Po stopách trolejbusových tratí 4: Trolejbusová trať v Gmündu

RAKÚSKO – Pred výstavbou tejto trolejbusovej prevádzky sa uskutočnila diskusia ako vyriešiť spojenie zo stanicou ktoré bolo ďaleko od mesta. Železná opona tento problém vyriešila velmi elegantne, v súčasnosti sa stanica nachádza priamo v meste. Predtým jazdil medzi mestom a stanicou jedine dvakrát denne konský hotelový omnibus. Kto na neho nechcel čakať, musel absolvovať polhodinovoú prechádzku k stanici. Z batožinou v daždi to veru nebol veľmi príjemný záľitok. Vybudovať električku by bolo veľmi nákladné, preto boli trolejbusy jednoduchým reišením. 25. septembra 1906 sa na zasadaní radných rozhodlo o výstavbe tejto trate.

Tá začala na jar 1907 a náklady okrem vozov bez elektrickej výzbroje tvorili 33 000 korún rakúských. V júni boli vztýčené drevené stĺpy vrchného vedenia a napnuté vedenie. Vozovňa bola postavená hneď vedľa radnice, pričom trať bola napájená z elektrárne 600 m dlhým napájacím káblom. Napätie v trolejoch bolo zvolené na 440 V jednosmerného napätia. Prívod elektrického prúdu do vozidla bol riešený systémom Stoll (je známý z Českých Budějovic, ktorý posloužil za vzor) Trolejbusová prevádzka v Gmündu bol slávnostne zahájená ako prvá medzi mestami dnešného Rakúska (i Českej republiky) 16. júla 1907 za prítomnosti arcivojvodu Rainera a ďalších významných osôb. Skúšobná prevádzka fungovala už od 9. júla toho istého roku. Na 2,2 km dlhej trati s maximálnym stúpáním 40 promile jazdili dva vozy Daimler – Stoll, ktoré okrem osôb prevážali aj poštu zo stanice do mesta. Jeden voz mal poštový oddiel, vďaka čomu mal menšiu kapacitu kapacitu cestujúcích, (10 miest k sedeniu, 8 k státiu) než druhý voz (14 miest k sedeniu a 10 k státiu). Trolejbusy premávali obojsmerne 16x denne od 5:35 do 20:50, pričom niktoré spoje jazdili len k hotelu Assmann a Hackl. obracanie s vozíčkovým zberačom umožňovalo otočenie trolejbusy kdekoľvek na trati za predpokladu dostatočného meista na otočenie. Jazdná doba na celej trati trvala asi 20 minút a cestovný poriadok bol uspôsobený tak, aby jazdil len jeden voz. Druhý byl záložný. Už 16. septembra 1906 bol prihjaktý výpomocný šofér. Išlo o bývalého holiča Heinricha Meistera, ktorý dostal tzv. definitívu, až v roku 1908, lebo do tej doby riadili trolejbusy zamestnanci firmy Daimler-Stoll – teda doručovatešskej firmy.

V roku 1909 bola trať predĺžená k novej stanici na 3,3 km (teda ešte ďalej od mesta !!) V roku 1911 prešla prevádzka linky zo spoločnosti Daimler-Motoren-Gesellschaft na mesto Gmünd.

Počas prvého roku prevádzky sa sice prepravilo okolo 90 000 osôb, no deficit bol aj napriek tomu 2 282 Korún. Preto bolo rozhodnuté, aby bola „Elektrická automobilová doprava” naďalej prevádzkovaná. Ďalšia kríza nastala v roku 1910, kedy o ďalšej prevádzke rozhodovalo zhomaždenie voličov v hostinci „Brandeis”. Výsledok hlasovania nie je známy, ale je isté, že prevádzka bola ukončená až v roku 1916. Referuje o tom zápis z riadneho zasadanie obce z 24. júna 1916 – išlo samozrejme o vysoké náklady a nutnosť opráv. Mimochodom v období 1914 – 1915 bol zisk jedine 80,70 Korún. Vozy boli po zrušení trate predané špeditérovi Assmanovi, a u neho po nich všetky stopy miznu. Je ale pravdepodobné, že boly prestavané na benzínový pohon. Existuje ešte jeden dokument zo zasadania výboru obce zo 16. marca 1918, kde sa píše: „Vojenské stavebné oddelenie c.k. vojenského veliteľstva vykúpilo medené vedenie zostávajúceho zariadenia motorových vozov za cenu 6,- Korún za 1 kg a zaviazalo se, že za túto cenu obstará demontáž a dopravu k nádražiu. Demontážne práce boli zadané pánu Fichtingerovi, za což čo bol vyplatený obnos 1 944,90 Korún. Odoslalo sa 2 161 kg medeného drátu v odpovedajúcej 12 966 Korún.” Gmündškí radní si iste veľmi oddýchli, že sa tých hrozných trolejbusov zbavili, čo im ale na to povedali občania mesta, ktorí sa museli trmácať polhodiny peši (s batožinou) na nádražie (ešte ďalej ako predtým), sa ale v zápisoch zo zasadnutia nedozvieme. Každopádne pôvodným autorom tohto článku a ani nám nie je známe, že by od zrušenia trolejbusov niekedy v Gmündu fungovala mestská doprava.
 
Toľko teda naše putovanie po zaujímavej zrušenej trolejbusovej trati v rakúsku. vaše tipy a námety do toho seriálu nám posielajte e-mailom na redakcia@veterany.eu.
 
Spracoval: Patrik Špačinský
Pôvodný autor: Jiří Hertl
Zdroj: http://www.spvd.cz/?p=cz/ceskevelenice/ceskevelenice.html&m=menu_cz.html

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.