Po stopách nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí 53: Zbehy – Radošina

V dnešnej časti seriálu o nepoužívaných, zrušených a nedostavaných železničných tratiach sa pozrieme na železničnú trať Zbehy – Radošina, ktorá koncom novembra tohto roku oslávi 102. výročie svojho vzniku. Koncesia pre výstavbu železnice spájajúcej Nitru s Radošinou bola udelená nariadením MO 52789/909 VII.7 firme G. Gregersen a synovia sídliacej v Budapešti. Na základe peážnych zmlúv bola medzi Nitrou a Lužiankami použitá trať štátnej železnice a medzi Lužiankami a Zbehami trať Uhorskej severozápadnej miestnej železnice, takže ako novostavba vznikol iba úsek Zbehy – Radošina s vlečkou do radošinského kameňolomu.

Neskôr sa uvažovalo o predĺžení trate do Piešťan, ale pre vysoké náklady sa zámer neuskutočnil. Stavba bola v dôsledku vysokých nákladov na vyvlastnenie pozemkov a rozsiahlych zemných prác pomerne drahá – železnica s dĺžkou 24,8 km stála 2 503 000 K. Na trati s 5 stamicami, 2 nákladiskami, 3 zastávkami a 3 strážnymi stanovišťami bolo vybudovaných 73 mostov a priepustov. Zo 40 úrovňových priecestí bolo krytých závorami 6. Prevádzka bola zahájená 26.11.1909.

Trať vedie zvlnenou krajinou Nitrianskej pahorkatiny sledujúc tok potoka Radošinka a končí v Radošine na úpätí Považského Inovca. Po odchode zo stanice Zbehy míňa mechanické vchodové návestidlo s mechanickou predzvesťou a po kilometri vchádza do dopravne Čab-Sila slúžiacej najmä nákladnej doprave miestneho poľnohospodárskeho družstva, do ktorého vedie krátka vlečka. Pokračuje cez obec Čab so zastávkou do Nových Sadov, kde je dopravňa, ktorá slúžila aj na križovanie osobných vlakov. Ďalej vedie cez Malé Zálužie, okolo rybníka do Kapiniec, kde sa takisto pravidelne križovali osobné vlaky. Nasledujú zastávky Biskupová a Malé Ripňany, na začiatku Veľkých Ripnian trať križuje hlavnú cestu z Hlohovca do Topoľčian, následne vchádza do zastávky s nákladiskom. Poslednou zastávkou sú Behynce, až nakoniec po dvadsiatich kilometroch od dnešnej stanice Zbehy nasleduje koncová stanica Radošina. Kilometrovníky však udávajú vzdialenosť od stanice Lužianky, takže v Radošine nájdeme číslo 24.

Stanica v Radošine je jednou z najkrajších na slovenských lokálkach, vďaka pôsobivému umiestneniu v podhorskej dedine a veľmi peknej jednoposchodovej výpravnej budove zachovanej v pôvodnom stave, nedávno obnovenej. Zachovaná je takisto aj bývalá výhrevňa v Radošine, dnes sa však už na pôvodný účel nepoužíva a sídli v nej súkromná firma. Točňa patriaca k výhrevni bola roku 1985 použitá v múzejnej úzkorozchodnej železnici v areáli Agrokomplexu v Nitre. Pôvodné sú aj jednopodlažné výpravné budovy vo Veľkých Ripňanoch a Malých Ripňanoch, ktorých vzhľad je ale podstatne horší.

Dopravu na trati zabezpečuje depo Leopoldov dnes obvyklými radami hnacích vozidiel, v osobnej doprave boli do 2. februára 2003 na ôsmich pároch vlakov nasadené motorové vozne 810, na niektorých vlakoch aj s jedným prívesným vozňom 010/Baafx. Nákladná doprava je zabezpečovaná podľa potreby vo večerných hodinách motorovými rušňami radu 742, prepravujú sa najmä poľnohospodárske produkty.

Po rokoch opäť v Radošine…

Občianske združenie Čango a Spoločnosť Považskej dráhy Žilina pripravili na sobotu 9. júla 2011 nevšednú nostalgickú jazdu po zabudnutej trati Zbehy – Radošina. Cieľom tejto akcie bolo ukázať, že aj táto, dnes už nepoužívaná trať by mohla fungovať sezónne ako turistická atrakcia. Jazda s historickou súpravou M 131.1443 „Kredenc“ + Blm sa začala skoro ráno v železničnom múzeu Bratislava – Východ. Odtiaľ sa o 07:25 na nevšednú jazdu vydal staručký motoráčik vyrobený v Tatre Kopřivnici. Priemerne zaplnený vlak o pár minút neskôr zastavil na železničnej stanici Rača, kde pristúpili ďalší cestujúci. V Pezinku do vlaku nastúpili sprievodcovia, ktorí počas celého dňa predávali a kontrolovali cestovné lístky. Náš vlak potom pokračoval cez stanice Trnava, Leopoldov a Hlohovec do stanice Zbehy, kde bola polhodinová prestávka. V rámci nej sa motorový vozeň presunul na opačnú stranu prívesného vozňa, aby sa o desiatej hodine mohol vydať na prvú jazdu do Radošiny.

