KV-1 (skratka pre Kliment Vorošilov, bežne nazývaný „KV“) je sovietsky ťažký tank vyrábaný v období Druhej svetovej vojny. Vyrábal sa od marca 1940 do augusta 1942. Jeho prototyp sa účastnil Zimnej vojny, sériovo vyrábané stroje boli veľkou oporou Červenej armády počas Veľkej vlasteneckej vojny.
Vývoj tanku
Tank začali vyvíjať koncom roku 1938, kedy začínalo byť jasné, že koncepcia ťažkého tanku T-35 nie je výhodná. Bolo zrejme, že veľké množstvo bojových veží je zbytočnosť, ktorá dokonca znižuje hodnotu vozidla v boji, takisto ako obrovské rozmery, ktoré spôsobujú nízku priechodnosť terénom a veľký tlak na pôdu.
Koncom 30. rokov prišli pokusy rozpracovať projekt ťažkého tanku, ktorý by bol ľahší ako T-35, no mal porovnateľné pancierovanie. Konštruktéri sa takisto nechceli vzdať viacvežovej koncepcie. Údajne preto, že jedna veža mala viesť paľbu po pechote a uzloch obrany a druhá po obrnenej technike nepriateľa.
V rámci konkurzu boli teda vyvinuté dva tanky SMK a T-100. Obidva nové stroje boli dvojvežové, s kanónmi kalibru 76 a 45 mm. Bol však postavený aj tretí stroj na bázi tanku SMK, avšak iba s jednou vežou, čo skrátilo stroj o dve pojazdové kolesá a zlepšilo jazdné vlastnosti tanku. Prvý exemplár tohto predchodcu tankov KV bol vyrobený v auguste 1939 v Kirovskom traktorovom závode v Leningrade. Vrchným konštruktérom bol najprv A. S. Jermolev, neskôr N. L. Duchov.
Deň pred začiatkom Zimnej vojny 29. novembra 1939 boli tri prototypy SMK, T-100 a KV vlakom odvezené na front. Tam boli pridelené 20. tankovej brigáde s tankami T-28. Prototyp KV sa do boja dostal po prvý krát 17. decembra, keď spolu s inými jednotkami brigáda útočila na Mannerheimovu líniu. 3 z 5 členov posádky boli pracovníci Kirovského závodu. Počas boja sa ukázalo, že Fíni nemohli tank zničiť, pretože nedisponovali dostatočne silným protitankovým kanónom. Prototyp KV sa beztrestne pohyboval po bojisku, jedna z protitankových striel však tank zasiahla tak, že vyradila z činnosti jeho kanón. KV sa aj napriek tomu niekoľkokrát prehnal okolo fínskych postavení, zatiaľ čo sa nepriateľské strely odrážali od jeho hrubého panciera. Pri odchode z bojiska tank ešte odtiahol niekoľko poškodených sovietskych tankov ktoré sa spoločne s ním zúčastnili útoku. KV teda úspešne prešiel bojovými skúškami. Armáda si vyžiadala stavbu nových tankov typu Kliment Vorošilov, čo vyššie miesta okamžite schválili. T-100 a SMK boli zavrhnuté ako neperspektívne.
Pri nasadení vo Fínsku sa ukázalo, že štandardný kanón L-11 nie je dostatočne silný na boj proti nepriateľským opevneniam. Začal sa preto rozpracovávať projekt tanku KV so 152 mm húfnicou. Tento tank neskôr dostal názov KV-2.
Sériová výroba tankov KV sa začala v Leningradskom Kirovskom traktorovom závode vo februári 1940 a v Čľabinskom traktorovom závode 19. júla 1940, kde začala stavba samostatnej výrobnej haly práve pre tanky KV. Ale prvý tank KV-1 bol v Čeľabinsku vyrobený až 31. decembra 1940. Na rok 1941 bola plánovaná výroba 1 200 tankov KV rôznych modifikácií. Väčšinu z nich mali vyrobiť v Leningrade (1 000 ks). V Čeľabinsku sa však do napadnutia ZSSR podarilo vyrobiť iba niekoľko kusov. V roku 1940 vyrobili celkovo 243 kusov KV-1 a KV-2 a v prvej polovici roku 1941 393 kusov. Sovietsky zväz bol v tej dobe jediná krajina na svete ktorá sériovo vyrábala ťažké tanky v takom veľkom množstve.
