STARÝ TEKOV – Oblasť Starého Tekova, ako aj vlastná obec sú dôležitým miestom z pohľadu jednej z najväčších bojových operácií RKKA a jej spojencov (v tomto prípade Rumunskej armády), ktorá sa v marci a v apríli 1945 uskutočnila na juhozápadnom Slovensku a juhovýchodnej Morave a v súčasnosti je známa pod názvom ako „Bratislavsko-brnianska operácia“. Do 24. marca 1945 v priestore násilného prekročenia Hrona, od Kozároviec po Žemliare sa rozložilo šesť streleckých divízií RKKA, z toho tri z 53. a tri zo 7. gardovej armády II. ukrajinského frontu pod velením maršala Malinovského.
Samotný začiatok ofenzívy však určí STAVKA, ktorá stále čaká, či sa nedávno začatý prielom Tolbuchina (3. Ukr.frontu) na raabskom fronte na juh od Dunaja s istotou vyvíja podľa očakávaní. 8.armáda generála Kreysinga má na obranu proti II. ukrajinskému frontu celkovo k dispozícii 16.divízií v počte 150.000 mužov, tento počet je však už len na papieri. Navyše z toho dva zbory (LXXII a XXIX) sú dislokované až po kontakt so skupinou armád Stred u Banskej Bystrice už v hornatej časti Pohronia, teda nie v oblasti hlavného predpokladaného náporu sovietskej armády. Bezprostredne na úseku pri Starom Tekove bola dislokovaná 357. (viedenská) pešia divízia, toho času na polovičných stavoch, t.j. rádovo 5000 bojaschopných vojakov. Ďalej na juh od Tekova sa nachádzal v zálohe v priestore medzi 357. a 46. divíziou Wehrmachtu ťažký tankový oddiel Feldherrnhalle (“F.H.H.”, známejší skôr pod názvom SPzAbt.503) s obávanými tankami typu Tiger II. Ťažké zbrane na strane obrancov na Hrone tvorilo približne 100 tankov a asi rovnaký počet útočných diel a samohybných lafiet s rozličnými nadstavbami.
S rannými zorami 25. marca 1945 zasvišťali nad mútnymi vodami Hrona salvy gardových raketometov „kaťuší“ a vzápätí zaznelo mocné burácanie „boha vojny“ – delostrelectva. Iba z Levíc a z blízkeho okolia pálilo približne 1000 hlavní. Generálna delostrelecká príprava trvala 8 hodín a lokálne ešte navyše od 15 do 55 minút. Násilný prechod Hrona predsunutými prápormi divízií prvého sledu prebehol takmer bez odporu nepriateľa, ktorý bol starostlivo pripravenou delostreleckou prípravou prekvapený a ohromený.
Pôvodný zámer útoku RKKA bol zameraný na ovládnutie čiary Čaradice-Nevidzany-Tehla-Beša-Farná. Počas prvých hodín boja sa predmostie podarilo rozšíriť do hĺbky 2 až 6 km. Plánovaný postup sa zhruba darilo priebežne napĺňať už v prvý deň operácie. Hneď v doobedňajších hodinách prvého dňa operácie sovietska armáda bez väčšieho odporu vytvára malé predmostia pri Novom Tekove, Kálnici, Kalnej n. Hronom a Tekovskom Hrádku. Z posledne menovanej obce sovietska pechota dokonca za chodu dobyla Bajku a východnú časť Ondrejoviec. Boje súčasne zachvátili obec Tekovské Lužany a do Jura nad Hronom sa na podporu útoku presunulo 36 sovietskych tankov, 17 diel a množstvo nákladiakov s posilami aj muníciou.
Postup Sovietov bol zastavený len v Kozárovciach, kde sa sovietskemu práporu nepodarilo prekročiť Hron následkom urputnej bojovej činnosti zborového guľometného práporu Sachsen, ktorý sem bol prisunutý z Komárna. Tento prápor spôsobil sovietom veľké straty, ktoré sa odhadovali v prvý deň operácie na 60 mŕtvych a dvojnásobok ranených. V pásme 53. armády, konkrétne jej 49. streleckého zboru, ktorý tvoril pravé krídlo úderného zoskupenia frontu, sa prudké boje strhli práve tu. Wehrmacht tu držal postavenie na úbočiach vinohradov a na okraji lesa kóty Veľká Vápenná, z ktorej ovládal cesty do Mochoviec a Malých Kozmáloviec.
Urputné boje prebiehali až do večerných hodín prvého dňa operácie a nemecké jednotky útočili proti v sile až pešieho práporu s podporou 15 až 18 tankov a samohybných diel.
