BRATISLAVA – Tretí júnový víkend sa niesol v znamení tradičného celoslovenského zrazu historických železničných vozidiel. Milovníci historických parných, motorových i elektrických rušňov, motorových a osobných vozňov, modelových i modulových koľajísk a ďalších atrakcií si tak určite prišli na svoje.
Celá akcia začala v sobotu o 10-tej hodine, kedy do areálu výstaviska začali prichádzať prví návštevníci. Medzitým už do aktívnej služby zasiahli parné a motorové vlaky, ktoré zvážali návštevníkov do starého rušňového depa na Rendezi. Naša redakcia sa rozhodla pre parný vlak z Bratislavy-Petržalky vedený rušňom 434.2338, ktorý zrekonštruovali nadšenci z Klubu historických koľajových vozidiel Haniska pri Košiciach. Táto jazda bola pre mnohých cestujúcich veľkým lákadlom aj pre to, lebo súbežne s nami bol vypravený aj mimoriadny parný nákladný vlak na čele s rušňom 555.3008 „Mazutka“.
Na petržalskej stanici bolo ráno neobyčajne rušno. Okrem cestujúcich smerujúcich do Rakúska a Maďarska sa tam totiž objavilo veľké množstvo rodín s deťmi, starších ľudí a dopravných nadšencov, ktorí sa prišli odviezť mimoriadnym nostalgickým vlakom. No zatiaľ čo jedni rýchlo nastupovali do súpravy a obsadzovali si voľné miesta na sedenie, iní sa s kľudom gentlemana fotili pred parným rušňom. No našli sa aj takí, ktorí sa prišli iba pozrieť na odchod vláčika a následne si spravili vlastný program.
Je 10:25 a mimoriadny parný vlak sa pomaly pohýna zo stanice. Prechádza okolo Digital Parku a súbežne s parným nákladným vlakom smeruje na Prístavný most. Nasleduje krátka zastávka na Ústrednej nákladnej stanici a pokračovanie v jazde cez Ružinov až do stanice Bratislava-Nové Mesto, kde do mimoriadneho vlaku pristupovali ďalší cestujúci. My sme zatiaľ nenápadne vystúpili z historickej súpravy a krátku prestávku sme spolu s dopravnými nadšencami využili na fotenie oboch parných vlakov. Ako na potvoru nám ale svietilo ostré slnko a tak nie všetky fotky vyšli podľa našich predstáv.
Sprievodca zapískal na odchod a pred nami bol posledný úsek našej cesty. Kto mal šťastie, mohol sa vykloniť z okna a dokumentovať súbežnú jazdu oboch parných vlakov. Detičky samozrejme mali prednosť, no na svoje si určite prišli aj železniční fajnšmekri.
Cestou na Rendez nás sprevádzal požiarny vlak zložený z historického motorového rušňa T 478.3300 a nákladných vozňov Daa-k + Zaes. Ak by sme totiž náhodou niečo podpálili, hasiči by tam boli pomerne rýchlo. 😉
Viac ako hodinová jazda do starého rušňového depa bola pre deti veľkým zážitkom. Zabävali sa so svojími kamarátmi, vykláňali sa z okna, pozorovali okolitú krajinu a mobilom i fotoaparátom v ruke dokumentovali súbežnú jazdu s nákladným vlakom. A hoci sme do cieľa dorazili s niekoľkominútovým meškaním, nikomu z nás to nevadilo. Ale len do chvíle, kým sme nezastavili v areáli podujatia. V tej chvíli začali všetci rýchlo vystupovať z vlaku a uháňať takmer na všetky svetové strany, aby dohnali zameškané. Niektorí sa fotili pred parnými rušňami, iní sa pobrali za ďalšími atrakciami.
Nevšedné cestovanie na zraz historických železničných vozidiel mohli využiť aj obyvatelia Dunajskej Stredy a jej okolia, pre ktorých bol vypravený historický motorový vlak na čele s vozňom M 286.0018 známym pod prezývkou Túlavá. Z Leopoldova odchádzal mimoriadny parný vlak na čele s rušňom 486.007 „Zelený Anton“ a z Brna historická elektrická súprava Pantograf.
Na Rendzi medzitým postupne pribúdali návštevníci z hlavného mesta, blízkeho i vzdialenejšieho okolia. A zatiaľ čo sa oni vydali na individuálnu prehliadku areálu výstaviska, o 11:30 sa o slovo prihlásil C. a k. komorný dychový orchester, ktorý pred hlavnou budovou zahral známe i menej známe skladby z čias rakúsko-uhorskej monarchie.
