Po stopách nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí 77: Po telese stupavskej trate

P1390629V jednom z predošlých dielov nášho seriálu sme Vám priblížili históriu železničnej trate Devínske Jazero – Stupava. Spolu s partnerskou stránkou zeleznicny.net sme ako jediný spravodajský portál boli pri tom, keď túto záhorskú trať fyzicky likvidovali. Čas plynie ako voda a tak sme sa po 2 rokoch rozhodli, že sa pozrieme na to, či ešte v teréne nájdeme nejaké pozostatky z tejto jednokoľajnej trate.

Naše putovanie začalo v Devínskom Jazere, kde bola v minulosti železničná stanica. Po vyhorení pôvodnej staničnej budovy a zrušení trate do Stupavy sa zo stanice stala zastávka. V jej priestore sa dnes nachádza len dvojkoľajná hlavná trať na Kúty a Břeclav, tretia „staničná“ koľaj, ktorá odbočovala do Stupavy a slúžila aj ako odstavná, je fyzicky zrušená. Nástupište pri záhradkárskej osade sa navyše zmodernizovalo tak, že pri prípadnom zachovaní koľaje  by na nej nemohol byť pristavený vlak na výstup a nástup cestujúcich. V zastávkovom prístrešku už bola vitrína bez skla a tak sme tam mohli bez problémov umiestniť parte o zrušení stupavskej trate.

P8170553
Na týchto miestach sa v minulosti nachádzala koľaj do Stupavy

Po opustení železničnej zastávky sme sa po telese trate vydali na cestu do Stupavy. No ešte predtým sme stihli zachytiť osobný vlak do Kútov a nákladný vlak smerujúci na Bratislavu. Teleso trate sa mierne zatáčalo doprava. V minulosti sa tu nachádzal železničný semafor, dnes je tu už len pár zabudnutých návestí. Na tomto úseku trate nájdete štrkový násyp, z ktorého si majitelia okolitých záhrad spravili cestu, po ktorej sa s autami dovezú až k svojej chatke, či záhradke. Sem tam sa popri trati objaví starý telegrafný stĺp a kilometrovník, ktorý ako duch času pripomína zašlú slávu železnice.

P1390613
Toto návestidlo už stratilo svoj význam

Nuž ale ako sa hovorí, nič dobré netrvá večne a tak sa postupne dostaneme k bývalému miestnu železničnému priecestiu, za ktorým sa teleso trate javí ako obyčajná poľná cesta. Tu sme natrafili aj na prvých záhradkárov, ktorí sa s úžasom i nevôľou pozerali na to, ako putujeme po niekdajšej trati do Stupavy. „Dodnes si pamätám ako nám pred 40 rokmi prišli zrušiť osobnú dopravu“, spomína staršia pani a dodáva, že túto trať mali zachovať ako turistickú atrakciu. Do rozhovoru sa pripojil aj ďalší zo záhradkárov, ktorý nám povedal, že si stihol nafotiť likvidáciu tejto trate. No nie všetci záhradkári mali pre naše putovanie pochopenie a radili nám, aby sme sa vrátili, alebo sa do nášho cieľa dostali inak.

P1390617
Kedysi železničné priecestie, dnes križovatka dvoch lesných ciest

O pár metrov ďalej sme narazili na prvú väčšiu prekážku v podobe veľkého kopca černíc, ktoré za 2 roky úplne prehradili železničný násyp. Nás to však neodradilo a v mapovaní pozostatkov trate sme pokračovali ďalej.

P8170578
Keď je teleso trate dlhodobo neudržiavané, zmení sa na nepoznanie

Ďalší úsek trate bol neudržiavaný a začala sa na ňom rozmáhať vegetácia. Je len otázkou času, kedy zarastie úplne.

