Nedávno som spomínal, že na Račianskej ulici mali hlavné brány bývalé strategické podniky ako Tatra Regena, Drevárska fabrika a bývalý Priemstav. Za pozemkami týchto dôležitých zamestnávateľov šli koľajnice z Filiálky smerom na Raču. Tam mali tieto podniky svoje železničné vlečky. Presne pri nich (pri vlečkách) mali hlavné brány ďalšie podniky ako Tesla, ktorá vyrábala rádioprijímače. Ďalej to bola smaltovňa, ktorá spadala pod národný podnik Kovosmalt a spojárske sklady. Tieto podniky mali tiež na trati svoje vlečky. S vybudovaním nových socialistických rozsiahlejších objektov mimo Bratislavy, pôvodné objekty stratili svoj strategický význam.
Na okraji Pezinka smerom na Bratislavu vyrástla nová Tatra Regena a tam sa presťahovali malé prevádzky z Bratislavy a jej okolia a samozrejme aj stará pezinská Regena. Tento objekt funguje ako tak stále, a vo svojej blízkosti má samozrejme železničnú vlečku. Žiaľ tú už dlhodobo nevyužíva, no spustnutá nie je, pretože je spoločná pre viac podnikov. Myslím, že pôvodný areál bratislavskej Regeny na Račianskej ulici aj po presťahovaní väčšej časti, ktorá sa venovala nákladným autám nezíval prázdnotou. Jeho opúšťanie bolo pozvolné. Skôr ako sa obvodový múr na Račianskej ulici začal rozpadať ho radšej celý rozobrali. Bolo to asi v polovičke 70-tych rokov. Podobný múr okolo bývalej stanice Filiálka síce stojí naďalej, ale ísť tesne popri ňom je životu nebezpečné. Aspoň, že je sem tam nahradený pletivom.Tesne za múrom, ktorý oddeľoval Regenu od železničnej trate boli budovy a sklady, ktoré v rámci presunu organizácií pripadli „Spojom“. Tento podnik už neexistuje. Zastrešoval Poštu, telefónny úsek a úsek pre diaľkové telefónne káble. Po revolúcii /1989/ sa Spoje rozdelili na Poštovú spoločnosť a Telekomunikácie. Práve bývalý úsek pre diaľkové telefónne káble dostal k dispozícii budovy a sklady káblov. Myslel som vtedy, že sa tam presťahovali sklady Spojov z Ahoja oproti Figaru za železnicou, no tie tam fungovali ešte dosť dlho. Neviem ako dopadla časť Regeny venujúca sa opravám osobných Tatroviek. Myslím tým 603-ky a 613-ky. Jej priestory boli neďaleko Mlynských Nív. Myslím, že to bolo tam niekde, kde stojí dnes autobusová stanica.
Napravo bývalá REGINA, na ľavo Pasrketka
Ako som už naznačil v predošlom článku po totálnom útlme väčšiu časť areálu na Račianskej ulici získala Slovenská Poisťovňa a dodnes tam má jej následovníčka svoje riaditeľstvo. Podobne aj sklady telekomunikačných káblov zdedil podnik Slovenské telekomunikácie, dodnes budovy patria následníckej firme „T-com“. Sotva kto vie, že sa tam opravovali nákladné autá, autožeriavy, autobágre a podobne. Podobný osud postihol aj drevársku fabriku ľudovo nazývanú „Parketka“. Podľa názvu zrejme každý z blízkej aj vzdialenej časti bývalého západoslovenského kraja usúdi, že práve jeho parkety, ktoré mal a možno ešte má doma boli vyrobené práve v tomto podniku. Za socializmu spracovatelia dreva boli zrejme združení pod spoločným názvom „Drevoindustria“ či ľudovo „Drevona“, tak sa zrejme aj „Parketka“ volala. Naznačil som, že sa Regena presťahovala do nových priestorov v Pezinku. Podobne to bolo aj s týmto podnikom. Znova v Pezinku a dokonca vedľa Regeny vyrástli tiež nové priestory „Drevoindustrie Pezinok“. Tam sa preniesla výroba nielen parkiet, ale aj iných výrobkov z dreva. Bol to v Pezinku naozaj rozsiahly areál a stal sa výučbovou základňou pre výchovu budúcich expertov zo spriatelených rozvojových a budúcich socialistických krajín. Pezinok sa vtedy hemžil zahraničnými študentami najmä z Vietnamu a Kuby. No aj Drevona v Pezinku už neexistuje. Trošku som sondoval vtedajšie parkety. Bratislavské parkety mali po svojom obvode drážku a nezapadali do seba. Ak pokladači parkiet chceli tieto natrvalo spojiť tak ich spájali tenučkými plátkami tvrdého dreva. Samotné parkety, ale museli byť nabité na lôžku, ktoré bolo z dosák a teda boli vlastne položené na drevenej podlahe. Pezinské parkety boli robené tak, že na jednej strane mali drážku a na druhej po celej dĺžke výstupok. Zapadali vlastne jedna do druhej ako škridle. Zatláčali sa do vrelej smoly, ktorá bola vyliata na betóne. Pokladanie sa tým zjednodušilo a samozrejme zlacnilo. Parketka teda začala s novou technológiou v novom prostredí. Pôvodný areál Parketky na Račianskej bol prakticky dvoma objektami, medzi ktorými bol chodník, ktorý existuje do dnes. Na ľavom pozemku na Račianskej ulici bola vlastná fabrika a na pravom sa vyrobené prakety skladovali a voľne sušili. Ľavý pozemok je z väčšej časti stále spustnutý, nie sú tam dlhodobo žiadne budovy. Ostali na ňom viditeľné asfaltové nádvoria a ako pamätník stále stojí továrenský komín. Tesne vedľa múra oddeľujúceho pôvodný areál od ďaľšieho podniku (bývalý Priemstav) zostali betónové nosníky ktoré slúžili ako vysunuté koľajnice na ktorých bol zavesený žeriav, ktorý premiestňoval drevenú hmotu a zrejme slúžil aj na naparovanie polotovarov. Životnosť pareného dreva sa týmto rapídne predĺžila. Podobné stĺpy zostali aj v Pezinku. Pezinský areál striedajúci sa majitelia len vysávali a poslední majitelia dokonca speňažili aj všetky zariadenia a všetko čo bolo kovové v zberných surovinách.