V pásme 7. gardovej armády, t.j. viacej na juh od Starého Tekova v oblasti okolo Kálnice a Kalnej bola situácia obdobná. Z obce Tehla sa na tomto úseku pokúšal o protiútoky – spočiatku úspešne – ťažký tankový oddiel F.H.H., disponujúci niekoľkými bojaschopnými tankami typu Tiger II. Znovuzískal Kálnicu aj Kalnú. Hneď druhý deň však už ostal osamotený a po nepríjemnom zistení, že na krídlach sa už hodiny nenachádza nijaká nemecká pechota, musel urýchlene ustúpiť do Vrábľov na vlastnú päsť. Sovieti tento oddiel po krídlach obchádzajú a volia múdru taktiku vyhnúť sa priamemu stretu s obávaným Tigrom II. Takto bola najobávanejšia časť zboru F.H.H. vyradená z priameho boja a počas prekérneho ústupu bez sprievodnej pechoty neustále ohrozovaná sovietskym ťažkým delostrelectvom a hĺbkovými bombardérami. Dňa 26. marca 1945 došlo k významnému rozhodnutiu veliteľa frontu, ktoré malo veľký vplyv na rozvíjanie útoku. Maršal Malinovskij totiž vydal rozkaz na zasadenie 1. gardovej jazdecko – mechanizovanej skupiny generálporučíka Plijeva. Stalo sa tak okolo 18. hodiny rádio signálom „ 333 – Moskva“. V priestore od Starého Tekova vpred postupovali elementy pravého najvzdialenejšieho krídla skupiny patriace do 4. gardového jazdeckého zboru.
Kruto sa bojovalo aj nasledujúci deň 27. marca 1945, a to najmä o zalesnené výšiny juhovýchodne od Zlatých Moraviec a na prístupoch k Vrábľom. Boj o Malé Vozokany trval takmer 12 hodín a do boja zasiahlo aj letectvo RKKA, ktoré obec bombardovalo. Obec bola dobytá o 17. hodine. Podobný obraz boja bolo možné vidieť aj na mnohých iných miestach, napr. pri osade Pozba, nachádzajúcej sa na ceste do Šurian a v obci Čaka kde bojoval 154. tankový pluk, patriaci tiež do zostavy Plijevových vojsk. Napriek húževnatému odporu nemeckých vojsk sa jednotkám RKKA do večera podarilo ich obranu vyvrátiť už na širokom fronte. Cesta na Nitru, Trnavu, Bratislavu a Brno bola otvorená. Následkom bojových operácii Sovietov súčasne prebiehajúcich na pravom brehu Dunaja sa posunulo pravé krídlo nemeckej obrany takmer až k Bratislave, čím vznikla pre nemeckú 8. armádu prekérna situácia a už 29.3. prišiel rozkaz zo Skupiny armád Juh na zaujatie pozícií pozdĺž tzv. Pribinovej línie (Bratislava-Sereď-Nitra). Takýmto neúnosným predĺžením fronty – severné horské úseky priľahlé ku skupine armád Stred bolo nutné stále držať a brániť – však došlo k nemožnosti viesť trvalejšie ústupové zdržiavacie boje s tými reálnymi silami na nemeckej strane, ktoré boli toho času k dispozícii, a tým súčasne k veľkému zhoršeniu predpokladov aj na udržanie “karpatskej” pozície, na tzv. Reichschutzstellung – ríšskej obrannej pozícii.
Tieto udalosti súčasne s výročím Slovenského národného povstania boli dvomi základnými podnetmi na organizáciu nultého ročníka Bojov na Hrone v roku 2004. V sobotu 30. júla 2011 budeme mať možnosť navštíviť už 6. ročník divácky atraktívneho podujatia
Najväčšou novinkou tohtoročného podujatia je zvýšený val pre divákov, takže za seba sa môže postaviť 8-10 ľudí a budú vidieť.
Program tohtoročného podujatia:
09:00 – vstup
10:30 príchod oficiálnych hostí
10:45 položenie vencov k pamätníku (v priestoroch Bažantnice)
11:00 začiatok dynamických ukážok
11:10 defilé historických vozidiel
11:45 prepad americkej kolóny Wehrmachtom
12:10 bojová činnosť 1.prieskumného práporu
12:30 zásah polície PPU z vrtuľníka, ukážky zásahu policajných pyrotechnikov, zásah poriadkovej polície
13:00 boje na Hrone – rekonštrukcia udalostí 2.sv. vojny
18:00 Country bál – Bažantnica
Parkovanie bude zabezpečené usmernením polície v uliciach Starého Tekova, na ihrisku pri obecnom prievoze a na strnisku pri vstupe do Starého
Tekova.
Zdroj: http://www.mosr.sk/18465/boje-o-rieku-hron-obohatili-kluby-vojenskej-historie-z-rumunska-a-bieloruska.php?pg=1 a http://www.leviceonline.sk/
Pridajte prvý komentár