P8170586
Je len otázkou času, kedy to tu úplne zarastie

O niečo ďalej sme natrafili na niekoľko krátkych úsekov trate s udržiavaným železničným násypom. Niektorí záhradkári ho využili ako svoju predzáhradku, iní ako prístupovú cestu do záhradky. Aj tu sme sa dali do reči s niektorými záhradkármi popri trati. Z jedným z nich sme si zaspomínali aj na obdobie pred 2. svetovou vojnou, kedy sa po tejto trati vozili cement na stavbu protinemeckých bunkrov a dodal, že dnes by bola prevádzka na tejto trati asi veľmi nákladná: „Železnice by si nezarátali len náklady spojené s vypravením vlaku, ale aj za údržbu tejto trate, ktorú treba pravidelne udržiavať, čo sa žiaľ v posledných rokoch nerobilo.“ Ako sme sa od tohto pána dozvedeli, v miestach, kde dnes stojí zachovaný železničný stĺp, sa v minulosti nachádzala zastávka Stupava – zastávka.

P1390633
Udržiavaná časť železničného násypu v záhradkárskej osade

Na niektorých úsekoch však už bolo teleso trate tak zarastené, že sme boli nútení využiť súbežnú lesnú cestu. No vegetácia nebola našou jedinou prekážkou. Časť násypu si totiž jeden zo záhradkárov ohradil. Otázka znie, či legálne.

P1390651
Popri neudržiavanom násype nájdeme aj kilometrovník

Po križovaní s ďalším niekdajším železničným priecestím sa pred nami objavil železničný násyp, ktorý však miestami vyzeral ako stavenisko.

P1390653
Teleso niekdajšej trate pripravené na iné využitie

No po prejdení mosta ponad diaľnicu sa situácia zmenila a my sme sa dostali na zarastený úsek trate, ktorý sa tiahol až po jej ukončenie v priestoroch stanice. Tak ako aj na predošlých úsekoch trate, aj tu môžete na niektorých miestach objaviť starý telegrafný stĺp či kilometrovníky.

P8170654
Neudržiavané teleso trate za železničným mostom

Prichádzame do Stupavy a už na prvom priecestí natrafíme na koľajnice. Pokračujeme ďalej po zvyškoch železničného násypu a po chvíli prídeme k miestu, odkiaľ sa odpájala vedľajšia koľaj. Na telese hlavnej trate už nájdeme iba rozmáhajúcu sa vegetáciu a sem tam aj zvyšky násypu, no na zarastenom telese vedľajšej trate sa ešte stále nachádzajú koľajnice, ktoré však o niekoľko metrov ďalej v miestach niekdajšieho nákladiska končia. Pozdĺž koľajníc môžeme nájsť aj pozostatky nakladacej rampy na, ktorej sa dnes nachádzajú preliezky pre deti. Podľa tamojších obyvateľov už tieto pozemky 1,5 roka železniciam nepatria.

P1390669
Zabudnutá vedľajšia koľaj pripomína niekdajšiu slávu železnice

Z vedľajšej koľaje sa v minulosti odpájala vlečková koľaj do cementárne, ktorá sa stáčala doľava, kde pozdĺž Bočnej ulice dnes stoja novopostavené domy. Na križovatke s Dlhou ulicou nájdeme zarážadlo pripomínajúce niekdajšie ukončenie jednej z koľají. Vlečková koľaj však pokračovala ďalej až do areálu cementárne, kde do dnešných dní pri bývalej nakladacej rampe nájdeme “zabudnutú” koľaj. Pri vstupe do niekdajšej cementárne nájdeme aj pamätník na výstavbu a chod tohto podniku.

P1390974
Zabudnutá koľaj v areáli bývalej cementárne

Vrátili sme sa na teleso hlavnej koľaje a po chvíli sme dorazili k druhému železničnému priecestiu, na ktorom sa tak isto nachádzajú koľajnice. Na náprotivný stĺp sme ešte umiestnili naše parte a pokračovali sme v mapovaní stupavskej trate ďalej. Posledný, tzv. staničný úsek trate, je však natoľko zarastený, že sme museli použiť súbežnú cestu so symbolickým názvom Železničná ulica.

