Rozhovory: Dušan Nosál – riaditeľ TREŽ, n. o.

Vážení čitatelia. S príchodom nového roka sme pre Vás pripravili novú rubriku Rozhovory, v ktorej sa vždy dozviete aktuálne informácie z prvej ruky. Budeme sa pýtať rôznych pamätníkov a tých, ktorí majú niečo dočinenia z veteránmi. Na naše otázky nám dnes bude odpovedať riaditeľ neziskovej organizácie Trenčianska elektrická železnica pán Dušan Nosál.

Začal sa Nový rok. Čo by ste do tohto nadchádzajúceho roka chceli popriať svojim doterajším cestujúcim?

Dobrý deň prajem, áno čas veru nezadržateľne letí a sú to už dva roky, čo električka nie je každodennou súčasťou verejnej dopravy. Čo by som poprial do nadchádzajúceho roka našim cestujúcim a priaznivcom? V prvom rade hlavne zdravie, šťastie, mnoho úspechov a z pohľadu našej železničky veľa spokojnosti s našimi akciami a podujatiami a tento rok ich teda bude požehnane.

Keď ste v roku 2012, presne na Nový rok zorganizovali prvé jazdy, aké ste mali očakávania?

Pravdu povediac nikto z nás netušil, akým smerom sa železnička bude uberať ďalej. Ja osobne som si vôbec nevedel predstaviť, ako budú ľudia z okolia vnímať nejaké spomienkové akcie spojené s jazdou električkou. Hlavné obavy vyplývali zo skúseností s pravidelnou dopravou pred jej zrušením. Ale pravdou je, že keď bola električka na trati každodenne, tak bola takým bežným doplnkom v našej lokalite. Až zastavenie pravidelnej dopravy vyburcovalo obyvateľov a návštevníkov priľahlých miest a obcí k záujmu a zvedavosti. Rok 2012 by som nazval priekopníckym a nasmeroval nás na turistickú prevádzku električky.

Máme za sebou rok 2013, aký bol pre túto železnicu a ako vaše jazdy vnímajú cestujúci?

V roku 2013 naša organizácia dostala právnu formu a to založením neziskovej organizácie. Od tejto chvíle sa hodne zmenilo hlavne z dôvodu prevzatia zodpovednosti a povinností na neziskovú organizáciu a hlavne na osobu štatutárneho zástupcu vo funkcii riaditeľa. Tu musím priznať, že nás rok 2012 hodne poznačil a túto zmenu nie všetci členovia spočiatku pochopili a boli ochotní sa podriadiť už zodpovednejšiemu režimu. Ale ako sa hovorí, čo ťa nezabije ťa posilní, sa ukázalo ako pradivé. V roku 2013 sme zorganizovali omnoho pestrejšie a prepracovanejšie podujatia a to aj napriek vnútornému vývoju organizácie. Spokojnosť a kladné ohlasy na naše jazdy spojené so sprievodným programom dokázali, že sme profesionálne zvládli tzv. pôrodné bolesti. Je potrebné si priznať aj problémy, ale verím, že na kvalite našich podujatí v roku 2013 sa to neprejavilo. Práve naopak, záujem o našu činnosť stúpol a núti nás k neustálemu zlepšovaniu a skvalitňovaniu našej činnosti.

Pri organizovaní jednotlivých tématicky ladených jázd by ste sa iste nezaobišli aj bez pomoci od ľudí, ktorí nie sú členmi TREŽ. Ako hodnotíte spoluprácu s ľuďmi mimo prostredia vašej neziskovej organizácie?

Samozrejme, že všetko sa vlastnými silami zvládnuť nedá a organizovanie sprievodného programu k našim podujatiam sa nezaobíde bez animátorov a účinkujúcich. V roku 2013 sme spolupracovali so skautským oddielom z Omšenia a Trenčianskej Teplej. Treba však spomenúť aj významnú pomoc dobrovoľných hasičov z Trenčianskej Teplej a Dobrej. V tomto roku plánujeme skoordinovať kultúrnu činnosť s činnosťou obce a aj s činnosťou iných kultúrno-spoločenských zložiek patriacich do nášho regiónu.