Po začiatku vojny a následnej mobilizácii výroba ťažkých tankov KV v Kirovskom závode ešte vzrástla. Tanky dostali najvyššiu prioritu, výroba sa rozšírila a začali na nej participovať aj ďalšie závody v Leningrade. Časti Kirovského závodu však boli čoskoro presunuté do Čeľabinska. Tamojší traktorový závod sa tak stal najväčším výrobcom tankov v celom ZSSR. Nehľadiac na ťažkosti spojené s evakuáciou výroby a premiestňovaniu ľudí a strojov bolo do konca roku 1941 vyrobených 933 tankov KV, v roku 1942 ich už bolo 2 553 kusov. Ešte v priebehu roku 1941 sa začala vyrábať verzia KV-1E so zosilneným pancierovaním a KV-1B s kanónom F-34 kalibru 76,2 mm. Táto sa stala známa ako KV-1 vzor 1941. V roku 1942 prišlo prvé zlepšenie v podobe KV-1C s motorom výkonnejším o 75 kW a novou vežou, ktorá bola na rozdiel od predchodcov odlievaná.
V auguste 1942 sa výroba základného typu KV-1 zastavila a vyrábal sa už iba variant KV-1S so slabším pancierovaním. Tanky KV neoslabovalo ani tak ich pancierovanie, ktoré v skutočnosti mohli prestreliť iba nemecké 88 mm protilietadlové kanóny Flak (a tých Nemci nemali nikdy dosť), ale skôr ich neadekvátne nasadenie a slabý výcvik posádok. Záujem o túto verziu tanku prejavili aj západní spojenci. Neskôr britská a neskôr americká delegácia navštívili Čeľabinsk, po čom boli následne dva kusy KV-1S poslané do USA ku skúškam, ktoré sa uskutočnili na polygóne americkej armády v Aberdeene. Americkí experti vysoko hodnotili výzbroj, pancierovanie a torzné pérovanie podvozku. Za slabé miesta tanku označili zastaralú prevodovku, nevhodné vzduchové filtre a nízku kvalitu výroby strojmi obrábaných súčastí, ktorá znehodnocovala inak veľmi dobré konštrukčné riešenie vozidla.
Na základe tankov KV-1 sa vyrábal tiež hrôzu naháňajúci KV-2 a neskôr – od roku 1943 tanky KV-85, či samohybné delo SU-152.
Bojové nasadenie
Detail na poškodené pancierovanie zničeného KV-1 v priebehu bojov o prístup k Stalingradu
Ak neberieme do úvahy nasadenie prototypu KV-1 vo vojne proti Fínsku, tak masové bojové nasadenie tankov KV-1 môžeme pozorovať až v bojoch medzi Sovietskym zväzom a fašistickým Nemeckom. Po v prvých stretnutiach s nemeckými „panzermi“ spôsobili aj medzi skúsenými nepriateľskými tankistami šok. KV nebolo možné zastaviť žiadnym bežne používaným protitankovým kanónom. 37 aj 50 mm protitankové projektily sa od ich panciera odrážali akoby boli z gumy. O nebezpečenstve, ktoré v sebe skrývali sovietske ťažké tanky jasne hovorí aj fakt, že jedným z argumentov pre obsadenie Leningradu bola likvidácia Kirovského závodu, ktorý pred vojnou ako jediný tieto tanky vyrábal. Zaújmavosťou je to, že časť výroby tankov ktorá zostala v meste tanky vyrábala počas celej blokády. Za najkritickejšie obdobie vtedy leningradskí robotníci považovali to, kedy vyrábané tanky viedli paľbu cez diery v stenách, ešte pred tým, než boli celkom dokončené.
