V poslednom novoročnom vydaní nášho pravideľného železničného seriálu sme vám priniesli malé ohliadnutie za traťami, ktoré sme už v našom seriáli zmapovali. V prvom novoročnom vydaní sa zase presunieme na Oravu, aby sme vám priniesli osud unikátnej technickej pamiatky – Oravskej lesnej železnice, ktorá je v súčasnosti jednou z turistických atrakcií regiónu. Tak teda nasadajte, naša cesta po Orave sa práve začína!
Orava je hornatý kraj, ktorého najväčším prírodným bohatstvom sú odjakživa lesy. Úžitok z lesnej ťažby bol najvýnosnejším zdrojom príjmov. Už v stredoveku nadobudla komerčná ťažba dreva a jeho doprava na odbytiská nadobudla veľký význam.
Oravský komposesorát, ktorý vznikol ako dedič historického feudálneho Oravského panstva, sa koncom 19. stor. vyprofiloval ako moderný podnikateľský subjekt v oblasti lesného hospodárenia. V rámci modernizácie celého lesného podnikania bolo potrebné vyriešiť technicky zložitú úlohu – dopravu dreva vyťaženého v neprístupnom horskom teréne k zákazníkom. Tradičné záprahy a vodná doprava na pltiach sa síce stále používali, ale nemali potrebnú kapacitu a záviseli od počasia.
Začiatkom 20. stor. sa vedenie Oravského komposesorátu rozhodlo riešiť otázku dopravy dreva a za týmto účelom vybudovať lesnú železnicu s rozchodom 760 mm, schopnú prekonať členitý terén. Lesné železnice v tomto období predstavovali modernú, ale už osvedčenú technológiu, ktorá sa dobre uplatnila v lesnom prostredí v celej strednej Európe.
Projekt novej lesnej železnice bol vyhotovený v období 1. svetovej vojny a v dňoch 3. až 4.7. 1918 získal stavebné povolenie. Využitím práce vojnových zajatcov bola trať už 27. 7. 1918 uvedená do prevádzky. Nová železnica viedla z Oravskej Lesnej cez Zákamenné do Lokce. Umožnila vyvážať drevo z lesných správ Oravského komposesorátu s centrom v Mútnom a Zákamennom, nemala však žiadne priame spojenie s verejnou železničnou sieťou.
Z dôvodu odstránenia tohto nedostatku boli v r. 1921 vypracované 3 projekty. Najekonomickejšie riešenie predstavoval nápad prepojiť Oravskú lesnú železnicu s obdobnou traťou na Kysuciach. Toto riešenie bolo schválené v r. 1924.
Kysucká lesná železnica bola spojazdnená 15. 10. 1918 a na rozdiel od Oravskej mala priame spojenie so strategicky cennou Košicko – Bohumínskou železnicou prostredníctvom vlečky v Oščadnici a obe trate boli od seba vzdialené len 8 km. Projekt spojovacej železnice vytvorila firma Dipl. Ing. E. a L. Gál z Ružomberka. Projekt obsahoval technicky výnimočné a nápadité riešenie problému vysokého prevýšenia na vrchu Beskyd, ktorý bolo treba prekonať.
Zvolený variant zahŕňal 5 úvratí, pričom úvrate Chmura a Beskyd slúžili ako stanice. Spojovacia trať bola dokončená 1. 12. 1926. Prevádzkové povolenie bolo udelené 15. 2. 1928 ministerstvom železníc ČSR. Spojením Oravskej a Kysuckej lesnej železnice vznikol jeden integrovaný dopravný systém, na hlavnom úseku Oščadnica – Lokca, dlhý viac než 60 km. Komerčná premávka sa rozbehla naplno a počas nej pružne vznikali a zanikali odbočky tak, aby sa zefektívnila doprava podľa aktuálnych potrieb ťažby a údržby lesov.
Kysucko – oravská lesná železnica úspešne slúžila po celé obdobie I. ČSR a vojnového Slovenského štátu. Ani jej sa nevyhli vojnové udalosti a v zime roku 1945 bola poškodená partizánmi, ktorí takto chceli zabrániť tomu, aby ju využívali okupačné jednotky fašistického Nemecka.
Po skončení 2. svetovej vojny bol Oravský komposesorát ako veľkostatok zrušený a jeho majetok bol prerozdelený medzi obce a štát.