Ako sa rozvíja Vaša spolupráca s médiami (RTVS, Rádio Šláger…)?

Je to zaujímavá otázka. To máte tak, ak dokážete vysvetliť a presvedčiť verejnosť o tom, že vám nejde o zisk a zbohatnutie, ale o to, aby sa takýto technický unikát zachoval pre budúce generácie a aby prinášal radosť a zábavu všetkým, tak je to prvý krok pre zdravý rozvoj k spolupráci aj s médiami. Zatiaľ sme mali to šťastie, že sme v médiach a kultúrnom svete stretli skvelých, profesionálnych a ochotných ľudí s pochopením pre dobrú vec. Za čo im patrí veľká vďaka a uznanie.

Je na nás, aby sme si svoju povesť a hlavne smerovanie udržali. Pokiaľ bude vo vedení moja maličkosť, tak nepripustím, aby sa železnička uberala iným, ako poctivým smerom.

Pri Vašich akciách nepochybne spolupracujete aj so železnicami. Aká bola táto spolupráca v minulosti a aká je teraz?

Áno, železnice sú našim obchodným partnerom. Treba povedať, že za všetkým sú ľudia. Vždy sa nájde niekto, kto nemá pre vaše konanie pochopenie, ale tak je to aj v bežnom živote. Nemôžem povedať, že by sme pri riešení bežných pracovných problémov nenašli spoločne spôsob, ako každú problémovú situáciu vyriešiť.

Rozdiel v začiatkoch a teraz je snáď len v tom, že už sme si trochu zvykli a nové požiadavky vyplývajúce z predpisov a legislatívy už riešime tak voľajako priebežne. A čo sa týka staničného personálu a vedenia železničnej stanice v Trenčianskej Teplej musím povedať, že spolupráca je na výbornej a hlavne profesionálnej úrovni. Vedenie stanice je síce prísne, ale má pre naše akcie pochopenie. Uvedomujeme si, že naše podujatia určitým spôsobom zasahujú do riadneho a bežného „chodu“  stanice a nemajú to s nami ľahké. Berú nás však ako svoju súčasť a to je hlavné.

Táto úzkorozchodná trať má pomerne zaujímavú históriu. Ako ste vnímali snahy o zastavenie dopravy na tejto trati?

Snahy o zastavenie prevádzky na tejto trati boli už za minulého režimu. Ako mladý mechanik si po roku 1989 pamätám, že boli snahy o zrušenie vďaka nerentabilnosti práve pre veľké množstvo obsluhujúceho personálu a snahy silneli, čo nás viedlo, teda menovite mňa a pána Antona Hanusku, k vypracovaniu a podaniu viacerých zlepšovacích návrhov. V tom čase sme v Trenčianskej Teplej začali s veľkými opravami aj u nás a pri tej príležitosti sme uskutočnili rekonštrukčné práce na vozidlách 411 a riadiacich vozňoch 911. Najhlavnejším a najvýznamnejším zlepšovacím návrhom bolo centrálne zatváranie dverí s optickou kontrolou. Vďaka tomuto vylepšeniu sa ušetrilo na počte vlakového personálu. Dovtedy sa dvere zatvárali ručne a jednotlivo. Robili sa rôzne úpravy v zapojení elektro-výzbroje  vozidiel a podobne. Práve tieto úpravy vozidiel oddialili zámer o zrušení prevádzky o dvadsať rokov. Som však realista a stojím nohami pevne na zemi. Záujem o pravidelnú prepravu postupne systematicky upadal a to prirodzeným úbytkom cestujúcich na jednotlivých spojoch. Pochádzam z tohto regiónu a ako malý chlapec si pamätám preplnené spoje a križovanie električiek a celých súprav uprostred trate dnes už zrušenej výhybne Kaňová. Dnes je situácia v osobnej hromadnej doprave úplne iná. Ľudia si hľadajú prácu čo najbližšie k bydlisku, zrušili sa spojenia v železničnom uzle Trenčianskej Teplej a hromadnú dopravu nahradila doprava individuálna. To je vidieť hlavne na cestách a parkoviskách. Je to prirodzený vývoj a musíme sa súčasnej situácií prispôsobiť. Naviac tým, že Trenčianske Teplice sú mestom tranzitným smerom na Bánovce nad Bebravou a Dolnú Porubu, hlavným konkurentom je hromadná autobusová doprava. Tomuto druhu dopravy v súčasnej dobe konkurovať naša električka po stránke komfortu a traťovej rýchlosti nemôže. Rád by som však poznamenal, že doprava na tejto trati patrila medzi najdlhšie prevádzkované trate na Slovensku.