19. augusta 1941 bolo 5 tankov KV-1 poverených obranou jednej z križovatiek pred mestom Krasnogvardejsk (dnes Gatčina), kde kryli slabo bránenú cestu na Leningrad. Tam posádka tanku č. 864, pod velením poručíka Kolobanova, zakopala svoj tank až po vežu na vŕbou porastenej výšine nad cestou, okolo ktorej sa nachádzala zradná močaristá pôda. Posádka trpezlivo čakala vo vytvorenej pasci na vhodný ciel, nechala pri tom okolo prejsť prieskumnú motocyklistickú jednotku. Ich obeťou sa stala kolóna nemeckej obrnenej techniky, vrátane 43 tankov. Vo vhodnom momente na ne posádka tanku KV spustila zdrvujúcu paľbu, zlikvidujúc najprv prvý a následne posledný tank v kolóne. Kolóna sa čoskoro začala dezorganizovane otáčať, pri čom mnoho vozidiel zapadlo mimo úzkej cesty do blata. Posádka sovietskeho tanku stále neúprosne pokračovala v paľbe, likvidujúc svojim kanónom tank za tankom. Nemci čoskoro odhalili postavenie tanku a začali po ňom viesť paľbu. Napriek desiatkam priamych zásahov sa im však pancier KV-1 nepodarilo preraziť. Po čase však jedna z nemeckých striel zablokovala tanku vežu, posádka preto vycúvala s tankom zo svojho postavenia a ďalej viedla paľbu manévrujúc celým vozidlom. Po tom čo prišli na pomoc aj ostatné 4 tanky KV-1 obraňujúce úsek, bol osud nemeckej kolóny spečatený. Posádka tanku č. 864 sama zlikvidovala 22 tankov, 20 ich zničili ostatné KV-1, iba jednému nemeckému obrnencovi sa podarilo uniknúť z tohto masakru. Napriek tomu, že tank poručíka Kolobanova utrpel vyše sto zásahov od nemeckých protitankových zbraní, bol by aj schopný odísť z bojiska, keby celá posádka neutrpela silnú traumu a silnými údermi do tanku nebola úplne ohlušená. To všetko spôsobilo, že poručík Kolobanov nebol po boji dlho schopný chodiť a tri roky sa z utrpených zranenení zotavoval. Za obranu Krasnogvardejska Kolobanov získal titul Hrdina Sovietskeho zväzu.
Vojaci mali k tankom spočiatku dosť výhrady kvôli ich častým poruchám, najmä na prevodovke. Tie boli spôsobené najmä nekvalitnou výrobou. Iné boli typickým sprievodným znakom novo zavádzaných strojov, čo bolo v tej dobe bežné prakticky medzi všetkou tankovou technikou a nielen v ZSSR. Bolo však nepríjemné, keď tieto inak skvelé stroje museli ustupujúce jednotky opustiť alebo zničiť, iba kvôli drobným závadám, či poruchám, ktoré však nebolo v silách posádok opraviť pri ústupe. Čoskoro totiž chýbali najmä tie súčiastky, ktoré sa rýchlo opotrebuvávali. Tak vznikol určitý paradox: tanky KV bolo na jednej strane ťažké zničiť, na druhej strane ich vyraďovali z boja triviálne poruchy. Prejavili sa aj ďalšie, tanky mali vďaka širokým pásom dobrú priechodnosť terénom, no kvôli ich neohrabanosti a neskúsenosti posádok neboli príliš obratné. Do popredia vystupovali aj iné potiaže: tanky boli tak ťažké, že ich nemohli udržať mnohé mosty, ich ohromná hmotnosť tiež poškodzovala beztak už dosť nekvalitné sovietske cesty. Keďže za tankami KV už neprešli kolesové vozidlá, tanky zakaždým chodili na konci kolón. Tankisti taktiež kritizovali nedostatok výhľadu a iba jeden východ z veže, čo mávalo pri zásahu neraz smrteľné následky.
V porovnaní s tankami T-34, na začiatku vojny bol KV rovnocenný čo sa týka výzbroje a takisto ako T-34 nebol zraniteľný bežnými protitankovými zbraňami. No bol pomalší, menej obratný, poruchovejší a ešte k tomu drahší a komplikovanejší vo výrobe, čo počas vojny nie je vôbec zanedbateľné.