Novým majiteľom lesnej železnice sa stal štát. V povojnovom období došlo k reštrukturalizácii bývalých lesných správ Oravského komposesorátu. Vedenia lesných prác sa ujala Krajská správa lesov Žilina, ktorej podliehal aj lesný závod Zákamenné, naďalej využívajúci na dopravu dreva, Oravskú lesnú železnicu. Práve v päťdesiatych rokoch 20. stor. dosiahol objem komerčnej prevádzky svoj vrchol.
Kysucko – oravská lesná železnica zažívala v druhej polovici šesťdesiatych rokov 20. stor. krízu. V nových podmienkach strácali lesné železnice svoj hlavný tromf: v porovnaní z dopravou nákladnými automobilmi boli nepružné a ich prevádzka nákladná.
Trať a dopravný park boli stálym využívaním v náročnom teréne opotrebované natoľko, že dielne ČSD Vrútky, poverené ich údržbou a opravami, odmietali naďalej zastaralý park udržiavať v chode. Údržbu sťažoval trvalý nedostatok náhradných dielov pre lokomotívy, ktoré sa už desaťročia nevyrábali.
Z týchto dôvodov 28. 6. 1967 Riaditeľstvo štátnych lesov v Žiline požiadalo o vydanie rozhodnutia na zrušenie lesnej železnice lesného závodu v Zákamennom.
Odbor dopravy Krajského národného výboru rozhodol železnicu uzavrieť k 1. 1. 1969. Okresné národné výbory v Dolnom Kubíne a Čadci rozplánovali demontáž celej železnice v troch etapách na roky 1969 – 1971.
V I. etape mala byť demontovaná trať na úseku Breza – Mútne – Furandová a Breza – Zákamenné.
V II. etape mali pokračovať likvidačné práce na úseku: Zákamenné – Podrusnáčka.
III. etapa mala dovŕšiť zánik lesnej železnice odstránením zvyšku trate na úsekoch: Oščadnica – Chmúra, Beskyd – Chmúra, Zákamenné – Ústrig, Ústrig – Gontkula, Gontkula – Beskyd a v priestore drevárskeho závodu v Krásne nad Kysucou.
Keďže trať bola rozoberaná po častiach, až 31. 12. 1971 nastalo oficiálne ukončenie prevádzky.
Vyhlásenie časti Kysucko – oravskej lesnej železnice v úseku Chmúra – Beskyd – Tanečník za kultúrnu pamiatku v r. 1972, na poslednú chvíľu zabránilo likvidácii tohto pozoruhodného technického diela. Zachovaný však zostal len malý zlomok rozsahu trate. Z pôvodných viac než 110 km lesnej železnice bolo rozhodnuté ponechať len okolo 8 km. Jednalo sa de facto o spojovací úsek, vybudovaný v r. 1926 za účelom spojenia Oravskej a Kysuckej lesnej železnice.
Oravská lesná železnica ostala zachovaná na úseku sedlo Beskyd – stanica Tanečník. Ocitla sa bez majiteľa a bez zaručenej údržby. O záchranu chátrajúcej pamiatky sa starali hlavne dobrovoľníci. Oravské múzeum preto prevzalo správu zachovaného úseku v r. 1986 a v r. 1988 vypracovalo ideový zámer na obnovu tejto pamiatky, spojený s majetkovo – právnym vysporiadaním trate a budov v areáli stanice Tanečník.
V spolupráci s dobrovoľníkmi v rámci akcie Strom života bolo v rokoch 1989 – 1993 bolo vykonané veľa pre záchranu pamiatky. Veľké úsilie o zachovanie tejto trate bolo započaté v auguste 1992, kedy bola uzavretá dohoda medzi Oravským múzeom P. O. Hviezdoslava v D. Kubíne a Kysuckým múzeom v Čadci o generálnej obnove celej zachovanej časti lesnej železnice na území oboch regiónov. Generálna obnova začala na Kysuciach v r. 1993 a na Orave prebiehali rekonštrukčné práce v r. 1996. V rámci týchto prác opravilo železničné vojsko Armády SR stanicu Beskyd a most pri osade Tanečník.
Sľubnú spoluprácu prerušila nepriazeň živlov. V r. 1997 bola trať na kysuckej strane ťažko poškodená povodňou a zosuvom pôdy. Existujúce zdroje boli presmerované na opravu poškodených častí a obnova trate Oravskej lesnej železnice bola odložená na neurčito.