Aká bola využívanosť električiek pred zrušením a aká je teraz?

Tak toto je veľmi ťažké porovnávať. V prvom rade si treba uvedomiť, že sa úplne zmenil spôsob využívania vozidiel. Zatiaľ čo pred zrušením pravidelnej prevádzky tieto vláčiky prepravovali cestujúcich, dnes to je zmena a z cestujúcich sa stali účastníci podujatí. Čiže nadšenci a priaznivci našich jázd a podujatí. A ak by sme to mali porovnávať na tzv. „počet prepravených hláv“, tak pravdepodobne počas jedného dňa našej akcie je počet vyšší ako za celý mesiac prevádzky pred zrušením pravidelnej prevádzky. Ale nerád robím tieto porovnania, lebo je to také neobjektívne porovnávanie a hlavne sa tu miešajú „hrušky s jablkami“. Vidíme počet prepravených osôb, ale podmienky pre ktoré sa osoby prepravili sú diametrálne odlišné.

Vláda SR pred časom na svojom výjazdovom rokovaní schválila zámer poveriť Trenčiansky samosprávny kraj vypracovaním štúdie, ktorá do konca roka 2014 posúdi možnosti obnovenia pravidelnej dopravy na trati ŽSR č. 122. Začali sa už v tomto smere robiť nejaké konkrétne kroky? Kontaktovali Vás už aj predstavitelia regionálnej samosprávy?

Pravdu povediac uznesenie vlády SR č 586 z 9.októbra 2013 na výjazdovom rokovaní č.77 v Handlovej nás dostalo do pozornosti a uskutočnilo sa prvé kolo oboznamovacieho stretnutia s predstaviteľmi TSK . Jednalo sa o oboznámenie sa so situáciou a súčasným stavom.  Podrobností sa však vystríham, nakoľko k stretnutiu s predstaviteľmi mesta Trenčianske Teplice a obce Trenčianska Teplá ešte len dôjde.

Boli by ste za obnovenie pravidelnej prevádzky?

Ako som už povedal aj v rozhovore v televízii RTVS, nebolo by krajšej veci, ale a to je hlavné,  je potrebné, aby električka mala koho voziť. V opačnom prípade je to len vyhadzovanie peňazí za dotácie a tieto peniaze by sa mohli využiť účelnejšie. Budeme hľadať spôsob, ako sa aspoň priblížiť k pravidelnej prevádzke na trati.  

Na ČHŽ už dlhšiu dobu nečinne stojí riadiaci vozeň pochádzajúci z vašej unikátnej úzkorozchodnej elektrickej železnice. Skvosty z tejto trate ukrýva vo svojom depozite aj Technické múzeum v Brne. Počítate s tým, že by sa niektorý z týchto vozňov mohol vrátiť do Trenčianskej Teplej?