Niektoré z týchto neduhov tanku vyriešil v roku 1942 nový model KV-1s, ktorý mal vďaka nižšej hmotnosti aj lepšiu priechodnosť terénom, na veži tiež pribudla veliteľská vežička, ktorá bola zároveň ďalším vchodom. Nová modifikácia však priblížila KV-1s k stredným tankom. Armáda tak nedostala ťažký tank, ktorý by bol natoľko odlišný a lepší od stredných tankov. Hľadanie nových ťažkých tankov v Sovietskom zväze urýchlilo až nasadenie nemeckých tankov Tiger. Tie práve mali eliminovať nadradenosť sovietskych T-34 a KV. Pri jedom z tankových stretnutí 12. februára 1943 tri nové Tigre neďaleko Leningradu poľahky vyradili 10 KV. Sovieti tak stratili technologický náskok, ktorý vyrovnávali iba pomaly. V bitke pri Kursku však sovieti s T-34 a KV-1 dokázali novej nemeckej technike v konečnom dôsledku vzdorovať, aj ju poraziť, ale iba za cenu väčších strát. Sovietska odpoveď na nové nemecké tanky z polovice roku 1943 bol okrem nových stíhačov tankov SU-152 a SU-85 aj nová verzia KV-85, ten sa od KV-1 odlišoval novou vežou a novým 85 mm kanónom, ktorý prerážal pancier nemeckých obrnencov aj z väčšej vzdialenosti. KV-85 však bol len akýmsi provizórnym riešením, skutočnú rovnováhu prinieslo až masové nasadenie stredných tankov tanky T-34/85 a nových ťažkých IS-2.
Napriek tomu, že ťažké tanky KV boli na konci vojny nahradzované novými konštrukciami IS, ktoré sa mohli smelo porovnávať aj s tými najlepšími nemeckými tankami, bojovali KV vo všetkých bitkách Veľkej vlasteneckej vojny a stali sa jednou z najslávnejších zbraní proti fašizmu.
Do dnešných dní sa zachovalo iba niekoľko málo kusov týchto tankov.
Tank KV-1 z roku 1940 so zváranou vežou a doplnkovým pancierovaním
Základná charakteristika
Posádka: 5 mužov
Dĺžka: 675 cm
Šírka: 332 cm
Výška: 271 cm
Hmotnosť: 43 500 kg
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie: 30 až 90 mm, neskoršie série mali čelný pancier hrubý až 110 mm
Hlavná zbraň: 76,2 mm kanón F-32 alebo F-34 (114 nesených granátov), verzia KV-1S: ZIS-5
Sekundárne zbrane: 3x 7,62 mm guľomet DT (3024 nesených nábojov)
Pohon a pohyb
Pohon: 12-valcový Diesel W-2K
404 kW (550 k)
Odpruženie: torzné tyče – Christie
Max. rýchlosť 35 km/h po ceste
Pomer výkon/hmotnosť: 16,2 hp/tona
Dojazd: 250 km po ceste
Priechodnosť prekonával svah so sklonom 36°, zákop so šírkou 280 cm, stenu vysokú 90cm a brod hlboký 145 cm.
KV-2
KV-2 KV-2 (skratka pre Kliment Vorošilov, bežne nazývaný „KV“) bol sovietsky ťažký tank1940 – 1941 a používaný na začiatku druhej svetovej vojny. Bol vyvinutý na základe skúsenosti snasadením prototypu tanku KV-1, proti Mannerheimovej línii.Od svojho predchodcu sa líšil najmä novou výrazne väčšou vežou so zabudovanou húfnicou kalibru 152 mm. Tank patril medzi najťažšie tanky svojej doby, vážil až 52 ton.
Vznik a vývoj
V roku 1939 bol do výzbroje Červenej armády zavedený nový typ ťažkých tankov KV-1. Jeho zavedeniu predchádzali veľmi úspešné skúšky v poli, počas Zimnej vojny. Pri bojoch so silne opevnenými bunkrami Mannerheimovej línie sa však ukázalo, že vtedajšie sovietske tanky nedisponujú dostatočne veľkou palebnou silou. Bolo preto rozhodnuté upraviť nový tank KV, tak aby mohol ničiť aj takéto silne opevnené body. Úpravou veže tak vznikol KV-2.
