Po stopách trolejbusových tratí 5: Trolejbusová doprava vo Viedni

VIEDEŇ – Málo kto z vás možno vie, že v okolí hlavného mesta rakúskej republiky existovali v rôznych obdobiach štyri trate trolejbusovej dopravy. Tri z nich patrili do takzvaného „historického“ období (systém Stoll), štvrtá bola v prevádzke  po druhej svetovej vojne. V nasledujúcom člnku Vám tieto trate postupne priblížime.

Trať Klosterneuburg – Weidling (1908 – 1919

Prvá trolejbusová linka bola otvorená 22. mája 1908 a spájala stanicu v Klosterneuburgu s dedinou Weidling. Išlo o najstaršiu trolejbusovú trať na území dnešného Rakúska. Dopravu na tejto trati zabezpečovalo 5 trolejbusov. Zrušená bola o 11 rokov neskôr, v roku 1919, kedy ju bahradili autobusy..

Trať Pötzleinsdorf – Salmannsdorf (1908 – 1938)

Po výstavbe trolejbusovej trate v Gmünde sa aj Viedeň rozhodla prevádzkovať trolejbusy. Mestská rada „výstavbu bezkoľajovej dráhy z Pötzleinsdorfu do Salmannsdorfu“ povolila, 18. apríla 1908 získalo mesto koncesiu a po pol roku stavby bola prvá trolejbusová trať vo Viedni sprevádzkovaná. 2,2 km dlhá trať bola slávnostne otvorená 14.10 .1908 a medzi mnohými vzácnymi hosťami boli prítomní starosta Lueger a pozemný maršal knieža z Lichtenštejna. Podľa plánov sa mala táto trať v budúcnosti predĺžiť až do Neuwaldeggu ku konečné stanici električkovej dráhy. Dopravu na tejto trati zabezpečovali štyri trolejbusy s motorovým nábojom kolies (2 x 20 kW na zadný náboj). Podvozok pochádza z rakúskeho Daimler-Motoren-Gesellschaft karoseria od Jacob Lohner Hofwagenfabrik & Co V interiéri vozidla rozdelenom na fajčiarsku a nefajčiarsku časť sa nachádzali červené kožené čalúnené sedadlá a osvetlenie bolo zabezpečované desiatimi žiarovkami.

Prevádzku trolejbusovej z počiatku prerušovali výstavby vodovodov, či kanalizácií (pri jednej z výluk v roku 1913 bola dokonca zavedená náhradná autobusová doprava). V rokoch 1910 a 1911 boli na trati skúšobne zavedené trolejbusy s prívesom. Vlečné vozy sa ale na konečnej Pötzleinsdorf veľmi vybočovali a preto boli skúšky ukončené. Počas prvej svetovej vojny boli trolejbusy kvôli svojmu zlému technickému stavu prestavané (karoséria bola premontovaná do novej šasi) a na trati ich dočasne zastupovali klasické autobusy, ktoré mali miesto benzínového motoru provizórne umiestnený elektromotor. Nové karosérie obdržali všetky trolejbusy v roku 1926. O dva roky neskôr bol zakúpený nový voz od firmy Perl. V tej dobe bol už trolejbusový systém Stoll zastaraný, ale Viedeň si túto svoju jedinú trolejbusovú trať stále držala v prevádzke. Trať Pötzleinsdorf – Salmannsdorf tak vydržala ešte ďalších 10 rokov. Osudným sa jej stalo až zavedenie pravostrannej premávky na jeseň 1938. Posledné trolejbusy vyšli na túto trať 30. októbra 1938.

Na začiatku nacistickej éry bolo plánované okamžité ukončenie ľavostrannej premávky vozidiel, došlo však ale k omeškaniu dodávky náhradných trolejbusov. Preto bolo nutné aj po zavedení právnych vzťahov naďalej prevádzkovať trolejbusy  ktoré nespĺňali predpisy. Dňa 30. 10. 1938, ale v rámci úsporných opatrení prišiel koniec. Stopy a stožiare zostali ešte pomerne dlho zachované.