Riadiace vozne 911.901 a 911.902 z našej železnice boli za mne nepochopiteľných okolností odpredané ako zrušené ešte železnicami počas fungovania pravidelnej prevádzky. Do služby sa už nenasadzovali a podľa môjho názoru boli tieto unikátne vozne barbarsky zrušené. Boli by si aspoň zaslúžili stáť na odstavnej koľaji v útrobách depa a čakali by na ich znovu využitie, ako minimálne odstavená parná lokomotíva pochádzajúca z ČHZ, ktorú ako som sa dozvedel doviezla už hodne dávno federácia rušňovodičov s úmyslom vozidlo opraviť a príležitostne prevádzkovať. Počas opravy sa však zistila závada kotla a vozidlo zostalo z polovice rozobraté.

Dnes je vďaka nadšencom združených v našej organizácii situácia úplne iná. Nastal stav, že by sme obidva vozne uživili a boli by nám veľmi k prospechu. Nehovoriac o možnosti využiť tieto vozne ako riadiace bez akýchkoľvek úprav, vozidlá sú pre našu trať schválené a hlavne naša železnička „žije“. Iné by bolo, ak by bolo v roku 2012 došlo k likvidácii trate a depa a vozne by sa boli dostali na iné železničky ako zachránené pred zošrotovaním. Ako človeka ktorý má k tejto železničke osobný a srdečný vzťah ma táto situácia veľmi hnevá a určite sa s ňou nezmierim.

Čo sa týka druhej polovice otázky, áno pôvodné vozidlá pochádzajúce z TREŽ sa nachádzajú v depozite dopravného múzea v Brne. Určite by bolo krásne tieto vozidlá dostať znovu „domov“. Tu by však bolo odo mňa veľmi nezodpovedné rozpisovať sa o plánoch s týmito exponátmi, keď sa v tejto veci ešte nepodnikli žiadne kroky. A jedným dychom musím dodať, že ešte ani pre takúto akciu nemáme vytvorené predpoklady a nespĺňame podmienky.

Vaše električky boli vyrobené v 50. rokoch a v 80. rokoch prešli modernizáciou. Neplánujete v budúcnosti ich úpravu?

Na túto otázku Vám nemôžem dať jednoznačnú odpoveď. Všetko sa musí odvíjať od vývoja využitia železničky. Treba si uvedomiť, že každá jedna električka aj keď na prvý pohľad nevyzerá inak, je originál. Drobné rozdiely spozná naozaj len odborník od „fachu“, ale je originál.

Ako ste uviedli, vozidlá boli vyrobené po roku 1950, ich údržba je čím ďalej náročnejšia, hlavne finančne. Ak by sa podarilo nájsť spôsob obnovenia prevádzky na trati Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice, možno by stálo za zváženie cez euro projekty zadať výrobu nových vozidiel. Ale to je úplné špekulovanie, ktoré je zatiaľ bezpredmetné. Pre nás je podstatné udržať súčasné vozidlá v dobrej „kondícii“ a starať sa o ne ako len najlepšie pôjde.

Vo Vašom depe môžeme nájsť poštový vozeň aj autobusový príves. Ako to vyzerá s ich rekonštrukciou?

Áno, poštový vozeň, takzvaná „Z-tka“, je vozeň ktorý na tejto trati jazdil ešte za čias pred rokom 1950. Tento konkrétny vozeň, ktorý u nás môžete vidieť, ale nepochádza z našej trate,  je zapožičaný z ČHZ. Priviezli sme ho ešte v roku 2012 za účelom jeho dlhodobejšieho zapožičania, opravenia do pôvodného stavu a používania ako vozňa na predaj suvenírov. Vozidlo je rozpracované od roku 2012 a nakoľko už bude rok od založenia našej neziskovej organizácie, je potrebné vozidlo zmluvne doriešiť, čakáme na podpísanie tejto zmluvy. Do podpisu zmluvy je teda oprava zastavená, keďže sme už do opravy investovali nemálo peňazí. Verím, že tento administratívny nedostatok čo najrýchlejšie doriešime a z opravou budeme pokračovať.

