Retronávraty: „Krabicami“ za krásami na trati Plešivec – Slavošovce

VÝCHODNÉ SLOVENSKO – Naša redakcia sa zúčastnila jednej neplánovanej, ale o to milšej akcie, ktorú by ste márne hľadali v ktoromkoľvek z kalendárov železničných podujatí, nakoľko ju tentoraz neorganizoval žiaden železničný klub. Na objednávku organizátorov Štítnických hradných hier, obce Štítnik a občianského združenia Štítnická Concordia, bol 13. augusta 2016 z Košíc vypravený vláčik zložený z troch „motoriek“ radu 810 patriacich Košickej detskej železnici.

Po príchode vlaku na zastávku Štítnik mesto nás privítala výprava historických kostýmoch a v jej sprievode sme sa presunuli na dejisko konania podujatia – vodný hrad v Štítniku, ktorý bol v ten deň po rokoch chátrania a nedávnej čiastočnej rekonštrukcii slávnostne otvorený verejnosti. O program sa postarali najmä domáci. Z programu spomeňme napríklad skupinu Vesna, hrajúcu staré skladby na historických hudobných nástrojoch, sokoliarov, šermiarov Kolovrat, folklórny súbor Dubina ako i mnoho ďalšieho.

Privítanie návštevníkov na železničnej stanici.

Kto dostal hlad, mohol si pochutnať na tradičných gemerských špecialitách, ale boli pripravené i stánky s občerstvením a nechýbali ani automobilové veterány, či remeselné trhy. U niektorých remeselníkov, napríklad u kováča, ste si nejaký suvenír mohli vyrobiť aj vlastnými rukami.

Výstava automobilových veteránov v rámci podujatia Hradné dni v Štítniku.

Pripravené boli aj rôzne atrakcie. Návštevníci si mohli napríklad zastrieľať z luku, odfotiť sa v rytierskom brnení alebo prezrieť si stredoveký vojenský tábor. Bolo možné si prezrieť aj blízky evanjelický kostol, v ktorom sprievodkyňa rada zodpovedala každú zvedavú otázku. V ňom sa každý rok koná úvodný koncert festivalu Ars antiqua in via gothica venovaný umeniu na niekdajšej Gotickej ceste.

Kto nemal vstupenku od sprievodcov vo vlaku, mohol si ju zakúpiť do šarmatných slečien v kroji.

Pozvaný vláčik z Košíc však nekončil svoju cestu v Štítniku. V rámci programu sa išlo aj do obce Ochtiná, ktorá je preslávená jednou z mála aragonitových jaskýň v Európe.

Mimoriadny motorový osobný vlak na železničnej stanici Ochtiná.

Do nej však tentoraz naše kroky neviedli. Naša výprava mierila do miestneho evanjelického kostola, ktorý kedysi patril katolíkom. Vzhľadom k tomu, že kostol striedavo patril katolíkom a evanjelikom, nachádzalo sa v ňom veľa zaujímavých detailov.

Pohľad na jeden z oltárov evanielického kostola.

Následne sme zamierili do Slavošoviec, kde bola na pláne návšteva rodného domu kráľa slovenskej ľudovej rozprávky – Pavla Emanuela Dobšinského. Expozícia v ňom je síce orientovaná hlavne na Dobšinského život a dielo, ale dozvedeli sme sa tam aj zopár rôznych perličiek – napríklad ako vznikol názov obce Slavošovce. 

Mimoriadny motorový osobný vlak na konečnej stanici Slavošovce.

Súčasťou expozície bola aj pamätná izba, ktorá približovala každodenný život našich predkov. Dozvedieť ste sa napríklad mohli aj to, ako gazdiny v minulosti robili pomocou krosien tkali nádherné dečky, obrusy, či koberce.

Ukážke práce našich starých mám.

