V dnešných RETRONÁVRATOCH si pripomenieme výlet na Čachtickí hrad, ktorý sa uskutočnil v sobotu 18. apríla 2009. Klub priateľov histórie železničnej dopravy v spolupráci so Železnicami slovenskej republiky zorganizoval celodenný výlet historickým vlakom do Čachtíc. Cieľom jazdy historického motorového vlaku na trati Bratislava hlavná stanica – Nové Mesto nad Váhom – Čachtice a späť bolo priblížiť históriu železničnej dopravy širokej verejnosti, pre ktorú predstavuje táto akcia možnosť príjemne stráviť deň v spoločnosti železnice. Oblasť Čachtíc patrí medzi regióny s potenciálom na rozvoj cestovného ruchu, ku ktorému chceli organizátori prostredníctvom tejto akcie tiež prispieť. Ide najmä o rozvoj cykloturistiky a pešej turistiky v kombinácii so železničnou dopravou. Na tento výlet bol vypravení motoroví vlak M 262.007 a prívesný vozeň 020.186-3. Zaujímavosťou tejto jazdy je aj to že vlak stal len v Novom Meste nad Váhom a potom až v našom cieli – Čachticiach. Z Hlavnej stanice vlak odchádzal o 8-mej hodine, späť prišiel okolo 19-tej.
Po príchode do Čachtíc sme sa vybrali na zrúcaninu čachtického hradu, kde sme si vypočuli zaujímavú debatu z pánom ktorí sa o čachtickí hrad stará. Povedal nám napríklad to že niektorí ľudia si čachtickí hrad nevážia a správajú sa ako barbari.
Bol to tozhodne zaujímavý výlet čo zauste potvrdí každý z jeho účastníkov. Vo vlaku bola priateľská atmosféra, vydarilo sa aj počasie. Pri spiatočnej ceste sme sa ponaháňali lebo za nami išiel EXPRES Tatran.
Z histórie trate Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou:
1. september 1929 bol významným dňom pre Podjavorinský kraj. Vtedy prešiel prvý vlak po novootvorenej železnici z Veselí nad Moravou do Nového Mesta nad Váhom. Trať dlhá 67,5km vedúca v mimoriadne obtiažnych morfologických a geologických podmienkach spájala Slovensko s Českými zemami. O náročnosti umiestnenia dráhy do terénu svedčí aj to, že 42% trate je v oblúku a maximálny sklon 13,8‰ má až 18% trate, čo je takmer pätina. Najvyššia nadmorská výška je 400,78 metrov nad morom, najnižšia je vo Veselí nad Moravou 180,76 metra. Na najväčšej investícii československej vlády do železníc v dvadsiatych rokoch minulého storočia pracovalo v čase najintenzívnejších prác až 5000 ľudí. Trať mala v čase výstavby mimoriadny význam pre spojenie dvoch častí novej republiky, Slovenska a Moravy, ktoré v tej dobe bolo možné iba cez mimoriadne vyťažený Vlársky priesmyk. Z Veselí nad Moravou do Myjavy sa prvýkrát išlo už 8. decembra 1927, do Starej Turej ale prišiel prvý vlak až 1. septembra 1929, keď sa spojazdnil úsek až do Nového Mesta nad Váhom. Na umiestnenie trate do členitého terénu pri udržaní parametrov pre dopravu bolo nutné obrovské množstvo zemných prác.
Na trati je postavených niekoľko mostov a viaduktov. Najdlhší je pri Papradi, ktorého päť hlavných oceľových polí po 45,5 metrov s dvoma betónovými meria dohromady 254 metrov. Za ústupu ho zničili nemecké vojská a dva roky vlak končil pred ním, celý vlak vystúpil a do Myjavy sa muselo ísť pešo, čo bolo okolo osem kilometrov. Ďalším v poradí je Myjavský viadukt zaujímavý tým, že je to oceľový most v oblúku, čomu sa projektanti v tých rokoch všemožne snažili vyhnúť, lebo pôdorysne zakrivené oceľové prvky vcelku nevedeli až tak ľahko technologicky vyrobiť, ale hlavne ani dobre staticky spočítať, robí to totižto problémy pri zaťaženiach zmenou teploty. Nakoniec urobili polia širšie a medzi piliermi ich pootočili, aby neboli v priamke. Na trati sú tri tunely. Krátky 248,96 m v Čachtickej doline je razený vo vápencoch, čo sú pre tunelovanie veľmi vhodné horniny. Druhým tunelom je Poriadský tunel dlhý 486,41 m. Razený je v ďaleko náročnejšom prostredí porušených ílovcov a pieskovcov. Najdlhším tunelom je tunel pod masívom Poľana. Pôvodne sa volal tunel generála Milana Rastislava Štefánika a so svojou dĺžkou 2422,31 metrov bol istú dobu najdlhším tunelom v Československu. Neskôr sa volal Pod Poľanou alebo Myjavský tunel. V neprehľadnom teréne bolo mimoriadne náročné geodetické zamerať tunel. Nakoniec sa prerazil s výškovou odchýlkou 7 mm a smerovo 25 mm. Nenápadný tunel je v skutočnosti veľmi zaujímavým stavebným dielom, keďže sa razilo v silne tlačivých bridliciach s vrstvami pieskovca. Tunelová rúra sa rýchlo zatvárala a boli zaznamenané deformácie výrubu až 90 cm pri strope, 25 cm bočné steny a dno sa miestami dvíhalo až o pol metra. Okrem veľkých prítokov vody, ktoré spôsobili vyschnutie studní v okolí už aj tak chudobnom na vodu sa vyskytli výrony metánu, ktorý pri odstreloch vybuchoval a zapaľoval výstroj tunela. Zaujímavé je, že tunel začali stavať tri roky predtým, než trať, keďže postupovali 1,5 metra za deň pri ručných prácach z Vrbovskej strany a asi 3 metre pri použití mechanizácie z Brestoveckej strany. V jednom dni pracovalo na tuneli maximálne až 1443 pracovníkov.
