednej a zadnej časti vrátane stredového krídielka nad motorom. Údajne jeho veľkosť nadpovedá, či auto bolo vyrábané v závodoch Tatry, či Škody.
Pre moju maličkosť bola zaujímavá aj moderná trojmiestna trojkolka typu chopper. Jej základom bol vidlicový osemvalec Tatra z 613-ky zrejme. Najzaujímavejšia na tomto projekte bola kompletná zadná automobilová náprava aj s motorom, no s dvojmontážou dvoch úzkych kolies tesne vedľa seba známa vo svete ako neúspešný systém JJD aplikovaný na superšportiaku Lotus, či De Lorean predstavený koncom 70-tych v slnečnej Kalifornii. Autor projektu trojkolky chcel s dvojmontážou byť asi čo najbližšie nákladným Tatrovkám.
Naznačil som už vyššie, exponáty boli v rôznom stave renovácie, či v stave schopnom prevádzky na verejných komunikáciách, alebo len v stave náleznom. Niektoré mali teda normálne, ale aj veteránske ŠPZ–ky. Perličkou na záver bola zaujímavá aj vitrína s hračkárskymi automodelmi, či zaujímavými zberateľskými modelmi v rôznej mierke prevedenia. Z tejto kolekcie ma najviac zaujal porcelánový model aerodynamickej Tatry. Nabudúce navnadím múzeum v Lesnej.
Mimochodom svoj dlh v múzeu som doplatil cestou do historického mestečka Telč.
Autor: Gilber
Na záver už iba doplníme, že múzeum je otvorené od júna do augusta denne od 09:00 do 18:00.
Redakcia
Be the first to comment