A autobusový príves, to je iná kapitola. V pláne činnosti riaditeľa TREŽ, n.o. je aj zakúpenie historického autobusu, najlepšie Škoda 706 RTO. Tento by mal našej neziskovke pomáhať v doplňovaní našich podujatí a rozšírení možnosti sprievodného programu. Čiže kam nemôže električka, môže autobus. A príves som objavil náhodou, pri obhliadke okolia depa v Trenčianskej Teplej. Bol zaparkovaný pri jednom rodinnom dome. Na môj podiv bol obývaný. Býval v ňom starší pán na dôchodku, ktorý jazdil s kolotočom. Zaujímavosťou je, že sa vo vlečke aj narodil. Keď videl môj záujem o vlečku, dali sme sa do reči. Slovo dalo slovo a pán mi navrhol, že ak mu zoženieme starší obytný príves, tak on si s nami vlečku za príves vymení. Zohnali sme teda starší obytný príves, trochu ho opravili a pán už býva v zateplenom prívese viac ako pol roka. Občas sa príde na svoj rodný domček pozrieť. Vlečku sme vyčistili, odstránili sme z nej hrubú špinu a neporiadok a už čaká na to, kedy si nájdeme na jej opravu čas a peniaze. 

Máte nejaké plány na využitie staničnej budovy v Trenčianskych Tepliciach? Neuvažujete do budúcnosti s obnovou výhybne Kaňová?

Samozrejme, že využitie staničnej budovy v Trenčianskych Tepliciach si vieme predstaviť. Zatiaľ je však veľmi zavčasu hovoriť o týchto plánoch. Je na ministerstve dopravy, kedy a koho poverí údržbou a prevádzkou trate. Tento termín je zatiaľ v nedohľadne. Samozrejme, že sa o poverenie budeme uchádzať, lebo je to hádam aj logické, aby sa o prevádzku trate a vozidiel starala jedna organizácia pod obecným úradom. V prípade poverenia údržbou a prevádzkou trate našou organizáciou, budeme mať snahu križovanie električiek a teda aj znovu vytvorenie výhybne v Kaňovej zabezpečiť.

Na Vašej stránke sa momentálne nachádzajú len strohé informácie. Kedy by mohlo prísť k zmene a čo všetko bude možné na Vašom webe nájsť?

Naša webová stránka je snáď tým najtemnejším, čo nás postretlo. Všetko to začalo nezodpovedným prístupom jedného z bývalých spolu nadšencov, ktorý nás sústavne zavádzal a tak vznikali stále nové a nové verzie našej webovej stránky. Po mojom nástupe do funkcie, sme sa so spomínaným dobrovoľníkom rozlúčili a rozbehnutia konečne funkčnej a uspokojivej stránky sa ujal iný člen našej neziskovej organizácie. Ani táto zmena však nepriniesla očakávanú zmenu a stránka sa veľmi pomalými krôčikmi posúvala do dnešnej podoby. Po deviatich mesiacoch sa nám však „narodilo“ zasa jedno nepodarené a nie pekné „dielo“.  A tak do vykonania dúfam konečne poslednej a už finálnej úpravy našej internetovej stránky sme stavili na našu najmladšiu generáciu a verím, že do tretice všetko dobre dopadne. V súčasnej dobe sa síce na našej stránke dozviete viacej informácií ako v minulosti, ale stále to nie je ono. Uvedomujeme si význam plne funkčnej a atraktívnej webovej stránky. Držte nám preto palce a mládež nech nám predvedie, že sa to dá.

Vaša organizácia ponúka možnosť prenajať si električku na súkromné účely ako svadby, filmovačky, preprava kúpeľných hostí… Je o tieto súkromné jazdy záujem?

V podstate áno, v roku 2013 sme uskutočnili niekoľko takýchto objednaných jázd. Môžeme sa pochváliť natáčaním jedného dielu varenia v električke s p. Židekom „Nebíčko v papuľke“,  viaceré foto-jazdy  zahraničných fotografov z Rakúska a Švajčiarska, školské výlety a aj jednou jazdou so svadobčanmi.