Zdalo sa, že oravská železnica sa svojej obnovy uréjme nedočká. Zmena prišla až v roku 2003, keď Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava začalo systematické práce na obnove lesnej železnice. O rok neskôr vypracovalo Oravské múzeum projekt Využitie potenciálu hornej Oravy v oblasti cestovného ruchu revitalizáciou Lesnej úzkorozchodnej železnice Orava – Kysuce spájajúcej Oravský a Severopovažský región“(autori projektu: PaedDr. M. Jagnešáková, PhDr. E. Kulášová, Bc.M.Rusnáková) pre záchranu a obnovu Oravskej lesnej železnice a získalo z fondu ERDF a štátneho rozpočtu finančnú čiastku vo výške 22 016 047,20 Sk, Oravské múzeum financovalo z vlastných prostriedkov 8,04 mil.Sk a Žilinský samosprávny kraj prispel kapitálovým transferom sumou 9,2 mil.Sk. Táto realizácia a implementácia projektu si vyžadovala odborné vedenie a špecializované firmy s odbornou spôsobilosťou na rekonštrukciu železničnej trate a budov, a preto dobrovoľníci a nadšenci už neboli potrební.
Projektovú dokumentáciu pre obnovu trate vypracovala firma Reming Consult a.s. Bratislava, obnovu objektov firma INKOPP s.r.o. Žilina. Na základe tejto technickej dokumentácie bolo vydané stavebné povolenie pre obnovu železničnej trate Štátnym dráhovým úradom v Bratislave dňa 18.08.2004 pod č. 2963/04, pre obnovu objektov vydal stavebný úrad v Obci Zákamenné stavebné povolenie dňa 24.08.2004 (č.j. 04/0266) a pre stavbu čistiarne odpadových vôd Obvodný úrad životného prostredia v Dolnom Kubíne dňa 24.08.2004 (pod č. 2004/00492).
Vo verejnom obstarávaní ako zhotoviteľ víťazne vyšla firma KOTEZA s.r.o. Vrútky.
Rekonštrukcia trate začala v roku 2005 bola ukončená v októbri 2007. Celá trať bola zdemontovaná a nanovo bol kompletne zrekonštruovaný železničný spodok a zvršok trate, boli obnovené a prečistené priepusty a rigoly pre odvod zrážkovej vody. Celý prevádzkový objekt bol zrekonštruovaný,vybudovala sa stáleexpozícia Oravskej lesnej železnice a Oravského komposesorátu (autor. PhDr.M.Chmelík),, pokladňa, predajňa suvenírov, hygienické zázemie a nevyužívané podkrovie bolo prestavané na depozitáre pre uloženie zbierkových predmetov múzea. Hospodársky objekt bol asanovaný a na jeho mieste postavená nová drevostavba, ktorá vhodne zapadá do daného prostredia. V hospodárskom objekte sa okrem priestorov pre personál nachádzajú aj verejné WC pre návštevníkov areálu. Počas rekonštrukcie sa upravil areál stanice Tanečník, zrekonštruovalo vonkajšie schodisko, zárubný múr, boli zrealizované vonkajšie rozvody tepla, vody a splaškovej kanalizácie, čistiareň odpadových vôd, bola vydláždená prístupová komunikácia a chodníky, zatrávnenie a výsadba drevín. Technický projekt tiež nerátal so stavbou nových priepustov, nakoľko v čase zamerania trate a vypracovania dokumentácie boli priepusty zarastené a projektant navrhol len ich prečistenie a jednoduchú obnovu funkčnosti. Až s realizáciou prác sa ukázalo, že mnohé sú poškodené, prasknuté a z hľadiska hydrogeologických pomerov územia bola nutná realizácia nových priepustov. V areáli stanice Tanečník doposiaľ nebola voda, preto sa musel zrealizovať pramenný záchyt a cez vodojem sa priviedla voda do jednotlivých objektov.
Na zrekonštruovanej časti trati sa nachádza drevený železničný most, ktorý v čase vypracovania projektu bol posúdený statikom ako funkčný. V r. 2007 vzhľadom na podmývanie podpery praskol hlavný pozdĺžnik, takže hlavné nosné prvky mosta bolo potrebné vymeniť. V areáli stanice Tanečník sa ešte umiestnil detský park zložený z drevených prvkov pre využitie voľného času detí. V priebehu realizácie projektu sa tiež obnovoval vozový park – kúpili sa dve dieselové lokomotívy, jedna motorová drezina a zrekonštruovali sa dva otvorené osobné vozne. Na Sedle Beskyd sa vybudovala výhliadková veža a areál železnice bol obohatený o turistický Náučný chodník Tanečník.