Trať Kalksburg – Liesing (1909 – 1920)

Druhou trolejbusovou traťou na území dnešnej Viedne bola dráha spájajúca vtedy samostatné obce Kalksburg a Liesing. O spojení týchto dvoch dedín, respektíve spojení Kalksburgu s nádražím v Liesingu, sa uvažovalo už na konci 19. storočia. Vtedajšie plány počítali s električkovou dráhou medzi liesingskou železničnou stanicou a obcou Breitenfurt (dodnes nie je súčasťou Viedne) cez Kalksburg. Tento projekt ale nebol zrealizovaný (rovnako ako ďalší s autobusovou linkou). Až po sprevádzkovaní trolejbusovej trate v Klosterneuburgu sa obec Kalksburg rozhodla práve pre dráhu trolejbusovou.

Trolejbusová trať systému Stoll s dĺžkou 3,8 km bola sprevádzkovaná 17. júla 1909 – po mesiacoch výstavby výstavby. Viedla od nádražia v Liesingu po Breitenfurter Straße k Lichtenštejnskému mostu v Kalksburgu, kde boli umiestnené garáže. Pri zahájení premávky boli k dispozícií tri trolejbusy. Premávka začala pomerne úspešne, za deň sa prepravilo zhruba 450 cestujúcich.

Aj napriek určitým problémom (napr. dočasné zabavenie dvoch trolejbusov ministerstvom vojny) prežila trolejbusová doprava prvú svetovú vojnu. Premávka na trati bola prerušená až 15. septembra 1918 v dôsledku nedostatku materiálu, obručí kolesá vozov a poškodené motory. Vďaka finančnej ponuke centrálnej banky mohli byť tieto nedostatky odstránené a 15. marca 1919 vozy opäť vyšli na trať. Existencia tejto trolejbusovej trate ale netrvala dlho. Kvôli zvýšeniu cien elektrickej energie nahradila obec Kalksburg 8. januára 1920 trolejbusy za autobusy (ich premávka bola zastavená o trištvrte roka neskôr). Zaujímavosťou je, že bývalá trolejbusová ešte stále existuje.

Trať Währinger Gürtel – Salmannsdorf (1946 – 1958)

Práce na prvej „modernej“ viedenskej trolejbusové trati, ktorá mala nahradiť autobusovou linku, začali v roku 1942. Vrchné vedenie bolo dokončené už v roku 1944, takže so skúšobnými jazdami trolejbusov sa mohlo začať. Definitívne sprevádzkovanie trate však poznamenal koniec vojny a s ním súvisiace bombardovanie Viedne. Časť z dodaných trolejbusov bola zničená pri nálete 18. júla 1944. Po skončení vojny nastali ďalšie problémy v podobe prerušenia dodávky elektrického prúdu. Ďalšie skúšobné jazdy tak prebiehali až začiatkom roku 1946.

5,9 km dlhá trať bola definitívne sprevádzkovaná až 9. septembra 1946 a premávalo na nej až 6 vozidie. Ďalšie štyri trolejbusy boli dodané v roku 1949. Kvôli veľkému záujmu cestujúcich ale musela byť táto linka doplnená autobusmi s benzínovými či naftovými motormi. Počas ďalších rokov sa vo Viedni diskutovalo o výstavbe ďalších trolejbusových tratí v meste, takže linka 22, ako bola trať Währinger Gürtel – Salmannsdorf označená, zostala nakoniec jedinou vo svojej trakcii. Zrušená bola 3. decembra 1958 pri zmene smeru jednosmerných ulíc okolo nádražia Währinger Gürtel. Desať trolejbusov, ktoré vo Viedni jazdilo sa predalo do Kapfenbergu na tamojšiu trolejbusovú sieť. Škoda len, že si jeden z nich viedenský dopravca jeden z nich nezachoval na muzeálne účely.

Toľko teda putovanie po stopách trolejbusovej dopravy vo Viedni. Vaše tipy a námety do tohto seriálu očakávame e-mailom na redakcia@veterany.eu.

Spracovali: Patrik Špačinský a Jaroslav filo
Zdroje: http://cs.wikipedia.org/wiki/Trolejbusov%C3%A1_doprava_ve_V%C3%ADdni a http://www.8ung.at/mpspeicher/obusm.html

Pridajte prvý komentár

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.