TŘEMEŠNÁ, OSOBLAHA – Túto úzkorozchodnú dráhu s rozchodom 760 mm najdete v západnej časti Moravskoslezského kraja, v Osoblažském výbežku, patriacom okresu Bruntál. Na normálnerozchodnú sieť je trať napojená v stanici Třemešná ve Slezsku, ležiaca 17 km severozápadne od Krnova. Úzkorozchodný vláčik vyráža z opačnej strany budovy, než je nástupište pre trať Krnov – Jindřichov ve Slezsku. Trať začína klesaním až 26‰ k ocelovému mostu v obci Třemešná, o troch poliach, ktorý prechádza cestu Krnov – Jindřichov a potok Mušlov.
Trať ďalej stúpa s najvyšším stúpaním na trati, 27‰, a krátko za druhým kilometrom prekonáva zlomový bod trati, ktorý je iba o necelý jeden výškový meter nižšie, než stanica Třemešná ve Slezsku. Z tohoto miesta už trať prevažne klesá až do Osoblahy. Kúsok za vrcholkom následuje obluk o polomere necelých 75 m, kde je rýchlosť znížená na 20 km/hod. Za obcou Liptaň sleduje trať severovýchodný smer, pred zastávkou Dívčí Hrad sa obracia na juhovýchod a zvolna schádza do Oderské nížiny. Tímto smerom vedie ďalej cez Horní Povelice a Amalin do Slezských Rudoltic, kde sa trasa opäť stáča k severu a postupne mení smer spolu s potokom Luzná. Za zastávkou Koberno vchádza dráha do romantického lesnatého úseku riečky Osoblahy a okolo zrúcaniny hradu Fulštejna smeruje do Bohušova a ďalej k svojmu cieľu na okraji Osoblahy, priamo pri česko-poľských hraniciach.
Pravideľnú prevádzku tu zabezpečujú České dráhy letitýmí motorovými lokomotívami rady 705.9. V letnej sezóne tu ale môžete stretnúť turistické vlaky SZD vedené parnou nebo historickou motorovou lokomotívou.
Historie trati Třemešná ve Slezsku – Osoblaha
Prvá železnica sa do tejto oblasti dostala v roku 1872. Išlo o odbočku Moravskoslezskej centrálnej dráhy (MSCD) z Krnova do Glucholaz. Tato trať však viedla ďaleko od Osoblahy a hlavne miestny cukrovar potreboval dopravné spojenie pre odvoz a návoz surovín. Prvým návrhom bolo napojenie na dnes poľskú trať Prudnik – Glubczyce. Ten zamietlo rakúske ministerstvo, kvôli prejazdu hranice. Po niekoľkých rokoch bola schválená stavba trati z Mesta Albrechtic cez Rudoltice do Osoblahy. Z finančných důvodov bola v roku 1897 zvolená ako míesto napojenia stanice Třemešná. Taktiež bol zvolený úzký rozchod 760 mm, pretože trať sa tak lepšie prispôsobí terénu a náklady na stavbu sú o tŕetinu nižšie. Pre osoblažský cukrovar, to malo výhodu hlavne v tom, že suroviny pestované v okolí trati bolo ľacnejšie dovážať po trati do Osoblahy, než ich zložite prekládať na normálny rozchod a odvážať niekam ďalej. Zaujímavé je aj trasovanie trati, kľukatí sa i v relativne rovných úsekoch a má celkom 102 obloukov. Ako dôvod sa uvádza to, že je umelo prdĺžená. Niektoré pramene tvrdia, že podľa predpisov vtedajšieho Rakúsko – Uhorska sa mohli stavať iba trate nad 20 km, len tie sa považovali za rentabilné. Toto tvrdenie sa ale nezakládá na pravde, v tom roku bola postavená neďaleká trať Ondrášov – Dvorce, ktorá mala iba 11 km. Pravým dôvodom tohoto trasovánia bola snaha, aby trať čo nejviac priliehala terénu a bola tak čo najľacnejšia.
