Mikojan-Gurevič MiG-1 (po rusky Микоян и Гуревич МиГ-1) je stíhacie lietadlo, vyvinuté v Sovietskom zväze leteckým konštruktérom Arťomom Mikojanom. Lietadlo patrilo do novej generácie moderných sovietskych dolnoplošníkov s kvapalinou chladeným motorom a zaťahovacím podvozkom.
Vývoj
Konštruktéri Mikojan a Gurevič, ktorých kariéra bola pôvodne spätá s Polikarpovom, pri konštrukcii nového stroja aplikovali mnoho zo skúseností, ktoré získali v tejto konštrukčnej kancelárii. Ako pohonnú jednotku zvolili motor AM-35A, ktorý sľuboval väčšie výkony s kompresorom vo vyšších letových hladinách. Lietadlo malo problémy s chladením a výzbrojou, nehodil sa pre boj v malých výškach. Bolo vyrobené iba v menšej sérii a následne nahradené vylepšeným MiG-3.
Bojové použitia
Po prepadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom sa ukázalo, že sovietski letci nie sú celkom pripravení na obsluhu týchto nových strojov, ktorých ovládanie a chovanie sa celkom odlišovalo od lietadiel staršej generácie. Pre mnohých neskúsených pilotov bolo lietadlo rovnako nebezpečné, ako nepriateľ. Lietadiel typu MiG-1 bolo vyrobených približne 100 ks, potom sa začal vyrábať vylepšený MiG-3.
Špecifikácia
Technické údaje
Posádka: 1 (pilot)
Dĺžka: 8,16 m
Rozpätie: 10,30 m
Plocha krídel: 17,5 m²
Prázdná hmotnosť: 2 620 kg
Vzletová hmotnosť: 3 265 kg
Maximálna vzletová hmotnosť: 3 071 kg
Pohonná jednotka: motor Mikulin AM-35A
Výkon pohonnej jednotky: 1 007 kW
Výkony
Maximálna rýchlosť: 628 km/h
Dolet: 746 km
Dostup: 12 000 m
Výzbroj
1x 12,7 mm guľomet
2x 7,62 mm guľomet
6x neriadené rakety RS-82 alebo až 500 kg bômb
Typ: stíhacie lietadlo
Výrobca: Mikojan-Gurevič
Konštruktér: Arťom Mikojan, Michail Gurevič
Prvý let: 1940
Zavedený: 1940
Hlavný používateľ: ľZSSR
Vyrobených: cca 100 ks
Varianty: Mikojan-Gurevič MiG-3
Lietadlo Mig 1 sa však pravdepodobne nezachovalo.
Mikojan-Gurevič MiG-3
Mikojan-Gurevič MiG-3 (po rusky Микоян и Гуревич МиГ-3) je vrtuľové stíhacie lietadlo, vyvinuté v Sovietskom zväze leteckým konštruktérom Arťomom Mikojanom. Bolo priamym pokračovateľom typu MiG-1. Lietadlo malo zlé vlastnosti pri bojoch v nižších letových hladinách, ale bolo vynikajúce vo veľkých výškach. Preto sa využívalo na taktický vzdušný prieskum a ako výškové stíhacie lietadlo u protivzdušnej obrany.
Vývoj
Oproti lietadlu MiG-1 došlo u nového typu k niekoľkým zmenám. Do strany sa otvárajúci kryt kabíny bol nahradený dozadu odsúvateľným krytom, zvýšil sa objem nádrží paliva, došlo k úpravám nosnej plochy, lietadlo bolo osadené novým typom vrtule a väčšími pneumatikami. Zanedbalo sa ale predĺženie zadnej časti trupu s chvostovými plochami ležiacimi príliš blízko pri krídlach, čo nezabezpečovalo dostatočnú pozdĺžnu stabilitu.
Bojové použitie
Problémy s uvedením do bojovej činnosti boli pri lietadle MiG-3 rovnaké, ako u jeho predchodcu MiG-1. Piloti neboli riadne vycvičení k jeho ovládaniu, lietadlo sa nehodilo na boje v nižších letových hladinách, ktoré na východnom fronte dominovali. Preto boli tieto lietadlá prevelené k jednotkám protivzdušnej obrany a k leteckému prieskumu. A práve vo výškach si sovietski piloti veľmi cenili rýchlosť MiG-3. Výroba pokračovala do roku 1942, vyrobených bolo 3322 kusov. Stroje lietali u protivzdušnej obrany až do konca vojny. Na MiGu-3 začal svoju kariéru aj druhý najúspešnejší Spojenecký letec Alexandr Ivanovič Pokryškin.
Špecifikácia
Technické údaje
Posádka: 1 (pilot)
Dĺžka: 8,25 m
Rozpätie: 10,30 m
Plocha krídel: 17,44 m²
Prázdná hmotnosť: 2 595 kg
Vzletová hmotnosť: 3 350 kg
Pohonná jednotka: motor Mikulin AM-35A
Výkon pohonnej jednotky: 1 007 kW
Výkony
Maximálna rýchlosť: 640 km/h
Dolet: 1195 km
Dostup: 12 000 m
Výzbroj
1x guľomet kalibru 12,7 mm
2x guľomet kalibru 7,62 mm
6x neriadené rakety RS-82 alebo až 500 kg bômb
Typ: stíhacie lietadlo
Výrobca: Mikojan-Gurevič
Konštruktér: Arťom Mikojan, Michail Gurevič
Prvý let: 5. apríl 1940
Zavedený: 1941
Hlavný používateľ: ZSSR
Vyrobených: 3322 ks
Lietadlo Mig 3 sa pravdepodobne nezachovalo.
Zdroj: Wikipédia
Pridajte prvý komentár