P1390674
Aj na tomto priecestí sa stále nachádzajú koľajnice

Po niekoľkých minútach sme dorazili k staničnej budove, ktorá bola cieľom nášho výletu. V jej okolí je len neporiadok, no koľajnice by ste tam hľadali márne. Staničná budova je v zúboženom stave a aj tabuľku s nápisom Stupava už niekto demontoval. Iba na susednom súkromnom pozemku sa ešte stále nachádza stĺp staničného osvetlenia.

P1390962
Zachovaná staničná budova si žiada obnovu

Pozemky pod bývalou 6,5 km dlhou železnicou  sú až na pár výnimiek neudržiavané. A to aj napriek tomu, že pri likvidácii železnice sa hovorilo o vybudovaní cyklotrasy. Opýtali sme sa preto kompetentných, aké sú plány s týmito pozemkami a prečo sa táto trať vlastne zrušila.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja:
„O zrušenie dráhy požiadali Železnice SR listom č. 6000/2007-O220 zo dňa 6.12.2007 z dôvodu, že osobná doprava na predmetnej trati je dlhodobo zastavená a dráha nie je prevázkyschopná. Na zabezpečenie prevádzkyschopnosti dráhy by bola podľa vyjadrenia Železníc SR potrebná komplexná rekonštrukcia trate za cca 100 mil. Sk. Následne ministerstvo v súlade s § 17 ods. 2 písm. a) vtedy platného zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o dráhach”) ponúklo predmetnú dráhu na zabezpečenie prevádzkovania Bratislavskému samosprávnemu kraju a zároveň podľa § 65 ods. 1 písm. d) zákona o dráhach požiadalo Ministerstvo obrany SR o stanovisko k zrušeniu predmetnej dráhy. Ministerstvo obrany SR listom č. SAMaV-556/2008 zo dňa 18.2.2008 vyjadrilo súhlas so zrušením predmetnej dráhy. Bratislavský samosprávny kraj sa ani po urgencii nevyjadril. Na základe týchto skutočností ministerstvo ako príslušný dráhový správny orgán podľa § 65 ods. 1 písm. d) zákona o dráhach vydalo rozhodnutie o zrušení predmetnej dráhy, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.4.2008.

Čo sa týka fyzickej likvidácie tejto zrušenej trate, ide o odstránenie stavby podľa ustanovení stavebného zákona, na ktoré musí vydať povolenie príslušný stavebný úrad. S otázkou či a kedy bolo takéto povolenie vydané, je potrebné obrátiť sa na Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, ktorý je príslušný na vydanie takéhoto povolenia.

Je potrebné konštatovať, že štát v súčasnosti nemá prostriedky na to, aby prevádzkoval a udržiaval železničnú sieť v jej dnešnom rozsahu, na druhej strane ale nechce brániť prevádzkovaniu tratí, nepotrebných pre štát, inými subjektmi na ich náklady a riziko. Sekcia železničnej dopravy a dráh MDVRR SR preto v súčasnosti pri optimalizácii železničnej siete postupuje podľa koncepcie, ktorá neráta s tak bezprostredným odstránením neprevádzkovanej trate po zastavení prevádzky na nej, ako to bolo v prípade trate Devínske Jazero – Stupava. Hľadá tiež spôsoby, ako uľahčiť prevod neprevádzkovaných tratí na samosprávu, obce alebo aj iné subjekty a ako im uľahčiť realizáciu prevádzky na nich. Podmienkou samozrejme je, že sa nájde niekto, kto bude za týchto okolností zobrať na seba s tým súvisiace, nie malé bremeno.“

Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, ktorého sme sa opýtali na povolenie fyzickej likvidácie stupavskej trate sa medzičasom zmenil na Dopravný úrad, takže odpovede sa už asi nedočkáme.