Stavba trati začala na jar roku 1898 a prvý vlak vyšiel na trať 14. decembra 1898. Príípojnou stanico sa stala Třemešná ve Slezsku, kde bola postavená nová budova a podvalníková jama. V Osoblaze bola postavená remíza pre 3 lokomotívy. Od začiatku prevádzky trať vlastnili a prevádzkovali C. a k. štátne dráhy, rovnako ako neďalekú trať Ondrášov – Dvorce (otvorená 31. decembra 1898) a preto bol na oboch tratiach dodaný rovnaký vozový park. Do Osoblahy sa tak dostali parné lokomotívy rakúskej rady U, konkrétne šlo o stroje U13, U14 a U15 (neskôr preznačené na U37.0).
Počas prvej svetovej vojny sa tu objavila lokomotíva pôvodnej rady A, neskôr preznačená na U25.0. V roku 1928 tu začali jazdiť motorové vozy M11.001 a 002 z Tatry Kopřivnice, cestovný poriadok bol rozšírený o niekoľko párov vlakov, ktoré boli rozdelené rozděleny na osobné a zmiešané. Vďaka tomu boli otvorené nové zastávky km 10,2 a km 15,1 neskôr nazvané Amalín a Dubský Mlýn (od roku 1951 Ostrá Hora).
Za okupácie v roku 1938 pripadla trať Německým ríšským dráhám, zariadenie však zostalo nezmenené. Kvôli nedostatku paliva bola ale snížená frekvencia vlakov. V období oslobozovacích prác zostala trať takmer nepoškodená, bohužiaľ obce v okolí v rátane Osoblahy boli zničené na 70%. Horšie to bolo s vozidlami. Motorové vozy zhoreli a parné lokomotívy boli značně poškodené. Niektoré U37.0 boli už pred vojnou odtiahnuté do Rakúska.
Premávka na trati sa obnovila po privezení motorového vozu M11.008 a parnej lokomotívy 99.7816 (neskôr preznačená na U38.001) z Jindřichova Hradce. Neskôr sa tu objavili ešte dva motorové vozy (M11.006 a 07) a parné lokomotívy U47.003 a pôvodne nemecká U58.001 z Frýdlantu v Čechách, prezývaná „Bufan“ (saská rada VIk). Bola to vtedajšia najvýkonnejšia lokomotíva, ale poškodzovala železničný zvršok, a preto bola málo využívaná. V roku 1948 sem boli z kopřivnickej Tatry dodané nové motorové vozy M21.006 a 007 a nahradili tak staré M11.0.
Problémy s hnacími vozidlami naplno vyriešila až dodávka nových motorových lokomotív z ČKD rady TU47.0 v roku 1958. V Osoblaze sa objavili stroje TU47.013, 014, 016 a 017 a tie tu jazdia s novým označením 705.9 dodnes. Parnú prevádzku ukončovala 16. novembra 1960 „Maletka“ U47.003. Po dodání nových lokomotív bol voz M21.006 prestavaný na osobný voz Ba/ú 619. Dosluhujúce saské osobné vozy nahradilo v roku 1966 päť novododaných motorových vozov z Tatry Smíchov rady Balm/ú. V roku 1965 boli dodané podvalníky nového typu a od tej doby vyzedá vozový park rovnakako ako dnes. V 70. rokoch boli opravené budovy niektorých staníc a zrušená zastávka Ostrá Hora.
Nákladná doprava bola na tejto trati zrušená 31. mája 1997 a do jesene prežila preprava uhlia do Osoblahy. Dnes sa už žiádná nákladná preprava neprevádzkuje, aj keď môžeme v Třemešné stále nájsť 30 podvalníkov. Šesť pôvodných služobných hnacích vozov D/ú bolo prevezených do Krnova. Voz D/ú 823 bol zrekonštruovanýna generátorový a je nasadzovaný na súpravu turistických vlakov SZD.
Po roku 1945 sa trikrát hovorilo o zrušení trati pre nerentabilnosť. Najprv koncom 50. rokov kvôli zlému stavu vozového parku, potom v 70. rokoch, kedy sa rušili trate Ružomberok – Korytnica a Frýdlant v Čechách – Heřmanice a naposledy v roku 1985, kvôli zlému stavu železničného zvršku. Našťastie sa vždy našli dôvody pre zachovanie prevádzky. V rokoch 1986 – 88 prebehla generálna oprava celej trate. „Osoblažka“ dostala nový zvršok, aj keď s nezvyklo mohutnými koľajnicami. Vďaka tomu, ale táto úzkokoľajka dostala na dlhú dobu nezameniteľnú podobu a vydržala do dnešných dní.