Začiatkom leta si pripomenieme 105. výročie prevádzky tejto trati. Aká je podľa Vás jej budúcnosť?

Tak toto je veľmi ťažká otázka a ako predstaviteľ a veľký fanúšik tejto železničky mi nezostáva nič iné ako veriť, že dokážeme železničku udržať ako atrakciu a tešiť sa z nej spolu s priaznivcami našich jázd a podujatí.

Rok 2014 je pred nami. Aké akcie čakajú na ľudí, ktorí sa rozhodnú prísť na Trenčianskoteplickú električku?

Na tento rok sme už naplánovali akcie na celý rok. Akcie vychádzajú každý mesiac. Bude to nesmierne náročné, ale som presvedčený, že to zvládneme a potešíme každého návštevníka. Verím, že menšie nedostatky nám návštevníci odpustia a my sa budeme snažiť naše akcie neustále vylepšovať a zdokonaľovať. Plán akcií na rok 2014 nájdete na našej internetovej stránke www.trezka.net.

Nebojíte sa, že sa jazdy električkou ľuďom zunujú?

Samozrejme, že všetko sa človeku „zunuje“, hlavne ak je niečoho moc, potom sa to stáva všedným a bežným. Je na nás, aby sme si ustrážili počet akcií a hlavne držali sa známeho že „menej je niekedy viac“. Skutočne je potrebné starať sa hlavne o kvalitu a nie kvantitu. A určite treba dať návštevníkom to, čo žiadajú, ak je to možné. Lebo ak by sme presviedčali návštevníkov a vnucovali im naše akcie, mohlo by to skončiť fiaskom. Je potrebné sa rozvíjať a prispôsobovať sa požiadavkám našich návštevníkov.

Povolanie železničiara láka mnoho ľudí, ako ste sa Vy dostali k železnici?

V našej rodine pracoval na železnici starý otec a najmladší brat mojej mamy. A práve mamin brat ma ako školáka na základnej škole cez prázdniny zobral zo sebou do služby. Pracoval ako rušňovodič. To bol ten prvý impulz a aj osudný. Do tej doby som bol stále zamotaný v elektrike a to doslova. Doma to bol samý elektrický „drát“. Do toho modelová železnička TT a od malička som sa hrával na „šoféra“ autobusu. Krútil som pokrievkou o dušu.

Prišiel čas na strednú školu a s ňou rozhodnutie opustiť domov a šup na internát do Zvolena na železničné učilište. Vyučil som sa pre rušňové depo Žilina ako elektromechanik a po skončení školy sa mi podarilo prestúpiť do pobočného rušňového depa v Trenčianskej Teplej. Nastúpil som ako elektromechanik a onedlho som nastúpil ako elektronik. Dielničku som mal v električkovej remíze. A tu už som začal vypomáhať aj pri opravách električiek. Tu to teda začalo. Urobil som si aj skúšky, aby som mohol jazdiť s električkou, veľmi som ako mladý chalan chcel jazdiť. Práve pre to, že ma z dielne nechcel pustiť vedúci opráv na rušňovodiča, z horúcou hlavou som od železnice odišiel. Viac ako 10 rokov som podnikal v autoopravárenstve a za kolegami do električkovej remíze som nezabúdal chodiť na kávičku. Potom som popri podnikaní začal pracovať ako vodič autobusu na SAD v Ilave. Prestoje v Teplej patrili električkovému depu. Dnes už vodiča nerobím, ale pracujem na SAD ako technik. Popri tom „riaditeľujem“ na TREŽ ke. Je to zvláštne, ale väčšina  závad na budove si tu počkala a teraz sa pasujeme s ich odstraňovaním a zháňaním peňazí na ich opravu. A tak som sa vrátil na „miesto činu“.

Počas vašej dlhoročnej práci na TREŽke sa určite prihodilo viacero zaujímavých príhod. Pamätáte sa na nejakú?

