Popisy vozidiel: Parný rušeň 464.001 „Ušatá“ (Prievidzký parostrojný spolok)

UšatáNa začiatku 30. rokov si ČSD (Československé štátne dráhy) objednali nové výkonné rušne pre vozbu vlakov osobnej dopravy s hmotnosťou na nápravu 14 ton, ktoré by zabezpečNa začiatku 30. rokov si ČSD (Československé štátne dráhy) objednali nové výkonné rušne pre vozbu vlakov osobnej dopravy s hmotnosťou na nápravu 14 ton, ktoré by zabezpečovali dopravu rýchlikov a zrýchlených osobných vlakov na tratiach s menej únosným zvrškom. V súťaži dodávateľov ŠKODA a ČKD sa jednoznačne presadila jednoduchšia konštrukcia vypracovaná v ČKD.ovali dopravu rýchlikov a zrýchlených osobných vlakov na tratiach s menej únosným zvrškom.

Konštrukcia nového rušňa vznikla v kancelárií Ing. Židlického, ktorý do určitej miery vychádzal zo spoľahlivej a výkonnej tendrovky 456.0 Ing. Krišpína, kde namiesto pojazdu 1 D 2 bolo použité usporiadanie 2 D 2, čím sa dosiahla požadovaná hmotnosť na nápravu 14 ton.

ČSD si objednávkou číslo 51254 – v/5 zo dňa 24. 12. 1932 objednali prvý rušeň 464.001. Vzhľadom na veľkú svetovú hospodársku krízu boli v roku 1933 vyrobené v ČKD Praha len 3 rušne továrenských čísiel 1618, 1619, 1620, u ČSD 464.001, 464.002 a 464.003. Tieto rušne sa od ostatných rušňov radu 464 líšili tým, že nemali usmerňovacie plechy dymu (uši), podľa ktorých dostali tieto rušne prezývku „ušatá“.

Rušeň 464.001 bol do skúšobnej prevádzky ČSD prevzatý z ČKD Praha 2. 11. 1933 a bol pridelený do rušňového depa Praha Masarykovho nádraží.

Prevádzka rušňa

 Z Masarykovho nádraží boli rušne 464.001 – 464.003 nasadované počas skúšobnej prevádzky na trate smerujúce do severných Čiech. Ich prednosťou bolo symetrické usporiadanie osí v ráme a dobre vyvážené a oscilujúce hmoty. Aj pri rýchlosti 100 km/h mali kľudný chod. Výkon rušňov dosahoval 1176 kW. Na stúpaní 10 ‰ dopravovali záťaž 500 ton rýchlosťou 40 km/h. Zásoby vody boli 13 m3 , zásoby uhlia 7 m3. S celkovou váhou 115,2 ton boli tieto rušne najťažšími tendrovkami tej doby u ČSD. Na základe vysokej spokojnosti ČSD s týmito rušňami nasledovali ďalšie objednávky a to nie len u ČKD, kde ich bolo vyrobených do roku 1939 až 54 kusov, ale aj u ŠKODY Plzeň, kde ich bolo vyrobených 22 kusov. Ich výrobu zastavila až II. svetová vojna.

Rušeň 464.001 bol v roku 1933 pridelený do depa Chomutov kde zabezpečoval vozbu rýchlikov a ťažkých osobných vlakov na tratiach severných Čiech. V tomto depe boli na rušeň dodaočne dosadené usmerňovacie plechy dymu na základe výnosu ministerstva dopravy číslo 6444/2 zo dňa 8. 3. 1935, čím sa výzorovo zaradil medzi ostatné „ušaté“.

Po zabratí severných Čiech Nemeckom na základe Mníchovského diktátu, bola „ušatá“ 464.001 vrátená späť do Prahy. Podľa záznamov bola 26. 4. 1939 vykonaná hlavná oprava rušňa v Dielniach štátnych dráh v Plzni, po ktorej došlo k prevedeniu rušňa z Prahy do Brna.

V Brne bol rušeň nasadzovaný na rýchliky do Jihlavy a počas vojny zachádzal aj do Kyjova.

Podľa ďalších záznamov bol rušeň od septembra 1955 až do konca roku v Plzni.

Po oprave v júni 1959 bol rušeň presunutý do rušňového depa Česká Lípa v ktorom zotrval až do ukončenia svojej prevádzky, čo bolo v marci roku 1977. Vzápätí prešiel do zálohy, odkiaľ ho definitívne vyradenie v roku 1978 presunulo na koľaje kovošrotu.  

vyradenie a záchrana rušňa

ČSD rušeň 464.001 vyradili z pravidelnej prevádzky do zálohy v roku 1977 v rušňovom depe Česká Lípa. Po úplnom vyradený bol v roku 1978 odstavený na koľaj miestneho šrotoviska medzi ostatné rušne určené na zošrotovanie.

