VYSOKÉ TATRY – Už zajtra sa v rámci otvárania letnej turistickej sezóny budete môcť odviezť historickými električkami GANZ #22 „Kométa“ a EMU 89.0009 „Trojča“. Pri tejto príležitosti sme pre Vás pripravili malú ochutnávku z prázdninových jázd historickej električky Kométa“ na ktorých sa naša reakcia zúčastnila 30. júla 2017.
V júli 2017 som sa vybral na párdňovú rodinnú dovolenku do Vysokých Tatier v rámci ktorej som si spravil výlet na hrad v Liptovskom Hrádku, navštívil som Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline a nechýbala ani pešia turistika na Zámkovského chatu, i po okolí Štrbského Plesa, Nuž a ako by to bolo, keby som sa nepovozil aj na tratiach Tatranských elektrických železníc.
Mal som to šťastie, že krstní rodičia išli na chatu práve v čase, keď sa konala jedna z nostalgických jázd historickej električky GANZ #22. Poznáme ju aj pod označením EMU 26.001, no všetci ju voláme Kométa. Príbeh tejto električky Vám už nemusíme podrobne opisovať. Počas svojej histórie niekoľko krát smutne stála odstavená v depe, no vďaka partii nadšencov sa vždy vrátila na trať.
Nedeľný výlet za históriou sme začali na zastávke Tatranský Lieskovec, odkiaľ sme sa švajčiarskou zubačkou z roku 1970 odviezli na Štrbské Pleso (1 350 m.n.m.), ktoré je najvyššie položenou stanicou na sieti ŽSR, Počas 10-minútovej jazdy sme sa kochali krásami krásami okolitej prírody, ktorá priam láka na návštevu.
Na Štrbskom plese veľa času na prechádzku po okolí stanice nebolo. Spolu s ďalšími cestujúcimi som rýchlo prestúpil na električku rady 425.9, presnejšie Stadler GTW 2/6. do Starého Smokovca, kde by nás už túžobne mala očakávať legendárna Kométa.
My sme však prišli na prestupnú o hodinu neskôr, takže historická električka nám odišla pár minút pred našim príchodom. Rýchlo sme teda prestúpili do ďalšej električky a uháňali sme do Tatranskej Lomnice,, kde už staručká zelená električka dobrých pár minút oddychovala. Spravili sme si zopár fotiek a zvyšok prestávky využili na nákup drobných suvenírov. A kým sme v neďalekých stánkoch pozerali nejaké magnetky, predseda Veterán klubu železníc Poprad a motorvodič Dušan Vančo zatiaľ vyhrával na Flašinete.
Ani sme sa nenazdali a prišiel čas odchodu. Nastúpili sme teda jedného z vagónikov a vychutnávali sa jazdu precízne zrekonštruovaným veteránom. Nácestné zastávky sme prešli bez zastavenia a po 15-minútovej jazde sme už boli v Starom Smokovci.
Do spiatočnej jazdy sme mali hodinu čas. Niektorí cestujúci to využili na obed v miestnej reštaurácií, iní si spravili prechádzku po tejto tatranskej osade. No našli sa aj takí, ktorí využili čas na dôkladnú fotodokumentáciu električky. A kto už v jazde električky nemal v pláne pokračovať, mohol si spraviť výlet na Hrebienok, alebo sa odviezť pravidelným spojom za ozubnicovou železnicou.
Ja som sa však posilnený obedom vydal na spiatočnú jazdu Kométou do Tatranskej Lomnice. O jazdu touto električkou bol zo strany verejnosti veľký záujem. No aj napriek tomu si takmer každý z nich našiel voľné miesto na sedenie. Veď nie nadarmo sa hovorí, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.
Po príjazde do koncovej stanice sa pravidelným spojom ku mne pridala aj moja rodina. Pozreli sme posunovanie historickej električky a pobrali sa na terasu neďalekej reštaurácie osviežiť sa studenou kofolou.
Po krátkom oddychu sme sa vybrali na prehliadku Tatranskej Lomnice. Po niekoľkých minútach sme natrafili na historický automobily Škoda Felícia Super (1964), Tatra 57 (1939) a Aero 30 (1936), ktoré si môžete objednať na vyhliadkové jazdy.
Pokračovali sme ďalej a po niekoľkých minútach sme dorazili k opustenej budove kabínkovej lanovky na Skalnaté pleso. O jej rekonštrukcií sa hovorí už veľmi dlho, no zatiaľ ju však stále nemilosrdne nahlodáva zub času. Či sa ju niekedy predsa len podarí zachrániť, je nateraz otázne. Nechátra pri tom len budova ako taká, ale aj zariadenie lanovej dráhy a kabínky, ktoré budú taktiež potrebovať rekonštrukciu aspoň do vystavovateľného stavu. Hoci nástupisko lanovky, je voľne prístupné, zvyšná časť budovy je našťastie zapečatená a chránená pred vandalmi. Škoda len, že sa tak nestalo ihneď po ukončení prevádzky visutej lanovky.
Prie návrat do Starého Smokovca sme tento krát využili pravidelný spoj, ktorý odchádzal cca o 16:34. Zatiaľ čo moja rodina sa vydala späť na chatu, ja som prestúpil na električku do veľkého Slávkova. Práve tu si totiž z dôvodu križovania bolo možné nafotiť Kométu pri spiatočnej spiatočnej jazde do Popradu.
Nuž a ako by to bolo, keby som sa na poslednom úseku trate s touto čarokrásnou električkou aj neodviezol. Deň sa pomaly chýlil k svojmu záveru a historická súprava sa vrátila do depa. Unavení, i plný zážitkov som sa pravidelným spojom vrátil na Štrbské pleso, odkiaľ som pokračoval zubačkou až k našej chate v Tatranskom Lieskovci.
Prázdninové jazdy historickou legendárnou Kométou dopadli opäť na výbornú. zatiaľ čo pre tých skôr narodených to bola spomienka na roky ich mladosti, pre rodiny ss deťmi to bol veľká zážitok. Ktovie. Možno sa niektorý z detských cestujúcich nakoniec stane železničiarom. Historická električka však bola veľkým magnetom aj pre domácich i zahraničných turistov, ktorí sa s ňou prišli odviezť v rámci návštevy Vysokých Tatier. Mnohí z nich pri tom obdivujú precíznu prácu našich predkov a nesmierne si vážia obetavú prácu tých, ktorí sa o túto staručkú električku už niekoľko rokov s láskou starajú. Ak ju aj Vy pri potulkách Tatrami náhodou stretnete, pokojne jej zamávajte. Električka Vám určite s radosťou zapíska na pozdrav. A ak budete chcieť, kľudne do nej aj nasadnite a vychutnajte si pohľad na okolitú krajinu z okna tohto veterána.
Autor: Jaroslav Filo
Pridajte prvý komentár