Po stopách nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí 4: Železničné trate pri Devínskom jazere

PICT1610V dnešnej časti seriálu o železničných tratiach sa vyberieme na záhorie, kde sa nachádza dnes už opustená železničná trať Devínske jazero – Stupava. Táto trať však nie je jedinou, ktorej sa dnes budeme venovať. Výstavba železničnej trate Devínske Jazero – Stupava patrí medzi posledné projekty, zrealizované spoločnosťou štátnych železníc (StEG) na Slovensku, uvádzané pod súhrnným názvom Miestne železnice v údolí Moravy. Výstavbu tejto trate financoval Uhorský štát. V roku 1890 obdŕžala StEG ministerským nariadením č. 22290/90.IV.10 koncesiu na trate Devínska nová Ves – Kúty – Skalica, Devínske jazero – Stupava a spojovací oblúk Marchegg – Devínske jazero. Práce na spomínaných tratiach sa začali v roku 1889.

Trať Devínske jazero – Marchegg:

Stupavské panstvo nechalo vybudovať z Marcheggu odbočku trate priamo do Devínskeho jazera, kde sa táto odbočka napojila na trať Devínska Nová Ves – Kúty – Skalica. Údajne tomu tak bolo preto, aby smere do Viedne, Gänserndorfu a Marcheggu nemuseli cestovať až do Devínskej novej Vsi a tam prestupovať na ďalší vlak. Doprava na trati začala 11. februára 1892. Pre túto traťovú spojku bolo paralelne s už existujúcim mostom (traťový úsek Marchegg – Devínska Nová Ves) potrebné vybudovať ešte jeden most. Vytvoril sa tak železničný triangel Marchefgg – Devínska Nová Ves – Devínske Jazero. Trať mala označenie č. 543. Podľa cestovného poriadku z roku 1911 pravidelne premával vlak do Viedne s odchodom z Devínskeho Jazera o 11,18 hod a o 13,25 hod bol vo Viedni. Spoj z Viedne odchádzal o 12,05 hod a o 13,58 hod bol v Devínskom Jazere. Okrem tohoto spoja jazdil do Viedne ešte jeden, takže obyvatelia mali s Viedňou spojenie dva krát za deň. Panstvo používalo na cestu do Viedne aj vlastnú vlaku súpravu nezávyskú od tohto cestovného poriadku.

Túto spojku neskôr zrušili, zvyšky vysokého násypu však bolo vidieť aj za prvej československej republiky. Na telese zrušenej spojky sa nachádza bunker z predvojnového obdobia.

Podrobnejšie informácie o tejto spojke nie sú známe.

Trať Devínske jazero – Stupava:

27. februára 1891 boli do prevádzky odovzdané trate Devínska nová Ves – Kúty – Skalica a Devínske jazero – Stupava.  Devínske jazero bolo v minulosti významnou železničnou stanicou. Jej význam klesol v roku 1921 po zdvojkoľajení trate do Břeclavi. V roku 1927 bola znesená vlečka do Štrkovne súčasne s prvými výhybkami. V 30. rokoch bolo koľajisko ďalej redukované, až v roku 1935 zostala iba traťová dvojkoľajka s odbočkou do Stupavy.

Stupavská trať má za Devínskym jazerom mierne stúpanie a potom odbočuje doprava smerom na východ. V km 4,972 premosťuje diaľnicu D2 jednokoľajný most s rozpätiami 14,45 + 28,90 + 14,45 m. Most sa zmontoval z troch dielcov dĺžky asi 20m a hmotnosti asi 30t v priamej polohe. Uložený je na zváraných ložiskách a na krajných podperách je kotvený ťahadlami, ktoré zabraňujú jeho nadvihnutiu pri montáži a prevádzke a stabilizujú ho proti prevrhnutiu. Nosná konštrukcia je z ocele 11375. Ľudia zo začiatku železnici nedôverovali, a preto im železnica ponúkla cestovanie zadarmo. Okrem osobnej dopravy, bola na tejto trati aj nákladná doprava. Zo Stupavy sa vozil cement, drevo a poľnohospodárske a potravinárske tovary. Na jeseň sa touto traťou vozila surová kapusta do Viedne i kapusta kvasená.