Slezské zemské dráhy a „Osoblažka“
Parný vlak sa na trať vrátil až po necelých 40. rokoch aj to iba na jeden víkend k rříležitosti oslav 100 rokov trati. 10. októbra 1998 viedla lokomotíva U47.001 so súpravou vozov historických i vozov Balm/ú za veľkého záujmu odbornej i laickej veřejnosti dva páry zvláštnych vlakov. Súčasťou osláv bol aj zvláštny MnO vlak pre fotografou vedený lokomotívou 705 913 a složený z vozov D/ú + Es + D/ú + Balm/ú.
Od roku 2002 sa pravideľne každý rok organizuje „Den dráhy Třemešná ve Slezsku – Osoblaha“, akcia zapísaná do zoznamu akcií na úzkorozchodných tratiach v Maďarsku, Slovensku a Česku. Náplňou prvého ročníka bolo spestrenie každodennej prevádzky na trati ukážkou manipulácie s nákladným vozom na podvalníky v Třemešné a možnosťou prehliadky depa v Osoblaze.
Druhý ročník bol spojený s oslavami 105. rokov trate a z Jindřichova Hradce tu bola zapožičaná lokomotíva U46.001 s niekoľkými historickými vozmi, ktoré v sobotu i v neděľu stihli vykonať tri zvláštne vlaky. Parné vlaky boli na „veľkej“ trati z Krnova do Jindřichova ve Slezsku doplnené pravideľnými vlakmi vedenými historickými motrovými vozmi M131.1454 a M240.0113.
V roku 2003 vznikla 1. parná úzkorozchodná spoločnosť, ktorá sa snažila zviditeľniž nie len samotnú trať, ale aj celú oblasť. Pred koncom roka kúpili z Rumúnska parnú lokomotívu, ktorá prešla náročnou renováciou. Na Deň dráhy 2004 bola lokomotíva U46.002 vystavená v Třemešné ako rozpracovaná a mlčky pozerala na zvláštne vlaky v složení 705 916 + Ias + Ias + M21.004. Vysokostenné vozy Ias boli privezené z Rumúnska spoločně s „Rešicou“ a osadené ľavicami pre cestujúcich. Motorový voz M21.004 bol zapožičaný od ČHŽ. I v tomto roku sa na trati z Krnova objavili historické motorové vozy. Sezóna 2004 bola „nultou“ (skúšobnou) sezónou so zvláštnymi sobotnými vlakmi neskoršách SZD, dočasne v složení 705 + 2xIas.
Lokomotíva U46.002 vyšla po prvý krát na Martinské hody v novembri roku 2004. V apríli 2005 bolo možnosť počuť húkanie úzkorozchodnej lokomotívy v Ostrave. „Rešica“ bola vystavená na výstavisku Černá louka na výstave Dovolená, Region a Domov 2005 spolu s Pivným vagónom upraveným z rumúnskej „zetky“. Celé štyri dni výstavy bola mašinka zakúrená, aby si mohli návšztevníci zapískať. Prvá sezóna pravideľnej parnej prevádzky na Osoblažce bola zahájená 1. mája 2005. Do súpravy k dvom „Iasům“ a Pivnému vagónu sa podľa počasia doplňoval ešte jeden zatvorený vozeň Balm/ú zapožičaný od Českých drah.
Deň dráhy 2006 priniesol hneď tri novinky v parku SZD. Prvou novinkou bola motorová lokomotíva TU38.001 ôvodom z poľského cukrovaru Kruszwica. Bol to aj prvý rok, kedy jazdili zvláštne vlaky SZD aj v neděľu a to práve s „Faurem“ TU38.001. Druhou novinkou bol letný otvorený voz Ca/ú 32 v modrej farbe, postavený na ráme jedného z pôvodných vozov Ias. Treťou novinkou bol služobný generátorový voz D/ú 823 s benzínovou elektrocentrálou, ktorá vyrába elektriku pre prevádzku spotrebičov v Pivnom voze. Pretože návštevnosť najmä v sobotu začala stúpať, úpočas prázdnin bolo možné stretnúť súpravu vlakov s oboma lokomotívami v čele, ďalej doplnenú o jeden alebo dva vozy Balm/ú.