Pred ukončením projektu bolo potrebné spracovať prevádzkový poriadok, grafikon a ostatné doklady legislatívneho charakteru, na základe ktorých dňa 05.11.2007 vydal Úrad pre reguláciu železničnej dopravy v Bratislave povolenie na prevádzkovanie špeciálnej dráhy „Oravská lesná železnica, v úseku Tanečník – sedlo Beskyd“ a dňa 07.01.2008 licenciu na prevádzkovanie dopravy na dráhe pod evidenčným číslom 02/2007.
Za účasti významných predstaviteľov Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava 31. 05. 2008 po 36 rokoch pre verejnosť slávnostne otvorilo zrekonštruovanú Oravskú lesnú železnicu, ktorá v minulosti slúžila na prepravu vzácnej suroviny – dreva a dnes slúži pre širokú verejnosť.
Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava sa teší na každého jedného z Vás, ktorí príde do tohto nádherného kúta Slovenska a budete sa môcť pokochať oravskou prírodou a strávi tam príjemné chvíle.
Oravská lesná železnica je od 01. 11. 2009 do 30. 04. 2009 otvorená denne od 09:30 do 15:30.
Oravská lesná železnica – ODCHODY VLAKOV od 1. 11. do 31. 4.
Tanečník: 9:30, 11:00, 13:00, 14:15, 15:30
Beskyd: 9:55, 11:25, 13:25, 14:40, 15:55
Beskyd: 10:20, 11:45, 13:45, 15:00, 16:15
Tanečník: 10:35, 12:00, 14:00, 15:15, 16:30
Upozornenie:
– Jazdy vlakov môžu byť obmedzené kvôli zhoršeným klimatickým podmienkam.
– Vo vlaku je návštevníkom umožnené prepravovať lyže.
– Súprava lokomotíva a osobný vozeň bude vypravená, ak počet návštevníkov pred odchodom vlaku bude viac ako 15. osôb. V ostatných prípadoch premáva motorová drezina.
– Prosíme návštevníkov, aby svoje oblečenie prispôsobili jazde otvorenými vozňami a výstupu na vyhliadkovú vežu v stanici Sedlo Beskyd.
– Každá 15. osoba v rámci organizovanej skupiny má vstup zdarma.
– Bicykle sa neprepravujú na drezine.
– Mimoriadne vypravené vlaky je potrebné nahlásiť 24 hodín vo pred na telefónnom čísle: 043/5524891, 5816114 alebo emailovej adrese: marketing@oravamuzeum.sk.
– V priestoroch OLŽ nie je zatiaľ možnosť zakúpiť si občerstvenie.
Ceny lístkov:
Deti, študenti a dôchodcovia: obojsmerný lístok – 1,60 €, jednosmerný lístok – 0,80 €
Dospelí: jednosmerný lístok – 1,60 €, obojsmerný lístok – 3,20 €
Preprava bicyklov: 0,33 €
Drezina: 90,- € – max. 10 osôb
Vozeň: 270,- € – max. 45 osôb
Jednosmerný lístok je možné zakúpiť len od mája do októbra. V rovnakých mesiacoch je umožnená aj preprava bicyklov.
Autor: Jaroslav Filo
Podklady: Oravská lesná železnica
Foto: Martin Žarnovický
Výzva k čitateľom:
Jeden z našich čitateľov nám poslal tip na úzkorozchodnú trať medzi Vígľašom – Očovou – Kyslinkami. Vieme, že na časti trate medzi Očovou a Hrochoťským mlynom sa nachádza teleso trate. Pravdepodobne na Kyslinky od obci Hrochoť nejazdili nikdy autobusy ČSAD. Viac informácií o tejto trati sa nám doteraz ziostiť nepodarilo. Pokiaľ viete o tejto trati niečo viac dajte nám o tom vedieť prostredníctvom redakčného emailu.
V našom železničnom seriáli by sme radi zmapovali nie len zaujímavé trate na Slovensku, ale aj v zahraničí. Preto sa obraciame na slovenských ako i českých, či iných návštevníkov nášho webu, aby nám posielali zaujímavé tipy, postrehy a námety do tohto seriálu. Veď aj vy sa môžete stať autorom niektorej z jeho ďalších častí.
K dispozícií je pre váss e-mailová adresa: redakcia@veterany.eu.
Pridajte prvý komentár