Pavel Slezák, primátor Stupavy:
„Pozemky pod železničnou traťou sú majetkom spoločnosti ŽSR.  Táto spoločnosť s majoritnou účasťou štátu sa usiluje pozemky predať, aby zhodnotila majetok štátu. Mesto Stupava usiluje o zachovanie aspoň železničnej stanice, ale táto je už niekoľkokrát na predaj spolu s pozemkom. Nedávno prebehlo ďalšie kolo súťaže na odpredaj pozemkov, zmluva zatiaľ s nikým podpísaná nebola. Zdá sa, že nikomu tu až tak veľmi nejde o rozumné riešenie.“

Ing. Ľubomír Mitas, Železnice Slovenskej republiky:
S cyklotrasou sa neuvažuje, nakoľko sa v predmetnej lokalite už nachádza jedna novovybudovaná súbežná cyklotrasa spájajúca Stupavu a Devínske Jazero. ŽSR realizujú predaj pozemkov pod zrušenou traťou v ponukovom konaní. Bližšie podmienky budú zverejnené na www.zsr.sk a www.reality.sk.

Zaujímalo nás, prečo sa o zachovanie trate nepokúsil Bratislavský samosprávny kraj. Na našu otázku odpovedá Ladislav Csáder. Bratislavský samosprávny kraj svoj nesúhlas s likvidáciou tejto trate vyjadril viackrát v médiách a podľa mojich informácii aj písomne MDVRR a ŽSR. Nemám žiadnu informáciu o tom, že nám táto trať bola za reálnych podmienok ponúknutá. Tu treba uviesť, že v zmysle platných rozpočtových pravidiel môže samosprávny kraj vynakladať verejné prostriedky, s ktorými hospodári, len na zabezpečenie kompetencií, ktoré sú mu zákonom zverené. Rozhodne medzi ne nepatrí starostlivosť o železničné trate. Tiež treba uviesť, že premávka na tejto železničnej trati skončila v 70-tych rokov (zrejme nadväzne na zrušenie stupavskej cementárne),  administratívne bola trať zrušená v roku 2008 a odvtedy chátrala. Jej fyzická likvidácia bola plne v réžii MDVRR a ŽSR a Bratislavský samosprávny kraj nemal reálne možnosti, ako jej zabrániť (Išlo o majetok ŽSR). Pre úplnosť treba uviesť aj záujem ŽSR o odpredaj lukratívnych pozemkov súvisiacich s traťou. Pritom ani mesta Stupava neprejavilo žiadny záujem o zachovanie tejto trate, skôr sa prejavoval záujem o využitie priestorov bývalej stanice na iné účely.

 

Je smutné, že obyvatelia Stupavy i záhradkári videli fyzickú likvidáciu tejto trate, no nič proti tomu neurobili. Namiesto kontaktovania médií a pokusu o záchranu trate si radšej dokumentovali jazdu likvidačného vlaku. No svoj podiel viny na tom majú aj samotné médiá, ktoré aj napriek nášmu upozorneniu túto tému úplne odignorovali. A tak vďaka nezmyselnému rozhodnutiu kompetentných a nezáujmu médií a verejnosti padla za obeť ďalšia regionálna trať, ktorá by pri súčasnom enormnom náraste automobilovej dopravy určite našla svoje opodstatnenie a mohla byť súčasťou Bratislavskej integrovanej dopravy, ktorá je ale tiež kapitolou sama o sebe.

P8170686
Symbolická spomienka na stupavskú trať

Stupavskej tratsa na našom webe ešte budeme venovať a o využití železničných pozemkov Vás budeme informovať. Ak sa totiž tieto pozemky predajú viacerým vlastníkom, železnica sa už nikdy neobnoví a nevybuduje sa ani náučný chodník či cyklotrasa. 

Vaše tipy a námety do seriálu o nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratiach nám môžete posielať e-mailom na redakcia@veterany.eu. V našej redakcii radi uvítame aj fotky staničiek, cez ktoré síce vlaky jazdia, no nikdy v nich nezastavia. Za všetky Vaše príspevky už vopred ĎAKUJEME! 

Text: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Peter Vodička

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.