Príhod bolo veľa, zaujímavé boli časy, keď sme prerobili prvú električku 411 903-8 na automaticky ovládané vstupné dvere. To bolo perné hlavne pre cestujúcich, ktorí nerozoznali, ktorá to je a čakali na otvorenie dverí ešte pred neprerobenou električkou a naopak. Spomínam si na skúšobnú jazdu práve 411 903-8 hneď po rekonštrukcii. Zastavili sme na zastávke v Trenčianskej Teplej a staršia pani keď zbadala električku si povedala, že ju musí stihnúť. Dvere boli vzduchom zatvorené a nebolo ľahké túto silu prekonať a nie to ešte nastúpiť. Táto pani v odhodlaní sa odviezť všetky zákony fyziky porušila a vbehla dovnútra. Nebolo v našich silách jej vysvetliť, že s nami nemôže cestovať. Bola teda prvá neverejná cestujúca v ešte neprevzatom vozidle. Proste ani preberací komisár nič nezmohol a nakoniec s úsmevom povolil porušiť predpisy.

Vo Vašom združení môžeme nájsť motorvodiča, ktorý je spoluautorom knihy o Trenčianskej elektrickej železnici, ako aj sprievodcu, ktorý na TREŽ-ku dochádza z Brna. Kto všetko tvorí Váš tím?

Áno, v roku 2012 sa okolo električky „pozbieralo“  viacero ľudí. V súčasnej dobe je zostava trochu iná a postupne sa formuje. Vznikom neziskovej organizácie sme sa stali vlastne právnym subjektom a skončili nám „zlaté časy“. Od tejto chvíle pre našu organizáciu v zmysle zmlúv nastali popri neustále náročnejším akciám aj iné úlohy. Prešli na nás všetky starosti s údržbou koľajiska depa, budovy depa a jej zariadenia, električiek a hlavne všetko čo najlepšie prefinancovať.

Práve pre hladké plnenie všetkých úloh sa ukázalo, že na zabezpečovanie bežného chodu našej organizácie sú najvhodnejší ľudia spoľahliví, zodpovední a z blízkeho okolia.

V súčasnej dobe je v našom tíme teda Petr Joachymstál ako rušňovodič a strojmajster, v civile pracuje ako rušňovodič u ZSSK a na električkách jazdil do skončenia pravidelnej prevádzky.

Petr Králik dochádzajúci skutočne z Brna. Má to naozaj od ruky a pracuje u nás ako sprievodca, má na starosti koľajisko depa a je majiteľom modelovej železničky, ktorá je stálou expozíciou depa. Kuloárne prezradím, že má pre návštevníkov pripravené veľké prekvapenie v podobe… a to už nechám na potom. Na Petrovi obdivujem schopnosť precestovať hodiny v aute a hravosť a cit pre modelovú železnicu.

Martin Bielik má na starosti tylové zabezpečenie TREŽ, n.o., koordináciu pri organizovaní akcií, výchovu a vedenie dorastu TREŽ, n.o. Naša organizácia si teda sama hľadá a vychováva vlastný dorast, ktorý postupne bude zastávať potrebné funkcie v našej organizácii. Musím povedať, že Martin Bielik aj keď je vodič autobusu a k železnici mal ďaleko, sa svojej úlohy  zhostil na výbornú a naplno využíva svoju komunikatívnosť a organizačné schopnosti. Nemá problém s akoukoľvek prácou.

Pavol Jurček ako fotograf a tylové zabezpečenie TREŽ, n.o., v súčasnej dobe dlhodobo práceneschopný.

Miriam Bajzíková ako sprievodkyňa a kultúrna referentka, taktiež práceneschopná.

Juraj Ševčík ako fotograf a návrhár reklamných materiálov. Stará sa o návrhy a výrobu plagátov k našim akciám. Nesmiem zabudnúť dodať, že je tiež autorom modelov a električiek, ktoré ste mohli vidieť pri našich podujatiach.