Železničných nadšencov rozhodne upútala železničiarska čiapka s letopočtom otvorenia trate do Slavošoviec. Hoci do expozície veľmi nezapadá, lebo je to čiapka pomerne novodobá – z čias ešte nerozdelených Železníc Slovenskej republiky – pán Sajenko, správca tohto domu i náš sprievodca, nám prezradil, že pôvodne chcel do expozície získať originálnu čiapku z čias Rakúsko-Uhorska. Mal jednu sľúbenú od jedného zberateľa, no keďže mu ju však „vyfúkol“ iný zberateľ, ako náhrada poslúžila vyslúžilá čiapka výpravcu z Plešivca.

Jedným z artefaktov múzea je aj vyslúžila železničiarska čiapka výpravcu z Plešivca z obdobia pred rozdelením ŽSR.

V dome však môžete nájsť aj iný zaujímavý železničný artefakt – lampu, ktorá slúžila pri výstavbe Slavošovského tunela a ktorá v ňom ostala aj roky rokúce potom, ako stavební robotníci tento takmer dokončený tunel, ktorý koľajnice nikdy nevidel, nadobro opustili. Záverom každej prehliadky tohto domu je rozprávková a trochu strašidelná 13. komnata a ani v našom prípade to nebolo inak.

Detská tvorba Pavla Dobšinského.

Z obce sa dá vydať na prehliadku Slavošovského tunela a pokračovať ďalej po stopách nedostavaných gemerských spojok, no tento výlet sa vzhľadom na presný časový harmonogram nedal zrealizovať.

Pohľad na základy premostenia nezrealizovanej gemerskej spojky.

Zo Slavošoviec sa trojica „Krabíc“ vrátila do Štitnika, kde si dala pomerne krátku, asi hodinovú pauzu. Počas nej sme boli svedkom, ako sokoliarom uletel sokol, ktorému sa najprv zapáčilo na veži hradu, ale potom ju vymenil za blízku jedľu, z ktorej sa odmietal vrátiť. 🙂 Škoda, že akurát v čase, keď odchádzal vlak do Košíc, sa v dolnom priestore hradu konal rytiersky turnaj 🙁

Vystúpenie sokoliarov na Hradných dňoch v Štítniku, alebo keď si sokol robí čo za mu zachce. 😀

Na záver jedna perlička: Pri tejto ceste som si spomenul na článok v jednom časopise, kde prirovnali Gemer k Toskánsku. A hoci o Toskánsku sa tam vyjadrovali v samých superlatívoch, o Gemeri napísali len samé negatíva. Myslím si, že mu strašne ukrivdili. Gemer slovenským Toskánskom určite je a to hlavne z pohľadu zaujímavých lokalít. Toto podujatie nás jednoznačne presvedčilo, že aj keď je Gemer trochu pozabudnutý, rozhodne si to nezaslúži, lebo skrýva ešte veľa neobjaveného. Vodný hrad v Štítniku je toho jasným dôkazom, lebo nebyť tohto podujatia, o nejakom vodnom hrade priamo v srdci jedného gemerského mestečka by som sa asi sotva niekde dozvedel.

Pohľad na zrúcaninu štítnického hradu.

Veru tak. Ako už bolo v závere napísané, gemerský kraj má rozhodne svoje čaro. Rozvoju jeho turistického potenciálu by rozhodne pomohli aj sezónne turistické vlaky, ktoré by pohodlne prepravili cyklotuiristov i turistov. V minulom roku síce na Gemerské lokálky zavítali turistické vlaky krajskej organizácie cestovného Turizmus regiónu Košice, no či sa z tohto projektu stane tradícia je nateraz otázne. V kalendári akcií Železničného múzea je naplánovaných niekoľko nostalgických jázd po týchto tratiach, no či a v akom termíne sa ich vzhľadom na aktuálnu pandémiu podarí zrealizovať, ukáže čas.

Text: Tomáš Halža “Sergej”
Doplnl: Jaroslav Filo
Foto a audio: Jaroslav Filo

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.