BRATISLAVA – Moje mapovanie na Filiálke začalo Siemenskou, nadchodom, staničnou budovou a hangárom na jednej z priľahlých rámp. Už pri spomínaní Siemensky som naznačil, že uličkou medzi Siemenskou a Feronou sa dalo zo stanice Filálne nádražie prejsť na Račiansku ulicu, či niekdajšie nazývanú Račišdorfskú ulicu. Opačne nadchodom sa dalo dostať k bývalému Domu Odborov, či poliklinike na Tehelnej ulici. Ferona bola nástupnícka organizácia po firme „FOŽ“, a to bola firma zaoberajúca sa obchodovaním so železom pod názvom “FOŽ – slovenská akciová spoločnosť pre obchod so železom”.
Nebola na Slovenskom území prvá. Prvá bola spoločnosť pre obchod so železom, ktorá bola založená tesne po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1919. No až v roku 1933 bola premenovaná na FOŽ. Počas existencie Slovenského štátu prevzala FOŽ obchodovanie aj za nemecky znejúce firmy Manesmann a Flescher & Schirger. Mala naozaj široký záber od pripináčok, klinčekov cez pletivo, rôzne rúry, poľnohospodárske náradie až po výkovky a odliatky. Pod týmto názvom fungovala ešte aj po II svetovej vojne. Areál bol prístupný z Račišdorfskej ulice. Tam bola štvorposchodová administratívna budova so vstupom od ulice.Z druhej stany budovy sa dalo výjsť na nádvorie areálu. Na rohu pri uličke k staničnej budove bola brána pre vjazd vozov a nákladiakov. Pozdĺž hraničných múrov boli prízemné budovy, ktoré slúžili ako sklady a dielne. Neskoršie pri rozširovaní pôsobnosti pribudlo viac poschodových budov, ktoré boli situovanék Račianskej ulici. Zo strany od železnice tiež pribúdali budovy, no zväčša to boli haly do ktorých sa prekladal kovový materiál. Tak ako všetky organizácie, tak aj FOŽ bola znárodnená a názov FOŽ používala do roku 1965. Jej nástupkyňa bola umelo vytvorená socialistická organizácia “Hutná a Odbytová Základňa”. Názov Ferona získala až v roku 1972. Už ako národný a neskoršie štátny podnik fungovala za celej éry našej Československej socialistickej republiky ako aj republiky federatívnej. Československá Ferona bola sprivatizovaná v roku 1995 a na Slovensku po jeho osamostatnení zostala ako pobočka českej Ferony. Po roku 1997 figurovala ako Ferona Slovakia. Ešte pred všeobecným úpadkom štátnych podnikov si Ferona vybudovala nové sídlo v nových priestoroch v Rovinke. Tento pôvodný areál opustila a ten osirel a podobne ako Siemenska bol zrovnaný so zemou. Bol situovaný medzi Račišdorfskou ulicou, spojnou uličkou a od stanice ho delila nákladná rampa s vagónovou váhou. Tak ako všetky podniky aj Ferona mala svoju vlečku. Na ňu sa dalo dostať výhybkami zo strany od Rače. Mala dve vetvy a bola prístupná z hlavnej koľaje od železničného priecestia pri VÚZ /pri zvaráku/ cez niekoľko výhybiek. Dnešný stav je taký, že samotný areál je prázdna burinou zarastená plocha obohnaná z dvoch strán rozpadávajúcim sa múrom a od strany stanice rozpadnutým plotom. Múr je na Račianskej ulici, kde končí pri ďaľšom objekte. Skôr ale, než skončí je tiež druhá brána prístupná z ulice Račianskej. Medzi týmito dvomi areálmi /Ferona a servis/ je plot nedostupný a sú pri ňom postavené budovy a prístrešky. Tieto za mojich študenských čias patrili zahraničnému značkovému autoservisu spolu s