Popisy vozidiel: Nákladný automobil TATRA T813

Tatra T813 (1967 – 1982) je česko-slovenský špeciálny ťažký terénny nákladný automobil. Základným predstaviteľom tohoto typového radu bola predovšetkým vojenská verzia 8×8 KOLOS, ktorá bola schopná ťahať prívesy až do celkovej hmotnosti 100 ton. Vyrábali sa však aj civilné verzie 8×8, 6×6, prípadne 4×4

Podvozok a riadenie

Základ vozidiel tvoril opäť pre Tatru typický podvozok Tatra-concept s centrálnou nosnou rúrou. Na začiatku automobilu bola prvá riadená náprava, nasledoval medzikus s medzinápravovým diferenciálom, podvozok pokračoval druhou prednou riadenou nápravou, ďalej bol medzikus, prídavná prevodovka (na nej nad rúrou bola namontovaná hlavná prevodovka), medzikus s medzinápravovým diferenciálom, prvá zadná náprava, medzikus s medzinápravovým diferenciálom a druhá zadná náprava. Prakticky každý typ podvozku mal svoj druh odpruženia:

TP 6×6 – vpredu listové pružiny, vzadu torzné tyče
TP 4×4 – vpredu torzné tyče, vzadu torzné tyče
NT 4×4 – vpredu torzné tyč, vzadu vlnovkové pružiny
KOLOS 8×8 – vpredu listové pružiny, vzadu listové pružiny

Jednotlivé nápravy boli tvorené rozvodovkou, polonápravami, hnacími hriadeľmi a tanierovými kolesami. Kvôli zníženiu namáhania celého pohonného traktu boli vozy vybavené kolesovými redukciami. Celý podvozok skrýval dohromady 7 čelných diferenciálov. Pri tomto typovom rade výrobca používal výhradne jednomontáž pneumatík na všetkých nápravách. Verzia 8×8 KOLOS mala trvalý pohon všetkých náprav, aj vďaka čomu bolo vozidlo schopné prekonať priekopu širokú až 1,5m, mohlo zdolávať kolmé výškové prekážky do 60cm a jazdiť s bočným náklonom 30°. V teréne neexistoval jediný premožiteľ tohto skvelého kolosu. Dokonca ani T815 nedosahuje v teréne také kvality ako T813. Každé vozidlo vyrobené pre armádu bolo vybavené centrálnym dofukovaním pneumatík. Dofukovať sa mohlo aj za jazdy. Dofukovanie ovládal vodič z kabíny otvorením ventilu pre každé koleso. Centrálne dofukovanie má svoj význam pri jazde v ťažkom teréne, kde sa často mení podložie, ale tiež v boji, kedy dôjde k prestreleniu pneumatiky. V tom prípade bolo možné pokračovať v jazde a nebolo potrebné meniť ihneď celé koleso. Riadenie, ktoré zabezpečovalo natáčanie obidvoch predných náprav, bolo vybavené kvapalinovým posilňovačom, rovnakým ako T138, ale s väčším účinkom na kolesá.

Pohonná jednotka

Pohonnou jednotkou sa stal úplne nový dvanásťvalec odvodený od osemvalca T928. Nový motor, označený ako T930 vznikol tak, že k osemvalcovému motoru boli jednoducho pridané ďalšie 4 valce. Jednalo sa teda o štvortaktný naftový, vzduchom chladený vidlicový dvanásťvalec s priamym vstrekom paliva s uhlom medzi obidvoma radmi valcov 75˚. Vŕtanie 120mm, zdvih 130mm , celkový objem valcov bol 17 640 cm3. Maximálny výkon bol 190 kW (260 koní). Ventilový rozvod bol typu OHV s jedným vačkovým hriadeľom pre všetky valce. Maximálny krútiaci moment sa pohyboval okolo 990,5 Nm pri 1300 otáčkach za minútu. Základná spotreba paliva sa pohybovala okolo 44 litrov nafty na 100 km. Chladenie zabezpečoval jeden ventilátor, ktorý bol schopný ochladiť motor aj pri plnom zaťažení. Činnosť ventilátora bola ovládaná kvapalinovou spojkou, ktorá spolu s termostatom riadila otáčky ventilátora. Mazacia sústava motora mala suchú kľukovú skriňu. Chladič motorového oleja bol umiestnený pred ventilátorom na odklopnej časti masky automobilu. Aby bolo možné motor naštartovať aj pri veľmi nízkych teplotách, bol vybavený dvoma štartérmi a motor bolo možné pred štartom nahrievať aj nezávislým naftovým kúrením.

