BRATISLAVA – Koniec apríla už tradične patrí víkendu otvorených dverí samosprávy hlavného mesta a ani tento rok nebol výnimkou. Bezplatné vstupy do múzeí a galérií v pôsobnosti mesta, tematické prehliadky centra mesta, či vstup do podzemia Kaplnky sv. Jakuba. Aj také sú podobu má obľúbené víkendové podujatie Bratislava pre všetkých súčasťou ktorého je aj premávka historických vozidiel mestskej hromadnej dopravy.
Bratislava pre všetkých je pripomienkou na sviatok svätého Juraja, kedy si obyvatelia mesta volili svojho richtára a 12. miestoprísažných. Stalo sa tak na základe privilégií kráľa Ondreja III. z roku 1291 vďaka ktorým sa Prešporok, ako sa vtedy Bratislava volala, stal slobodným kráľovským mestom. Na tieto historické okamihy pred 12-timi rokmi nadviazala samospráva hlavného mesta a pripravila podujatie, ktoré sa každoročne teší veľkému záujmu verejnosti.
Víkend otvorených dverí bratislavskej samosprávy v roku 2016 pripadol na 22. a 23. apríla. Dopravný podnik Bratislava pri tejto príležitosti vypravil do ulíc mesta historické vozidlá, ktoré sa vždy tešia veľkému záujmu cestujúcej verejnosti.
Najväčším lákadlom už tradične bola premávka historických električiek BMEŽ #18, BMEŽ #31 + SGP #135 a ČKD Tatra T2 #215. Ich trasa sa začínala na železničnej stanici Vinohrady a cez Račiansku, Obchodnú a Kapucínsku viedla k historickej budove Slovenského Národného divadla, odkiaľ celý deň premávali v 15-minútovom intervale okružnou trasou širším centrom mesta. A keď sa deň chýlil k záveru, vrátili sa späť k Železničnej stanici Vinohrady.
Premávková trasa historických električiek bola podobná ako počas Dňa narcisov. Tento krát ale nejazdili cez Obchodnú, ale obojsmerne cez Špitálsku ulicu. No hoci v nich už 2. rok absentoval výklad o histórii mesta, o cestujúcich rozhodne nebola núdza. Práve naopak. Električkovými veteránmi sa odviezol každý bez rozdielu pohlavia, i veku. Dopravní nadšenci sa ich snažili nafotiť na najrôznejších miestach na trase.
Tí skôr narodení si zaspomínali na najkrajšie roky svojho života a najmenší cestujúci s obdivom sledovali prácu motorvodičov i sprievodcov, ktorí aj napriek preplneným vozidlám dokázali odpovedať na otázky cestujúcej verejnosti.
A kto mal šťastie, mohol si spraviť spoločné foto starej a novej električky.
Nadšenci trolejbusovej dopravy si zase vychutnali jazdy populárnym historickým trolejbusom Škoda 9 Tr HT #152, ktorého trasa viedla z Autobusovej stanice cez Kollárovo a Hodžovo námestie, Palisády a Mudroňovu ulicu k Vozovni Hoboňova.
Stačilo iba nastúpiť na ľubovoľnej zastávke na trase a vychutnať si cestovanie 60. – 90. rokov 20. storočia. A kto chcel, mohol na zastávke „Špitálska“ prestúpiť na historickú električku. Sesterský voz #53 ostal vo vozovni ako záložné vozidlo a tak bol na tejto mimoriadnej retrolinke zavedený hodinový interval. Nuž ale nie nadarmo sa hovorí, že kto si počkal, ten sa dočkal. 😀
Do premávky zasiahli aj staré známe historické autobusy Škoda 706 RTO #236 a Karosa ŠM #11, ktoré na rozdiel od minulých rokov nejazdili na Železnú studničku, ale cez Staromestskú ulicu na Kollárovo námestie odkiaľ bolo možné pokračovať s historickým trolejbusom na Autobusovú stanicu, k hradu, do Horského parku, či k Vozovni Hroboňova.
Desaťminútová jazda mestom síce nebola veľmi atraktívna, no aj napriek tomu si našla svojich priaznivcov. Kto si ale chcel dokonale vychutnať neopakovateľný zvuk škodováckeho motora, musel si počkať na niektorú z ďalších akcií. Pôvodne sa totiž pri tomto podujatí počítalo iba s historickými električkami. Neskôr sa rozhodlo aj o vypravení historického trolejbusu a doslova na poslednú chvíľu sa improvizovalo aj s nasadením retrobusov. Veď načo jazdiť po osvedčenej trase, keď môžeme narýchlo vymyslieť inú.
Súčasťou víkendu otvorených dverí bratislavskej samosprávy boli aj vyhliadkové plavby loďou či jazdy lanovkou z Koliby na Železnú studničku. Nemenej zaujímavá však bola aj tematická prehliadka nábrežia Dunaja zameraná na históriu Bratislavských mostov.
Premávku historických vozidiel v rámci tohto podujatia sme pre vás zmapovali aj v roku 2017. Žiaľ, než som stihol fotky presunúť do počítača, v lete som za záhadných okolností prišiel o fotoaparát. Nuž, čo už. Aj taký je život.
Autor: Jaroslav Filo
Pridajte prvý komentár