A musím spomenúť za starší dorast TREŽ, n.o. Jozefa Pavlačku ako fotografa a verím, že úspešného webmastera našej stránky. Tento odbor má ako učebný a má teda možnosť svoje poznatky hneď uplatňovať v praxi.

Luboš Pavlačka u nás pracuje ako pomocný koordinátor akcií a mechanik. Učí sa za automechanika, tak uvidíme. Obaja bratia čoskoro dosiahnu 18 rokov a verím, že u nás radi zostanú. Vedia odviesť kus práce a neboja sa ani krompáča a lopaty.

Rozšírením činnosti našej organizácie o rýchle občerstvenie a o „nakŕmenie“ celého „mančaftu“ počas podujatí sa nám starajú pani Mariana Bieliková a Marta Nosálová. Obe dámy sú síce už na zaslúženom dôchodku, ale zastanú roboty aj za omnoho mladšie ženy. Pracovali dlhé roky v obchode a reštauráciách a tak ako sa povie sú v tom doma. Máme ešte aj mladší dorast, ale ten sa ešte len formuje. Zatiaľ vypomáhajú pri obsluhe modelovej železnice, predaji suvenírov a podobne. Jedná sa o Adama Sýkoru, Jozefa Slováka a Petra Gabrišku. Tu je to ešte také nestále, chlapci pôjdu na školy a uvidíme, koľko z mládežníkov vstúpi do našich radov.

Sme pomerne „mladá“ organizácia a musíme si dávať pozor, aby sa k nám náhodou nedostali odídenci z iných podobných klubov, ktorí dúfajú, že ich nepoznáme a o hriechoch ktoré majú za sebou nevieme. Radi by sme sa poučili z chýb v iných kluboch. A na záver je tu ešte moja osoba. Mám na starosti ako štatutár a riaditeľ neziskovej organizácie chod celej neziskovky. Taktiež mám na starosti správkareň, čiže údržbu a opravy vozidiel.

Vráťme sa ešte k Vašej železnici – keby sa niekto opýtal prečo prísť na Trenčianskoteplickú električku, čo by ste mu povedali?

V prvom rade Vás poopravím, lebo električky sú majetkom obce Trenčianska Teplá, takže možno Trenčianskoteplanskú  električku. To je ale pre bežného návštevníka nepodstatné. Prečo by mal navštíviť našu električku? Už len preto, že treba spoznávať krásy a pamiatky nášho regiónu. Električka je v tomto regióne súčasťou onedlho už 105 rokov. Jednoducho tu patrí tak, ako liečivá voda do kúpeľov. Bez nej by to nebolo ono.

Za dva roky nášho fungovania v takzvanom turistickom režime, sa nám myslím podarilo nájsť pre už nerentabilnú dopravu nové využitie. A to je podstatné. Električka síce nemôže konkurovať súčasnej autobusovej doprave z hľadiska prepravy cestujúcich, ale a to je podstatné, ako atrakcia v regióne si dovolím tvrdiť nemá konkurenciu. Je to dosť náročné udržať krok a neustále sa zlepšovať, ale keď vidíte tie nadšené očká detí a spokojnosť priaznivcov si poviete, že to predsa len malo a má zmysel.

Ďakujeme Vám za rozhovor a prajeme Vám veľa úspechov pri Vašich ďalších aktivitách.

Aj ja Vám veľmi pekne ďakujem za Váš záujem o električku a o našu činnosť. Veľmi si vážime Vašej pomoci pri propagácii našich podujatí a Vašej priazne.

Tento rozhovor pripravili Jaroslav Filo, Martin Žarnovický a Peter Vodička.

Nabudúce sa budeme pýtať Milana Krála, autora viacerých publikácií s mestkou dopravou v Bratislave, pamätníka tzv. Viedenskej električky a jedného z najväčších archivárov histórie MHD. Svoje otázky na pána Krála nám môžete písať do komentárov, alebo na e-mailovu adresu martin.zarnovicky@veterany.eu.