Spojka a prevodovka

Spojka bola vo verzii 4×4 suchá dvojkotúčová trecia, na ostatné verzie sa montovala trojkotúčová. Bola vybavená posilňovačom, aby sa zmenšila sila potrebná k zošliapnutiu pedála. Motor s prevodovkou bol spojený kĺbovým hriadeľom idúcim zo spojky. Používali sa dva druhy prevodovky. Prvá bola päťstupňová (TP 6×6 a 8×8) a druhá desaťstupňová (TP 4×4, AD350, AD125, NT 4×4). Päťstupňová prevodovka mala 5 rýchlostných stupňov vpred a 1 stupeň pre jazdu vzad. Ovládanie bolo mechanické pákou umiestnenou pod prístrojovou doskou na pravej strane. Druhý až piaty prevodový stupeň bol istený tzv. blokovanou synchronizáciou. Desaťstupňová prevodovka bola zhodná s päťstupňovou, ale navyše bola vybavená dvojstupňový predradeným prevodom. Prídavné prevodovky existovali tiež 2 typy. Pre typ TP 6×6 sa montovala dvojstupňová s cestným a terénnym prevodom. Obidva stupne sa ovládali elektropneumaticky s predvoličom na radiacej páke. Druhý typ bol jednostupňový a montoval sa do všetkých ostatných verzií. Neutrál sa volil elektropneumaticky tlačidlom na prístrojovej doske. Niektoré verzie boli navyše vybavené rýchlobehom, čo je ojedinelá výnimka v konštrukcii nákladných automobilov. Prvý stupeň bol priamy záber (pri ťahaní ťažkých prívesov), druhý plnil funkciu rýchlobehu (maximálna rýchlosť sólo vozidla). Kombináciou týchto prevodových stupňov mal vodič k dispozícii až 20 prevodov pre jazdu vpred a 4 pre jazdu vzad, ktoré volil v závislosti na terénnych podmienkach.

Brzdy

Prevádzkové brzdy boli bubnové, vzduchotlakové, umiestnené v kolesách. Brzdový systém bol tvorený tromi nezávislými okruhmi:

– brzdy obidvoch predných náprav
– brzdy obidvoch zadných náprav
– brzdy prívesu

Parkovacia brzda bola bubnová umiestnená na prídavnej prevodovke. Vozidlo bolo vybavené aj odľahčovacou motorovou brzdou.

Kabína

Kabína bola u všetkých modifikácií výhradne trambusového typu. Buď krátka, alebo dlhá dvojkabína. Do dvojkabíny sa bez problémov vošlo sedem osôb vrátane vodiča. Medzi prednými sedadlami bol umiestnený motor, ktorý bol tepelne a hlukovo izolovaný. Kabína bola vybavená nezávislým naftovým kúrením. V streche boli jeden alebo dva kruhové otvory.

Typy prevedení

T813 sa vyrábala v rôznych typoch prevedení:

Civilné

– 4×4 – ťahač návesov, ťahač prívesov, autožeriav
– 6×6 – ťahač prívesov, sklápač (prototypy)
– 8×8 – ťahač prívesov, sklápač, ťažkotonážny autožeriav, požiarne nadstavby

Vojenské

8×8 – ťahače prívesov, vozidlá s mostovými konštrukciami, pontónové vozidlá, GRAD, vozidlá so špeciálnymi bojovými nadstavbami
Aj T813 sa exportovali, napr. do bývalej NDR, Rumunska, Grécka a Indie. Celkovo sa vyrobilo 11 751 kusov. T813 sa zapísala do povedomia vodičov ako vozidlo, ktoré odtiahlo aj nemožné náklady po ceste, aj mimo nej.