Najväčším magnetom podujatia bolo nepochybne komentované defilé historických vozidiel na točni. Pred prenosnými zábranami a na súprave otvorených nákladných vozňov sa zhromaždilo značné množstvo rodín s deťmi, dopravných nadšencov i jednotlivcov rôzneho veku, ktorí si nenechali ujsť veľkolepé predvádzanie exponátov. Zatiaľ čo po minulé roky nám základné informácie a zaujímavosti o tom-ktorom rušni poskytol skúsený železničiar a dlhoročný moderátor podujatia Ivan Kožehuba, tento rok ho vystriedal jeho mladší kolega z radu študentov. No hoci mal v hlave dostatok vedomostí, nebolo to to pravé orechové. Ďalším nedostatkom bola absencia prezentácie zúčastnených historických motorových vozňov, ktoré sa na točni až na malé výnimky vôbec nepredvádzajú.
Na točni sa postupne predstavili parné a motorové rušne zo Slovenska medzi ktorými nechýbali ani také ikony ako „Žofka“, „Zelený Anton“, „Papagáj“, „Mazutka“, „Pomaranč“, „Sergej“, „Okuliarnik“, či „Cecaňa“. Maďarskú republiku reprezentoval parný rušeň 204 a motorový rušeň M 61.001 známy pod prezývkou Nohab. Málo kto z vás možno vie, že tieto mašiny sú licenčným variantom americkej lokomotívy radu F EMD, dcérskej spoločnosti koncernu GM. Lokomotívy tohto typu si zaobstaralo niekoľko európskych železničných správ a mnohé sú v prevádzke dodnes. Ich pomenovanie je odvodené od názvu švédskeho výrobcu Nydqvist och Holm AB. V Maďarskej republike išlo o prvé motorové lokomotívy pre diaľkovú dopravu. Všetkých 20 kusov označených ako M 61 bolo dodaných v rokoch 1962 – 1963. Aby sa počas studenej vojny predišlo ďalším dodávkam lokomotív zo západu, v SSSR začali s vývojom rady M 62.
Po skončení predvádzania vozidiel a doplnení potrebných kalórií v stánkoch s občerstvením na Námestí smädných železničiarov sa značná časť návštevníkov sústredila na okružné jazdy parných vlakov. Ten prvý, vedený rušňami 434.2338 a 204, vyrážal o 14:30 do železničnej stanice Bratislava-Petržalka a späť. Druhý parný vlak s rušňami 477.013 a 556.036 zase o 20 minút neskôr odchádzal s cestujúcimi na „výletnú“ jazdu do Zohora a späť. Organizátori to však tento rok akosi nedomysleli. Zatiaľ čo po minulé roky mali osoby s ŤZP tieto vlaky zdarma, teraz si museli zakúpiť cestovný lístok v plnej sume.
Po odchode oboch vlakov v areáli výstaviska ostalo pomerne pusto. Tí čo ostali, mohli si pozrieť elektrickú súpravu SM 488.0023 + N 488.0033 + SM 488.0024 „Pantograf“, ktorá sa z dôvodu zavedenia nového zabezpečovacieho zariadenia na železnici pravdepodobne objavila na Slovensku naposledy. Ale pozor! Historická súprava bola na podujatí iba jeden deň, lebo o 17:45 sa s návštevníkmi z českej republiky vybrala na spiatočnú cestu do Brna.
V rušňovej remíze si zase bolo možné pozrieť výstavu modelových a modulových koľajísk Klubu Modrý Horizont, Klubu železničných modelárov Vrútky a Klubu železničných modelárov Bratislava. K dispozícii bola aj jazda na miniatúrnej železnici za jednotnú cenu 1,- € na osobu a predaj suvenírov v podobe pexesa, magnetiek, pohľadníc, kníh, hrnčekov, modelov a iných zaujímavých vecí.
Ďalšie suveníry si bolo možné zakúpiť v stánku pred hlavnou budovou, ako aj v stánkoch za hlavnou budovou a za budovou Trubkárne. Škoda len, že niektoré modely, ktoré sa objavili v Edícií Atlas a DeAgostini, boli oproti týmto kolekciám značne predražené.
Nemenej zaujímavá však bola aj prezentácia funkčného Pragotronu v budove veľkej vodárne.
