HREBIENOK, TATRANSKÁ LOMNICA – Prvá prázdninová sobota sa vo Vysokých Tatrách niesla v znamení výstavy historických vozidiel do roku 1945, obľúbenými jazdami historických električiek a výstavou železničných modelov Klubu železničných modelárov z Vrútok. Naša redakcia bola ako inak pri tom a tento krát spojila príjemné s užitočným.
Keďže minulý rok bol štart účastníkov zrazu na okružnú jazdu tatranskou krajinou pomerne strohý a pre návštevníka nie veľmi zaujímavý, rozhodli sme sa namiesto nočnej cesty vlakom uprednostniť ranný expres 601 na Košice. Prehliadka veteránov začínala až o tretej popoludní, a tak sme mali dostatok času na individuálny program. Teda mali ako mali. Ak sa raz vyberiete na výlet…
Do Starého Smokovca nás odviezla súprava električiek 428.95 „Barónka“, ktorá bola celkom slušne zaplnená obyvateľmi a návštevníkmi Tatier. Našťastie sme mali voľné miesto na sedenie, takže cca 30-minútová jazda nám ubehla pomerne rýchlo. Letmo sme si pozreli predajňu so suvenírmi, odfotili vonkajšiu expozíciu železničných modelov a pobrali sa na výlet.
Po krátkej chvíli sme už boli na lesnom chodníčku a po zelenej značke pomalým tempom smerovali na Hrebienok. Keďže naša cesta spočiatku viedla v tesnej blízkosti pozemnej lanovky, mohli sme nerušene zdokumentovať jej prevádzku.
Čím vyššie sme stúpali nenáročným terénom, tým viac sa pred nami otvárali majestátne končiare Vysokých Tatier. No čo vám budeme hovoriť. Úplná pastva pre vaše oči. 😎 Cestou sme stretávali starších ľudí, jednotlivcov i rodiny s deťmi, ktorí sa rovnako ako my rozhodli spraviť výlet do okolia Hrebienka a Studenej doliny.
Ani sme sa nenazdali a boli sme na Hrebienku. Nakoľko bolo vonku pomerne teplo a niektoré slečny by kľudne mohli chodiť aj v rozopnutej košeli, či letnom tielku, v neďalekom bufete sme si doplnili potrebné tekutiny. Dalo by sa tam síce zakúpiť aj niečo pod zub, no aj tam platila stará známa vysokohorská prirážka. 😉
Pri pohľade na hodinky sme síce boli v miernom sklze, no aj napriek tomu sme sa rozhodli pokračovať v pôvodnom pláne. Našou prvou zastávkou na druhej časti výletu bola Bilíkova chata, kde sme si zakúpili magnetky, turistické vizitky a 0,- € bankovku. Nie, že by sa tu nedalo aj občerstviť, no vzhľadom na veľký počet stravníkov a náš časový harmonogram sme radšej každý svojim tempom pokračovali v ceste ďalej.
A je to tu. Pred nami sa otvárajú Vodopády Studeného potoka, jedna z najkrajších zastávok nášho výletu. Aj preto sa tu schádzajú turisti, ktorí tu obdivujú krásy majestátnej prírody a robia si fotky na pamiatku.
Niektorí z nás sa po niekoľkých minútach rozhodli pomaly pobrať na ústup, no my ostatní sme boli až natoľko nadšení tatranskou prírodou, že sme po žltej značke pokračovali ďalej. A to aj napriek tomu, že čas na prezentáciu historických vozidiel sa pomaly blížil. Skrátka duch čarokrásnej prírody bol oveľa silnejší ako vášeň k veteránizmu. Cestou sme minuli zopár informačných tabúľ o studenovodských vodopádoch a okolitej prírode a o pár desiatok minút neskôr sme už boli pred Rainerovou útulňou, ktorá ponúka ľahké občerstvenie, suveníry a pečiatku na pamiatku. Zakúpili sme si magnetku a turistickú vizitku na pamiatku a pokračovali v pešej chôdzi ďalej. Ak sa rozhodnete k tejto útulni vypraviť v zimných mesiacoch, určite neoľutujete. Jej majiteľ tu totiž pravidelne robí ľadový Betlehem, ktorý je známy široko-ďaleko.
Našou poslednou zastávkou na trase výletu bol Obrovský vodopád, ku ktorému sa dostanete po červenej značke vedúcej až na Zámkovského chatu (za minulého režimu pomenovanú ako Chata Kapitána Nálepku). Za deň by sme síce stihli navštíviť aj tri turistické chaty za deň, ale to už by sme sa načisto vzdialili od pravého zmyslu nášho tatranského výletu. A tak sme sa aspoň dobrých pár minút kochali nádherným výhľadom na čarokrásny vodopád. A neboli sme jediný. Každý kto mohol, robil si pamätné fotky, či videá do albumu. Neboli to však len Slováci. Počas nášho putovania zo Starého Smokovca sme mali možnosť stretnúť aj občanov českej, nemeckej a britkej národnosti.