Rok 2007 a tradičné zahájenei sezóny na konci júna Dňom dráhy prinieslo ďaľšiu novinku vo vozovom parku. Druhý z pôvodnýchch „Iasov“ sa stal základom pre stavbu ďalšieho letného otvoreného vozu, tentokrát v zelenej farbe s označením Ca/ú 33 a doplnený dlho chybajúcim WC. Súprava v čele s oboma lokomotívami a „hadom! zloženým zo šiestich vozov (opäť zapožičané dva vozy Balm/ú) sa stala sobotnou klasikou po celé prázdniny, a len pár víkendov s horším počasím sa na trati objavila „Rešica“ sama v čele „krátkej“ súpravy. Nededele boli obsadzované klasicky „Faurem“, no aj napriek tomu sa objavilo niekoľko víkendov, kedy sa náhodný návštěvník odviezol s vláčikom ťahaným parnou lokomotívou. V roku 2007 sa tiež začala stavať nová výhrevňa v Třemešné ve Slezsku. Bola to prvá sezóna, kedy parná lokomotíva zostala odstavená v Třemešné. Do tej doby bola „Rešica“ deponovaná v Osoblaze a každú zvláštnu jazdu teda doplňovali strojné jazdy Osoblaha – Třemešná a späť. V decembri 2007 bol po prvý krát zavedený „Mikulášský vlak“, ktorý tak doplňoval ďalšiu mimosezónnu jazdu, na začiatku novembra pri príležitosti Martinských hodov v Bohušově.
Na Deň dráhy 2008 pripadli oslavy 110 rokov trate. Plánov na priebeh osláv bolo niekoľko. Nakoniec sa zbyrokratických i technických dôvodov iba obohatila klasická „dlhá“ súprava o zapožičaný motorový vozeň M27.001 z Jindřichova Hradce. V Třemešné bolo možno si na vagóne prehliadnuť nový prírastok do parku SZD. Lokomotívu výroby Škoda pre Jugoslávské železnice, zapožičanú na 15 rokov rakúskym spolkom Club760. Cestujúci mohli v tento deň pricestovať do Třemešné vlakom vedeným parnou lokomotívou 464.202, obľúbenou olomouckou „Rosničkou“. Bolo to teda po prvý krát skoro po 50. rokoch, kedy ste si mohli vychutnať jazdu parným vlakom z Krnova do Osoblahy. Letná sezóna pokračovala v trendu z predošlého roku a vlaky sa tešili obrovskému záujmu cestujúcich. Koniec roku bol opäť obohatený o novembrovú jazdu na Martinské hody (tentokrát vedenú v piatok i sobotu) a decembrovú mikulášsku jazdu s nadielkou v osoblažském depe.
Rok 2009 bol pre SZD prelomovým. Na koľajach Osoblažky sa objavila druhá parná lokomotíva, už zmieňovaná U57.001. Na konci mája po prvý krát vyšla pre svojho majiteľa, rakúsky Club760. Bohužiaľ začiatok sezony pre verejnosť, Deň detí 1. 6., sa musel uskutočniť bez nej, lebo sa objavilo na májových skúšobných jazdách niekoľko závad. Vďaka tomu sa verejnosť po prvý krát zviezla „Malým Štokem“ až v piatok 19. 6. pri skúšobnej jazde pred následujúcim Dňom dráhy. Počas všetkých júnových štvrtkov a piatkov boli vlaky vedené motorovým „Faurem“ TU38.001. Deň dráhy 2009 bol v histórii Osoblažky významným dňom, po skoro skoro pedesiattich rokoch tu boli vprevádzke dve parné lokomotívy. V čele výletného vlaku SZD sa objavili obe parné lokomotívy v poradí U57.001 a U46.002. Počas celej letnej sezóny nebola núdza o návštevníkov, a to aj napriek tomu, že počasie príliž neprialo. Sezóna to bola rekordná a vo výletných vlakoch SZD bolo privezených viac než 10 000 návštěvníkov
Niekoľko zaujímavostí o trati i vozidlách
Umelo predĺžená trať so 102 oblukmi
Vzdialenosť Třemešná – Osoblaha je vzdušnou čiarou 15 km. Vlakom je však táto vzdialenosť o 5 km dlhšia. Dráha sa kľukatí i v relatívne rovných úsekoch a dosahuje dĺžku 20,218 km. Traduje se, že dôvodomm tohoto predĺženi bol vtedajší predpis o stavbe dráh v Rakúsku, ktorý povoloval stavět pouze tratě delší než 20 km. Ako sme už v tomto článku článku spomínali, skutočným dôvodom bbolo šetreie stavebných nákladov.