Na celoslovenskom zraze historických železničných vozidiel nechýbal ani Veterán klub Tatra 141, ktorý na začiatku areálu od račianskej strany vystavil niekoľko historických osobných i nákladných automobilov.
Súbežne s odchodom mimoriadneho parného vlaku do Petržalky sa o slovo prihlásilo dámske vokálno-inštrumentálne trio Paper Moon Trio.
Organizátori nezabudli ani na pravidelnú kyvadlovú dopravu medzi areálom výstaviska a hlavnou stanicou s medzizastávkou na Vinohradoch, ktorú v sobotu zabezpečovali historické motorového vozne M 152 s prívesnými vozňami.
Do podujatia sa symbolicky zapojil aj Dopravný podnik Bratislava, a. s., ktorý pri tejto príležitosti vypravil do ulíc mesta mimoriadnu linku R s historickými autobusmi Karosa B 732 #1710 a TAM 232 A 116 M #3702. Obe vozidlá premávali v pravidelnom 15-minútovom intervale z Detvianskej na Východné a späť. Historické električky žiaľ z neznámych dôvodov neboli vypravené.
A keď sa slniečko začalo pomaly chystať na zaslúžený odpočinok, v areáli výstaviska postupne ostali len tí najskalnejší. Zopár dopravných nadšencov a účastníkov podujatia si pomaly chystali svoje statívy, aby si pod rúškom noci nafotili jednotlivé exponáty. No zatiaľ čo pred pár rokmi bolo nočné fotografovanie organizované a tešilo sa veľkému záujmu verejnosti, v súčasnosti už ide viac-menej iba o povinnú jazdu v rámci programu. Ako by nie. Veď parné rušne boli až na malé výnimky natlačené tesne za sebou a neboli vôbec nasvietené.
Večerná prezentácia prevádzkyschopných exponátov na nasvietenej točni by síce bola veľkým lákadlom pre nejedného návštevníka, no v programe podujatia sa doteraz nikdy neobjavila. Tohtoročnou výnimkou bolo iba predvádzanie „Papagája“ v rámci okrúhleho výročia svadby jedného z organizátorov. Srdečne gratulujeme.
Hoci podmienky na fotenie neboli úplne ideálne, ako na potvoru začalo ešte aj poriadne pršať. Keby nás na chvíľu neprichýlili veteránisti z klubu Tatra 141, boli by sme do nitky mokrí.
Na druhý deň sa počasie našťastie zmenilo a pred nami bol opäť horúci slnečný deň. Kto sa rovnako ako v sobotu nestihol natrieť, mohol byť na konci dňa červený ako paprika. Zdá sa však, že väčšina návštevníkov na to pamätala a okrem krému na opaľovanie si so sebou vzala aj dôležitý pitný režim.
V areáli výstaviska dopoludnia veľa návštevníkov nebolo. Väčšina z nich totiž využila mimoriadne parné a motorové vlaky z Leopoldova, Dunajskej Stredy a Bratislavy-Petržalky. My sme sa rovnako ako v predošlí deň vybrali na jazdu nostalgickým vlakom z Petržalky, ktorý bol tentokrát vedený parným rušňom 477.013 „Papagáj“.
V nástupnej stanici sa už pred 10-tou hodinou začali združovať dopravní nadšenci, rodiny s deťmi, jednotlivci i tí skôr narodení, aby si vychutnali mimoriadnu jazdu historickým vlakom vo vozňoch 3. triedy s drevenými ľavicami. Platilo pri tom staré známe pravidlo – kto prv príde, ten skôr sadne. Rodinná fotka pred Papagájom ale tiež nie je úplne na zahodenie. 😉
Aj tentokrát bola jazda historickým vlakom pre rodiny s deťmi veľkým zážitkom. A to nie len kvôli prejazdu cez Prístavný most, ale aj pre úsek medzi Novým Mestom a Rendezom, kde sme išli súbežne s motorovými vozmi rady M 152 z Dunajskej Stredy.
Po príchode do areálu výstaviska sa mnohí návštevníci presunuli pred hlavnú budovu, aby sa započúvali do dámskeho vokálno-inštrumentálneho tria Paper Moon Trio.
V nákladnom vozni Železničnej spoločnosti Cargo, a. s. si v krátkom kvíze bolo možné vyskúšať znalosti o železničnej doprave, alebo si za pomoci farbičiek a ceruziek nakresliť vlak.