Nový typ mal rovnaký podvozok a korbu ako KV-1, ale dostal novú krabicovitú otočnú vežu, v ktorej bola u prototypu lafetovaná 122 mm húfnica. Neskrošie verzie dostali 152 mm húfnicu. Tank tak disponoval mohutnou palebnou silou, avšak masívna a veľká veža znamenala značné preťaženie podvozku, ktorý bol dimenzovaný na podstatne ľahšie zaťaženie a často sa preto kazil. Veža mala vysokú siluetu, ktorá ho na bojisku robila ľahším terčom. Tank mal aj iné nevýhody, okrem vysokej siluety a hmotnosti to tiež bol nedostatočný výkon motoru (iba 500 k – 375 kW), čo ešte zhoršovalo nízku pohyblivosť a malú rýchlosť v teréne, ale i na ceste.
Výroba tanku prebiehala najmä v Charkovskom traktorovom závode. Celkovo bolo vyrobených okolo 334 ks KV-2 všetkých verzií. Čoskoro po napadnutí krajiny nacistickým Nemeckom bola výroba zastavená. V roku 1943 boli KV-2 nahradené ťažkými samohybnými delami SU-152.
Nasadenie
Stroj bol vyrábaný súbežne s verziou KV-1. Tanky KV-2 aj jeho vylepšená verzia KV-2B (postavená na podvozku KV-1B) neboli na bojiskách východného frontu v dôsledku neveľkého počtu vyrobených kusov (na sovietske pomery nebolo 334 ks veľkým množstvom), natoľko dominantným typom ako KV-1 či T-34. Tanky KV-2 sa na fronte zvlášť nevyznamenali. Vhodné nasadenie KV-2 na fronte však znamenalo pre Nemcov značné nepríjemnosti, pretože jeho ťažké pancierovanie odolávalo paľbe väčšiny nemeckých protitankových zbraní. Zastaviť útok týchto obrnencov sa Nemcom darilo zväčša iba za cenu veľkého úsilia.
23. júna 1941 sa jedinému tanku KV-2 podarilo zastaviť postup celej nemeckej 6. tankovej divízie ktorá sa pokúšala vybudovať predmostia na rieke Dubysa pri Raseiniaj v Litve. Tank, ktorý sa prebil hlboko za nemecké línie pri jednom zo sovietskych protiútokov zastavil na dôležitej križovatke a takmer dva dni blokoval prísun zásob pre divíziu, ktorá v dôsledku toho bola nútená zastaviť svoj postup. Nemci na tank síce opakovane zaútočili protitankovými kanónmi, údernými jednotkami ženistov ale vyradiť sa im ho podarilo až po dvoch dňoch. Tvrdý odpor posádky sovietskeho tanku, ktorá však nakoniec celá v padla v boji, spôsobil čiastočné zabrzdenie útoku Panzergruppe 4 na Leningrad.
Koristé stroje s obľubou nasadzovali aj Nemci. Jeden dokonca objavili Američania v apríli 1945 pri obsadzovaní Kruppovych závodov v Essene.
Základná charakteristika
Posádka: 6 mužov
Dĺžka: 680 cm
Šírka: 332 – 335 cm3
Výška: 328 cm
Hmotnosť: 52 000 kg
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie: 30 až 110 mm
Hlavná zbraň: 152 mm húfnica M-10
(36 nesených nábpojov)
Sekundárne zbrane: 3x 7,62 mm guľomet DT
(3024 nesených nábojov)
Pohon a pohyb
Pohon: 12-valcový Diesel W-2K
404 kW (550 k)
Odpruženie: torzné tyče – Christie
Max. rýchlosť: 26 km/h po ceste
Pomer výkon/hmotnosť: 10,5 k / tona
Dojazd: 250 km po ceste
Priechodnosť: priekopa o šírke 270 cm
stena vysoká 120 cm
brod hlboký 160 cm
Zdroj: Vikipédia
Pridajte prvý komentár