Pred zošrotovaním ho zachránilo to, že ako prototyp jedného z najlepších rušňov bol vybratý spolu s ďalšími rušňami na obnovu, pre plánovaný skanzen v Českej Třebovej. Po zániku myšlienky výstavby skanzenu bol rušeň 464.001 spolu s ostatnými rušňami na základe žiadosti náčelníka SVD Ing. Doubka CSc. v období rokov 1980 – 1981 prevezený do Bratislavy na hlavnú stanicu a  bol určený pre zbierku Považského múzea. Po zániku aj tohto zámeru bol rušeň zmluvou o bezodplatnom prevode majetku zo dňa 11. 11. 1992 prevedený z Považského múzea do zbierky MDC (múzejno dokumentačného centra železníc) Bratislava.

V auguste 1993 sa členovia Klubu priateľov železníc na Hornej Nitre (KPŽ) pri prehliadke odstavených rušňov začali zaoberať myšlienkou obnovy niektorého z nich. Medzitým boli rušne prevezené do depa v Kútoch a 17. 12. 1993 aj 464.001. Po dohode medzi Klubom priateľov železníc pri OZŽ (odborovom združení železničiarov) rušňového depa Prievidza a MDC Bratislava, bol parný rušeň 464.001 v dňoch 14. a 16. septembra 1995 prevezený do rušňového depa Prievidza. Po prevoze sa začali práce na obnove rušňa pod vedením skúseného rušňovodiča Karola Proseka.

Rekonštrukcia rušňa

Prvá brigáda sa začala už 16. 9. 1995, teda v deň privezenia rušňa do depa Prievidza, na ktorej bolo odpracovaných prvých 36 hodín

Cieľ klubových prvých brigád bol jasný – zistiť jeho technický stav po dlhodobom odstavení.

 Po  necelých dvoch  rokoch,  2. apríla 1997 Prievidzský parostrojný spolok predviedol za prítomnosti skúšobného komisára pre tlakové nádoby Ing. Rudolfa Antala predbežnú tlakovú skúšku, keď bol kotol rušňa vystavený vodnému tlaku 18 barov, za účelom určenia rozsahu jeho opravy. Na kotly sa neprejavili vážnejšie závady, ktoré by si vyžiadali zložitú a tým aj finančne nákladnú opravu.

03. 12. 1998 došlo k vyviazaniu náprav rušňa a kontrole osových ložísk. Ich zlý stav si vyžiadal generálnu opravu (vylievanie kompozíciou, vymeranie, vysústruženie), aby sa opravené ložiská spolu s kolesami vrátili 2. 2. 2002 späť do rámu rušňa.

Pri prácach na oprave sa počas desiatich rokov vystriedalo 34 ľudí, ktorý odpracovali vo svojom voľnom čase okolo 15 000 hodín. Za ten čas sa podarilo opraviť takmer celý pojazd, väčšinu armatúry kotla spolu s väčšinou zariadenia ako je kompresor, pecné dvierka, brzdové valce, renovovali sa zachovalé plechy, prebehla oprava oplechovania kabíny rušňovej čaty, vodných vaní, tendra a iné.

Znovu uvedenie rušňa do prevádzky

Po konečnej kompletizácií rušňa prebiehalo postupné oživovanie a uvádzanie do prevádzky.  Prvé zakúrenie sa odohralo 10.3.2007.  Skúšala sa funkčnosť jednotlivých súčiastok a komponentov rušňa, odstra- ňovali sa drobné nedostatky, nastavovali poistné ventily parného kotla a robili sa prípravy na prvé pohnutie vlastnou silou, ktoré bolo nakoniec úspešné. Rušeň urobil prvé kroky vlastnou silou po koľajach depa po 30 rokoch  odstavenia (1977 – 2007). Po tomto bol rušeň ešte niekoľkokrát zakúrený a pripra- vovaný na vykonanie technicko bezpečnostnej skúšky ktorá sa konala 5.8.2007 v úseku trate Prievidza – Ludanice, pričom v úseku Topoľčany – Ludanice sa dosiahla predpísaná skúšobná rýchlosť 100 km/h. Rušeň skúšku absolvoval úspešne a to na prvý krát. Týmto sa oficiálne vrátil po 30 rokoch odstavenia, hrozby zošrotovania, záchrany a rekonštrukcie medzi prevádzkyschopné stroje MDC Bratislava.

Zdroj: rievidzký parostrojný spolok

Komentárov

  1. A kde môžem vidieť túto krásku v plnej kráse? Myslím naživo, nie na obrázku 🙂

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.