Výhybka vlečky Tesly a Spojov
Chodník, ktorý spojoval a spojuje bývalú priemyselnú zónu s Račianskou ulicou je vlastne posledným legálnym priechodom medzi bývalou železnicou na Filiálke a Račianskou ulicou. Keď to zhrniem, tak od bývalej stanice Blumentál (budova stanice prvej konskej železnice) na rohu Krížnej ulice po koniec bývalej priemyselnej zóny stále existujú priecestia, na ktorých už vlak nechodí. Prvé priecestie je pri Centrálnom trhovisku (bez koľajníc), druhé pri Čabelkovej križovatke (s koľajami), tretie na Riazanskej ulici (s koľajami), štvrté pri Pluhovej ulici (s koľajami) a na koniec spomínaný chodník presne oproti Pluhovej ulice. Pre úplnosť chodníček je aj tesne pod násypom trate medzi Hlavnou železničnou stanicou a stanicou Nové mesto.
Chodník oproti Pluhovej ulici
Naznačil som, že pôvodný ľavý pozemok Parketky je spustnutý, no od Račianskej ulice je na ňom veľkopredajňa potravín Lidl s veľkým parkoviskom. Na druhej časti bývalého pozemku od Račianskej ulice je pumpa a reštaurácia McDonalds, kde si môžete kúpiť jedlo aj do auta. Priestor od železnice ale patrí inej firme, ktorá má hlavnú bránu v uličke pri Pluhovej ulici. Na jej hlavnej budove je názov Ravago. Je dcérskou spoločnosťou belgickej firmy a zaoberá sa predajom stavebných materiálov a plastov v stavebníctve. Táto budova aj napriek modernizácii a prestavbe si stále zachováva črty industriálnej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia. Pravdepodobne je to jediná budova pôvodnej Parketky, ktorá stále stojí. Okolo nej na voľnom priestranstve sú palety s tovarom pripravené na expedíciu. S veľkou dávkou fantázie si okoloidúci môže vybaviť nostalgickú spomienku na to, keď táto voľná plocha bola zaprataná paletami so šusiacimi sa parketami.
Pohľad z priecestia na Raču
Pohľad na druhú stranu predstavuje naozaj „efektívne “ využitie dávno zabudnutých priestorov železničnej vlečky. Neskutočné hromady odpadu a to všetko prerastené tŕňovými húštinami. Pri mojej prvej návšteve z jari to bolo pekne vidieť. Dokonca nejaký dobroprajník tento priestor vypálil. Je tam stále viditeľná nakladacia, či vykladacia rampa, no koľajníc tam už dávno niet. V miestach kde bola pravdepodobne výhybka sú naozaj veľké stromy, teda vegetácia znovu zahladila to čo človek kedysi postavil. Pri ďaľších návštevách všetko zakryla zeleň a bordelu hneď bolo menej.
Kde bola výhybka už nezisti nikto
Na strane od Kukučínovej ulice teda existovala v minulosti železničná vlečka, ktorú s určitosťou využívala Parketka. Nie je ale vylúčené, že sa na nej manipulovalo aj vecami patriacimi susednej Regene a Priemstavu. Všetko toto bolo, no čo tam bude v budúcnosti sa možno niekedy dozvieme aj oficiálne.
Autor: Gilbert
Výzva k čitateľom:
Tento seriál pripravujeme aj na základe materiálov od našich čitateľov. A preto ak máte nejaké tipy a námety, alebo zaujímavé materiály, ktoré by nám pomohli k spracovaniu ďalších dielov tohto seriálu, pošlite nám ich e-mailom na redakcia@veterany.eu Už vopred Vám ďakujeme za spoluprácu.
Redakcia
Pridajte prvý komentár