V budove Trubkárne ste si zase za pomoci temperových farieb mohli vymaľovať výrobné štítky parných a motorových rušňov, ktoré priebežne vypaľoval jeden z animátorov.
O 13-tej hodine sa začala prezentácia prevádzkyschopných vozidiel na točni, ktorá sa na rozdiel od soboty niesla v komornom duchu. Niektoré exponáty sa totiž tradičného defilé vôbec nezúčastnili a aj komentovanie bolo o niečo úspornejšie.
Kto si chcel popoludní zakúpiť nejaké suveníry, alebo sa vybrať na prehliadku modelového a modulového koľajiska v rušňovej hale, veľa času už veru nemal. Po odchode mimoriadneho vlaku totiž začali jednotliví účastníci postupne baliť a program sa zoštíhlil na vystúpenie swingovej kapely Funny Fellows.
Tridsať minút po 14-tej hodine sa uskutočnila vyhliadková jazda historickým vlakom cez Raču a Vajnory do Senca a späť na čele s parným rušňom 555.3008 „Mazutka“ a motorovým rušňom T 679.1168 „Sergej“. Aj keď sa to na prvý pohľad možno nezdá, o túto jazdu bol zo strany verejnosti veľký záujem. Škoda len, že na okružných jazdách je v „koncovej stanici“ minimálna prestávka na fotenie a prípadné občerstvenie.
Po návrate do areálu výstaviska sa jednotlivé kluby postupne pripravovali na odjazd. Zbrojili sa parné rušne, zoraďovali sa konvoje a spratávali sa posledné stánky so suvenírmi. Ostali už iba stánky s občerstvením, ktoré však ponúkali jedlo a nápoje so železničnou prirážkou.
Pravidelnú kyvadlovú dopravu do areálu výstaviska po celý deň zabezpečovala historická motorová súprava M 262.0128 + Calm + Bix + M 286.0018.
Bratislavský dopravca aj tentokrát vypravil do ulíc mimoriadnu linku R na ktorú však namiesto TAM-Busu nasadil oranžový nízkopodlažný Irisbus Citelis 12M TP, ktorý prevažne jazdí na školských linkách.
Ďalší ročník celoslovenského zrazu historických železných vozidiel je za nami a pred nami je malé hodnotenie tohto podujatia. V cene vstupenky do areálu výstaviska bol aj tentokrát iba vstup do železničnèho múzea vrátane jazdy návozovými vlakmi. Ďalšie atrakcie v podobe jazdy na stanovišti parného rušňa i miniatúrnej železnici a okružných jázd nostalgickými vlakmi po Bratislave a okolí si už bolo treba zaplatiť samostatne. Zvýhodnené dvojdňové vstupné žiaľ ani tento rok v ponuke nebolo, čo odradilo mnohých návštevníkov.
Ďalším mínusom podujatia bola skutočnosť, že niektoré motorové vlaky boli po rannom návoze odstavené pod strechou na vajnorskom konci areálu a až na malé výnimky sa do nich návštevníci nemohli pozrieť. Historické motorové vozne rady M 131, elektrické rušne Bobina a Dvojička, rovnako ako aj historické koľajové vozidlá z Rakúska sa na tejto akcií nezúčastnili vôbec a nesmieme zabudnúť ani na výber hudby, ktorej kvalita sa každý rok postupne zhoršuje. Neoslnil však ani bratislavský dopravca, ktorý zabezpečil posilovú dopravu v úspornom režime. Historické električky ostali z neznámych dôvodov v depe a na historickú linku R boli vypravené autobusy z 90-tych rokov minulého storočia a oranžový Citelis, ktorý sa za historické vozidlo určite nedá považovať. Za zmienku ale určite stojí aj absencia odvozov historickými vlakmi do Dunajskej Stredy, Leopoldova a Petržalky.
Aby sme neboli iba negatívni, musíme oceniť celkovú prípravu podujatia, počet zúčastnených klubov a zanietenosť železničných nadšencov, ktorí sa vo voľnom čase starajú o záchranu a udržiavanie historických koľajových vozidiel, ako aj o tvorbu a prevádzkovanie modelových a modulových koľajísk. Veľké poďakovanie patrí aj všetkým dobrovoľníkom, organizátorom, rušňovodičom, sprievodcom a sponzorom, ktorý akýmkoľvek spôsobom prispeli k hladkému priebehu tohto podujatia.
Autor: Jaroslav Filo
SOBOTA
NEDEĽA
Be the first to comment