25. mája 1967 prešiel touto traťou posledný parný vlak. Parná prevádzka bola nahradená motorovou, avšak 27. mája 1979 bola na tejto trati osobná doprava zastavená a grafikon ŽSR z roku 2003/2004 už na tejto trati nepočítal ani s dopravou nákladnou..

Stupavská železnica mala privilégium na prepravu pošty. Na stanici bola umiestnená osobitná poštová schránka pre vlakovú poštu a zásielky do nej vhadzované sa pečiatkovali zvláštnou podlhovastou pečiatkou v rámčeku s názvom stanice STOMFA. Pred odchodom vlaku ich sprievodca vybral a opečiatkoval vedľa známky, v Devínskom Jazere ich odovzdal do vlakovej pošty, ktorá sa nachádzala vo vlaku zo Skalice do Bratislavy. Tam opečiatkovali známky ich pečiatkou SZAKOLCZA – POSZONY 173 (alebo 174) a odovzdali k ďalšej preprave. Takéto osobné schránky sa umiestňovali na všetky stanice situované ďaleko od centra miest a centrálnej pošty, na ktorých bola väčšia frekvencia. Telegrafista stupavskej železničnej stanice musel prijímať riadne poštové zásielky i telegramy a balíky, peňažné listy a poukážky i doporučené listy. Dialo sa tak na základe dohody medzi uhorskou poštovou a železničnou správou. Zásielky tu opečiatkovali svojou telegrafickou pečiatkou.

Po zriadení Česko-Slovenskej republiky v roku 1919 bola zriadená tzv. úhrnná preprava poštová na trati Devínske Jazero – Stupava už s vlastnou poštovou pečiatkou. Vo vlaku bol poverený zamestnanec, ktorý mal k dispozícii jedno kupé a v tomto poštu prepravoval. Pečiatka tejto prepravy je uschovaná v Dokumentačnom stredisku spojov v Bratislave. Takto mali Stupavčania zaistenú rýchlu dopravu poštových zásielok i po odchode riadnej pošty. Využívali ju najmä turisti, ktorí sa vlakom vracali domov, na stanici napísali pozdravy a pohľadnice vhodili do tam sa nachádzajúcej schránky. Stupavská stanička slúžila donedávna aj ako nakladacia stanica pre dobytok. Na stanici bola umiestnená veľká veterinárna kniha, kde zverolekár, ktorý nakládku kontroloval, zapisoval zdravotné údaje o nakladanom dobytku.

25. 03. 2008 Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií rozhodlo o zrušení tejto železničnej trate. Stalo sa tak v čase narastajúcej automobilovej dopravy a dopravných zápach na ceste z / do Bratislavy. Zatiaľ možno doprava nie je taká kritická, ale obyvatelia Stupavy by v Bratislave boli s vlakom oveľa rýchlejšie ako s automobilom, či autobusom. S touto traťou sa do budúcnosti počítalo ako súčasť Bratislavskej integrovanej dopravy, ak by sa ukázalo efektívnejšie využitie železničnej než autobusovej dopravy v úseku Bratislava – Stupava. Žiaľ táto železničná trať je administratívne zrušená a nikto nemá záujem o jej obnovenie. Trať je udržiavaná iba v okolí chatovej oblasti, na ostatnej časti, v rátane železničnej stanice v Stupave je zarastená burinou. V okolí stupavskej stanice sa rozmáha nová výstavba, takže nie je otázne, dokedy tú táto trať ešte bude stáť. Je smutné, že na Slovensku sa bezhlavo rušia regionálne železničné trate a až po ich zrušení si začneme uvedomovať výhodnosť ich dopravného spojenia.

Autor: Jaroslav Filo
Text Jaroslav Filo
Foto: Patrik Špačinský
,

1 Comment

  1. Nejaké drobné informácie o triangli Devínska Nová Ves – Devínske Jazero – Marchegg sú aj v knižke “Obluda na koľajniciach”, autor Štefan Horský. Autor v knihe spomína na svoje chlapčenské časy počas vojny, ktoré prežil v strážnom domci práve v tomto trojuholníku tratí.

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.