Najmenší oblouk v sieti Českých drah
Neďaleko za Třemešnou, za vrcholom prvého stúpania, začne vlak nápadne spomaľovať. Došiel totiž na kilometer 2,2, do miesta, kde je dovolená rýchlosť iba 20 km/h. Nachádza sa tu totiž najprudší obluk na českých železniciach o polomere necelých 75 m. Po prejazde týmto miestom, dorpevádzaným pišťaním kolies, vlak opätovne zrýchli na svoju rýchlosť 30 a následne 40 km/h.
V Horních Povelicích bývala najkratšia manipulačná koľaj v sieti ČD
Aź do augusta 2008 bola zastávka Horní Povelice zastávkou s nákladiskom. Odbočovala tu manipulačná koľaj postačujúca na odstavenie jedného vagónu a pýšila sa tak titulu najratšej manipulačnej koľaje na českých železniciach.
Prodĺženie trate do Polska
V súčasnosti existujú plány na predĺženie trate z Osoblahy za hranice do poľskej stanice Raclawice Slaskie. Novostavba by z veľkej časti využila teleso dnes už neprevádzkovanej trate Raciborz – Raclawice Slaskie. Treba iba postaviť asi 3 km spojku z Osoblahy k poľskej obci Pomorzowice. Úzkokoľajka by sa vďaka tomu predĺžila o ďalších 10 km a stala by sa jednou z dvoch medzinárodných tratí s rozchodom 760 mm. Atraktivitu by zvýšil aj dlhý priehradový most s dolnou mostovkou prekračujúci u Raclawic rieku Osoblahu.
Depa v Třemešné a v Osoblaze
Medzi budovami výhrevní v Třemešné a v Osoblaze je rozdiel 110 rokov. Osoblažská výhrevňa bola postavená pri stavbe trate v roku 1898. Výhrevňa v Třemešné bola postavená pre potreby SZD v roku 2008.
Prvý svetlami chránený úzkorozchodný prejazd v ČR
Medzi Třemešnou a Liptání sa trať križuje s cestou I/57. Potom, čo bol otvorený neďaleký hraničný priechod Bartultovice/Trzebina narástla doprava na ceste, najmä o kamiónovú dopravu. V roku 2004 bol preto prejazd osadený prejazdovým zabezpečovacím osvetlením ako prvým na úzkom rozchode v Českej republike. O svoju jedinečnosť prišiel tento prejazd v roku 2009, kedy boli zriadené 3 sveteľné prejazdy na úzkorozchodnej trati Jindřichův Hradec – Obrataň v okolí obce Černovice.
Najstarší voz na trati
Pivný vagón sa pýši titulom najstaršieho vozidla na trati. Kuriózne je, že vagón je o tri roky starší, než samotná trať. Pôvodne zatvorený voz bol vyrobený v Rumúnsku už v roku 1895. Do podoby občerstvovacieho vozu bol prestavaný o 110 rokov neskôr, v roku 2005.
Motorové lokomotívy na trati
Lokomotíva TU38.001 je vyrobená v roku 1977, lokomotívy rady 705.9 sú vyrobené v roku 1958. „Faur“, motorová lokomotíva voziaca zvlkáštne vlaky, je teda skoro o 20 rokov mladšia ako lokomotívy, ktoré sú tu v pravidelnej prevádzke.
Toľko teda naše dnešné putovanie úzkorozchodnej trati Třemešná – Osoblaha. O dva týždne budeme opäť putovať po ďalšej nemenej zaujímavej železničnej trati. Vaše tipy a náemty do tohto seriálu očakávame na e-mailovej adrese redakcia@vetrany.eu. Na budúci týždeň sa budete môcť spolu s nami vydať po stopách lanových dráh.
Spracoval: Jaroslav Filo
Chcelo by to ešte nejakú orientačnú mapku. Gilbert