Obec Čachtice:
Obec Čachtice sa rozprestiera na mieste, kde sa považský výbežok Podunajskej nížiny stretáva s pohorím Malých Karpát na rozlohe 3257 ha. Obec leží 7 km vzdialená od okresného mesta Nové Mesto nad Váhom a má v súčasnosti 3660 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je v listine Belu IV. z roku 1248. V stredoveku boli Čachtice mestečkom, mestské výsady dostali v r. 1392. V Čachticiach sa snúbi dávnoveká história smutne preslávená zločinmi majiteľky Čachtického hradu – Alžbety Báthoryovej, s významným, dejinným krokom štúrovcov – poslednou IV. sednicou literárneho spolku Tatrín, kde sa účastníci dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny. Kým po krvilačných výčinoch Báthoryčky zostali už len ruiny jej panstva, historická fara s pamätnou tabuľou, kde sa stretnutie konalo, nám stále pripomínajú udalosť, tak významnú pre celý Slovenský národ.
Čachtický hrad:
1309 c. Chehte; Čachtice
Zďaleka viditeľné zrúcaniny hradu na vápencovo-dolomitickom vrchu v Čachtickom krase, medzi obcami Čachtice a Višňové., Čachtice
História:
Čachtický hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia. Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska, najmä v 13. storočí, keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. V roku 1273 ho napadol a veľmi poškodil český kráľ Přemysl Otakar II. Medzi prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt-Poznanovcov, začas patril aj Matúšovi Čákovi. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov na Považí. V roku 1467 väznili na hrade husitského veliteľa Jána Švehlu. Od roku 1569 boli vlastníkmi Nádasdyovci. V roku 1708 dobyli hrad vojská Františka Rákócziho II. a odvtedy začal pustnúť Na najvyššom mieste hradného brala postavili palác s hranolovou a podkovovitou vežou, v ktorej bola umiestnená aj kaplnka. Okolo horného nádvoria vznikali postupne v 14.storočí ďalšie budovy, zatiaľ čo veľké nádvorie stredného hradu iba na okraji lemovali hospodárske budovy. Z čias stiborovských úprav pochádza ďalší palác a kaplnka. Dolné nádvorie, ktoré slúžilo najmä obrane, bolo prístupné z horného hrebeňa ponad priekopu vysekanú v skale. Medzi dolným dvorom a renesančným nádvorím bol v druhej polovici 16. storočia dlhý spojovací tunel. V prvej polovici 16. storočia vznikol pod hradom kaštieľ, nazývaný aj hradný kaštieľ. V roku 1772 vyhorel, v literatúre sa uvádza ako ruina alebo archeologická lokalita.tnúť, aj keď začas slúžil ako väzenie
Zrúcaniny Čachtického hradu tvoria dodnes dobre identifikovateľné budovy, postupne sa dvíhajúce na hornom, strednom a dolnom hrade. Opevnenia si zachovali zvyšky štítkových renesančných atík, na hornom hrade sú fragmenty pôvodných omietok s maľbami. Na starších fotografiách môžete hrad vidieť s vežou, v súčasnosti stojí bohužiaľ už iba jeden jej múr. Z hradu je nádherný výhľad na okolité svahy Malých Karpát, kopanice Myjavskej pahorkatiny a Považský Inovec.
Veríme že sme Vás dnešnými RETRONÁVRATMI zaujali. Ak ešte nemáte plány kde strávite najbližší víkend, vyberte sa do Čachtíc, ktoré sú bohaté na svoju históriu.
Ďalšie vydanie RETRONÁVRATOV Vám prinesieme o dva týždne a pripomenieme si v ňom Dni samosprávy hlavného mesta, Bratislava pre všetkých, ktoré sa konajú pri príležitosti sviatku svätého Juraja.
Uvedomujeme si, že tento web je v prvom rade o dopravnej nostalgií. V našej histórií sú však významné medzníky, ktoré si treba pripomenúť. Pri príležitosti 20. výročia nežnej revolúcie Vám budúci týždeň prinesieme špeciálne vydanie Retra venované 17. novembru 1989.
Text a foto: Patrik Špačinský
Mali by sme podľa Vás na našej stránke okrajovo prinášať aj články z histórie ako takej, respektíve upozorňovať na akcie s nedopravnou nostalgiou? Vaše názory nám posielajte mailom, alebo reakciou k tomuto článku.
Redakcia
.
Pridajte prvý komentár