pneuservisom. Neskoršie tam bola zberňa pneumatík, ktoré sa potom v protektorovacom závode v Rači obnovovali podľa potrieb zákazníkov. Momentálne je väčšia časť tohoto objektu opustená. Na priečelí je vidieť, že budova fungovala donedávna ako predajňa automobilov s malým servisom. Zrejme skončila, pretože nosným programom boli značky Daewo a Dacia. Aj v Pezinku tiež už značková predajňa Dacia, neexistuje tam, kde bola asi pred desiatimi rokmi. Vrátim sa k objektu pneuservisu. Na strane od koľajníc je badať v oddelenom priestore bývalého servisu určitý pohyb. Sú tam kopy posypového inertného materiálu, piesku alebo štrku. V čase existencie koľajiska a vlečiek tam boli skládky posypových materiálov na zimu. Tieto tam privážala železnica na vagónoch a potom správy ciest s nimi posypávali cesty a chodníky. Dnes je tam už len malá časť vyhradená na tento účel a materiál sa už vozí výhradne autami. Táto časť je obohnaná plechovým plotom aj od koľají. Ďalej sú tam brány vlečiek a zbytok oplotenia. V uličke medzi Siemenskou a Feronou je múr so zamurovanými oknami ponad ktorý som robil zábery. Na rohu Račianskej ulice je hlavný vchod do areálu. Modrá brána je stále na tom istom mieste ako za prvej Československej republiky, no ostatné je už len minulosť. Koľajnice v bývalom areáli Ferony už neexistujú, taktiež niektoré časti koľajníc medzi výhybkami sú vytrhané. Ako pozostatok tam ešte sú vlečkové brány, ktoré sú síce zatvorené, ale nemajú čo zavrieť. Spoločná vlečková koľaj tiež miestami nemá ani podvaly a tie, ktoré tam sú, sú schované v burine. Naznačil som, že prístup do Ferony bol od železničného priecestia, no než sa tam vagóny dostali míňali od Račianskej ulice dosť veľké prekladištia. Podľa maľovanej mapy tieto plochy boli oproti objektom na druhej strane Račianskej ulice, ktoré pripomínajú malé továrne. Bohužiaľ sa mi nepodarilo zistiť, čo to boli za továrničky, či iné industriálne objekty. Dnes po nich nie je ani chýru, sú tam rôzne bytovky z rôzneho obdobia, no prevažujú výškové paneláky socialistického typu. Predpokladám, že v čase existencie spomínaných industriálnych objektov Račičdorfská cesta bola len príjazdovou komunikáciou do Pressburgu. Za parnej éry asi týmto objektom plochy slúžili plochy ako prekladisko, či ako nakladacie rampy. Nebol teda problém prejsť s naloženým povozom cez cestu na protiľahlú železničnú vlečku. Pravda však je, že na mape sú prekladiská a existujú do dnes. Mapa odkazuje v danom priestore prekladísk na pojmy “ERDA”, “Klendax” a “Keramika sklad”. V súčasnosti sú tieto priestory opustené a jediné, čo v posledných rokoch nezmenilo svoju polohu sú desaťmetrové koľajnice zmontované s betónovými podvalmi a naukladané na seba. Keď som bol študent veľké prekladisko bolo plné všelijakých betónových produktov, s ktorými zväčsa manipuloval žeriav na podvozku Tatry 111, či neskoršie Tatry 138. Prekladiská boli vždy oddelené od objektu bývalého autoservisu cestou, ktorá ešte pred vybudovaním koľajiska bola ucelená. Nebola v tomto priestore jediná. Ak by som to zobral od mesta úplne prvá ulica bola a je Šancová. Súbežne s koľajiskom bola ulica Filialnej dráhy na ktorej boli prekladiská. Tieto fungovali až do ukončenia