Slniečko nám začalo ukazovať neskoré popoludnie a my sme sa plní jedinečných zážitkov a pekných fotografií rýchlejším tempom vracali späť na Hrebienok. A bolo by to úplne dokonalé, keby nás pri pokladni pozemnej lanovky takmer nechytil šľak. Za 2 TŽP a 1 dôchodcovský lístok si totiž mladá slečna vypýtala neuveriteľných 30,- €. 😯 Veru tak. Ako sme sa neskôr dozvedeli, každý z nás mal 2,- € zľavu. No keby ste išli rovnako smerom nahor, zaplatíte o 1,- € viac. Ach jaj. Aj toto sú výhody voľného trhu. Veď ono je to totiž tak, že čo je výnosné, to si predáme a čo je v strate, to si necháme.
V Starom Smokovci sme našťastie nemuseli na električku dlho čakať. Kým sme ale prišli do Tatranskej Lomnice a presunuli sa do mestského parku, bola už prezentácia historických vozidiel takmer na konci. Niekto by možno frflal, no je na uhle pohľadu ako sa na tento výlet pozriete. Pred pódiom sa prezentoval unikátny automobil Škoda-Karosa, ktorý bol prototypom vozidiel novej generácie a do sériovej výroby nebol nikdy plánovaný. Meno víťaza ceny primátora sme sa síce nedozvedeli, no niekoľko záberov z tejto akcie sme pre vás predsa len zaznamenali.
Ďalšiu fotodokumentáciu sa nám podarilo spraviť o kúsok ďalej pred Hotelom Urán, počas spoločnej večeri a retrozábavy účastníkov. Mali sme žiaľ iba 50% úspešnosť, lebo niektoré posádky sa už pomaly začali zberať na odchod. Spomenúť môžeme aj jedného z českých účastníkov, ktorý si aj napriek nášmu foteniu začal zakrývať svoje auto plachtou a aj po upozornení jeho manželky v tom pokračoval ďalej. Môžeme si vraj nafotiť iné autá a to je ho si zdokumentujeme nabudúce. Ach jaj. To nevymyslíš. To je spolubrat Čech. 😀
No hoci sa nám veľa vozidiel zdokumentovať nepodarilo, ešte nebol všetkým dňom koniec. Presunuli sme sa totiž na železničnú stanicu, kde Klub železničných modelárov Vrútky organizoval víkendovú akciu Malá železnica pod Vysokými Tatrami. Malí i veľkí návštevníci mohli v jednotlivých historických vozňoch obdivovať skutočné kráľovstvo modelovej železnice. A aby to bolo ešte o niečo lákavejšie, jedno z koľajísk bolo vytvorené ako verná kópia železnice pod Vysokými Tatrami. A nie len to. Tatranská zubačka a električky boli vyrobené úplne na mieru.
Jeden z historických vozňov bol určený pre deti. Premietali sa v ňom rôzne rozprávky a v jedno z kupé bolo prerobené na detskú herňu.
Keďže sme už boli po celom dni unavení a potrebovali sme doplniť kalórie, zakotvili sme do neďalekej reštaurácie Lomnička, aby sme si dopriali večerné občerstvenie. Nebolo to ale až také jednoduché, lebo aj napriek malému počtu zákazníkov sme na jedlo čakali viac ako hodinu. A keď už sme takmer umreli hladom, dorazili k nám vytúžené palacinky. 😀
Symbolickou bodkou za tatranským výletom bola jazda motorovým vlakom rady 811 z Tatranskej Lomnice do Popradu, kde sme následne čakali na rýchlik 614 Zemplín do Bratislavy. O nočnej jazde vlakom by sme síce mohli toho napísať veľa, no to je už na samostatný román v knižnom vydaní.
Aký bol tohtoročný Tatranský Oldtimer z pohľadu našej redakcie už teda viete. Ale ako ho vníma jeden z fotografov pán Miroslav Korušiak? „Po príchode do Zakopaného sme sa odviezli pozemnou lanovkou Gubalówka na vyhliadku nad mesto, kde bol voľný program a obed, na ktorý sa čakalo viac ako hodinu. Kto sa rozhodol odísť skôr, mohol si pozrieť prezidentský zámoček. Veľmi však bolo aj počas zastávky v Tatranskej Javorine, ktorá tak isto stoj za vašu návštevu.“
Samotnú atmosféru prehliadky historických vozidiel v parku v Tatranskej Lomnici vám určite nemusíme extra popisovať. Pred pódiom sa postupne odprezentovali jednotlivé posádky so svojimi vozidlami, ktoré vyspovedal fundovaný moderátor a prítomným divákom priblížil zaujímavé informácie o tom-ktorom veteráne. Ak ste tam v minulosti boli, určite viete o čom hovoríme.
Aj keď sme historické vozidla tento rok zmapovali v úspornejšom režime, bol to nepochybne zaujímavý výlet. No keďže sme sa nestihli odviezť historickými električkami, do Vysokých Tatier sme sa ešte 2x vrátili a vždy pri inej príležitosti. Ale o tom už niekedy inokedy.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Miroslav Korušiak
FORO VETERÁNY.EU
FOTO MIROSLAV KORUŠIAK
Be the first to comment