prevádzky železnice, pretože ako som spomínal bola tam odstavná koľaj, ktorá bola vlastne pozostatkom vlečky do Unitasu.Súbežne s Filiálnou ulicou za areálmi Siemensky a Ferony bola spomínaná Račišdorfská čiže Račianska ulica. Na druhej strane koľajiska bola nekoršie ulica M. Kukučína a tá ako Kukučínová funguje dodnes. Medzi priestorom Unitas a Siemenskou bola druhá spojná ulica, ktorej názov som bohužiaľ nezistil a ktorú neskoršie pohltil areál Siemensky. Ďalšou ulicou bola Kominárska. Jej pozostatkom sú obytné domy, ktoré sú prístupné od bývalého koľajiska pri vlečke do Siemensky, teda z bývalej ulice Filálnej dráhy. Ulička medzi Siemenskou a Feronou bola Škultétyho ulica pokračujúca aj za koľajiskom. Táto smerom k Račianskej ulici existuje stále a do nej zaúsťoval železničný nadchod. Dostávam sa k spomínanej ulici, ktorá sa volala Robotnícka a oddelovala areál bývalého autoservisu od prekladísk. Oproti servisu boli a sú obytné domy. Za Robotníckou ulicoubližšie k Rači nasledovala Schönbergova ulica, ďalej spomínaná Tehelná ul., tá ale nepokračovala na Račišdorfskú ulicu. Bola len na strane Kukučínovej ulice. Potom to boli Maršnerova ulica a ulica M. Gorkého. Tieto vyústili do železničného priecestia. Dnes sa v tomto priestore nachádza Jarošova ulica. V súčasnosti prekladiská zívajú prázdnotou a sú vlastne veľkým smetiskom posiatym chodníčkami, ktoré spájajú ulice okolo bývalej stanice. Tieto sa predierajú medzi ruinami garáží a miestami kde je betónový múr prerušený. Je ich dosť a sú vyšlapané tak, aby sa ľudia čo najskôr dostali cez opustené koľajnice. Betónový múr od Račianskej ulice ako aj Kukučínovej už nie je celistvý a zväčša mu betónové dosky chýbajú. Pradepodobne jedinná legálna činnosť, ktorá tam nedávno exitovala bol silvestrovský ohňostroj. Dokazujú to zbytky po zábavnej pyrotechnike. Samozrejme tento priestor sa akosi vždy spájal s bezdomovcami a drogovo závislými. Priestor pre nich vlastne, začal byť aktuálny už vtedy, keď v areály stanice začali vyrastať garáže. Železnice umožnili ich výstavbu vtedy, keď začal nebadane, ale predsa utíchať vagónový ošiaľ. Ropa bola napriek svetovej ropnej kríze ľahko dostupná z Ruska. Preto podniky situované zväčša na Mlynských nivách začali vo väčšej miere využívať na prepravu nákladné autá a vagónov na Filiálke nebolo až tak veľa. Ludia okolo Filiálky nemali kde parkovať, preto pri koľajisku začali spomínané gatáže rásť.Tieto boli situované na bývalej ulici Filiálnej dráhy s presahovaním až k rampe pri Ferone. Vjazd bol vlastne od Šancovej ulice a samozrejme od Račianskej ulice po uličke medzi BEZ-kou a Feronou. Táto ale bola po rozšírení hlavnej výrobnej haly Siemensky dosť úzka. Ďalšie zoskupenie garáži bolo na strane od Kukučínovej ulice. Aj tieto garáže sú dlhodobo opustené a vďaka blízkosti vtedajších Zberných surovín už dlho nemajú kovové brány. Aby som niekomu neukrivdil, tak priestranstvo je posiate výkalmi domácich miláčikov, ktorých majitelia si zrejme nestihli za tie dlhé roky po nežnej revolúcii uvedomiť, že je to ich povinnosť tieto exkrementy po vytvorení odstrániť. Ale veď načo, veď je to aj tak už len smetisko, ktoré vraj nikomu nepatrí.
Autor: Gilbert
Be the first to comment