Obec Zbehy sa spomína už v roku 1269 keď patrila Ostrihomskému arcibiskupstvu, ktoré ju od 16. storočia prenajímali zemianskym rodinám. Je to kostrové pohrebisko zo staršej doby bronzovej, zaniknutá stredoveká osada z 12. storočia s románskym kostolom. Obec je známa spisovateľmi Jozefom Ignácom Bajzom, či autorkou úspešných ženských románov Marínou Čeretkovou-Gálovou, ktorá sa v nej narodila. V obci sa nachádza rímskokatolícky gorický kostol zo 14. storočia s renesančným oltárom z roku 1615. Pri kostole je prícestná socha na zvláštnom stĺpovitom podstavci. Pri moste cez Radošinku je prícestná socha svätého Jána Nepomuckého. Obec je významnou železničnou križovatkou. Železničná trať vedie do Leopoldova (od roku 1881), do Topoľčian (1908), do Radošiny, Zlatých Moraviec a Nových Zámkov.

Pohli sme sa zo stanice. Náš mimoriadny vlak bol už poriadne zaplnený. Na nálade cestujúcich sa to však vôbec neprejavilo. Práve naopak. Niektorí si so záujmom robili foto a video zábery z tejto trate, iní zase viedli družnú debatu o železničnej doprave na Slovensku. Počas jazdy sme zastavovali na každej stanici a zastávke, kde čakalo množstvo záujemcov o jazdu našim vlakom. Hovorí sa, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. A asi to bude aj pravda, lebo do nášho vlaku sa pomestili úplne všetci a sprievodcom sa podarilo každému z nich predať pamätný cestovný lístok. Na staniciach i popri trati postávali ľudia, ktorí sa snažili spraviť archívne zábery z tejto trati. Jazdu staručkým motorákom nám „spríjemňovali“ kríky a konáre stromov, ktoré neúprosne vrážali do nášho vlaku.

Do Radošiny sme prišli približne s desaťminútovým meškaním. Po vystúpení väčšiny cestujúcich a presune motorového vozňa na druhú stranu prívešáku sa náš vlak opätovne začal zapĺňať záujemcami o nevšednú jazdu motorovým vlakom. Aj pri jazde do Zbehov sme zastavovali úplne všade. Niektorí cestujúci vystúpili, iní pristúpili. No ten najväčší nátresk bol už postupne za nami.

Veľký záujem verejnosti bol aj o druhú jazdu do Radošiny. Po príchode do tejto malebnej obce preslávenej vďaka ochotníckemu divadelnému súboru – Radošínskému naivnému divadlu (založenému v roku 1963) a jeho predstaviteľke Kataríne Kolníkovej, ktorá sa v tejto obci narodila nasledoval individuálny program. Zatiaľ čo sa organizátori vybrali na spoločný obed, cestujúci využili čas na prehliadku obce. Mnohí z nich sa zaiste zastavili aj v neďalekej cukrárni, aby sa osviežili na dobrej zmrzline, či zmrzlinovom pohári.

Obec sa spomína už v roku 1277, keď ju kráľ Ladislav IV.vVenoval Happolitovi, synovi Chudu. Od roku 1332 patrila nitrianskemu arcibiskupstvu. Mestské a jarmočné právo získala obec v roku 1697. V 17. a 18. storočí tu boli remeselnícke cechy. Koncom 19. storočia tu bolo 7 mlynov. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Radošínske naivné divadlo tu pôsobilo len do roku 1969, potom sa presťahovalo do Bratislavy. V obci môžete vzhliadnuť kaštieľ v renesančnom slohu zo začiatku 17. storočia. Klasicistický kaštieľ bol prestavaný v 19. storočí. Jedná sa o dvojpodlažnú budovu s uzavretým nádvorím a s polkruhovými arkiermi. Pôvodne renesančný kostol z rokov 1636 – 1644 bol v polovici 18. storočia zbarokizovaný. Vnútorné zariadenie je barokové a klasicistické z polovice 19. storočia.

O tretej popoludní sa náš nostalgický vlak vydal na poslednú jazdu do Zbehov. V Nových Sadoch nás na stanici privítal detský folklórny spevácky súbor, ktorý pár minútovým vystúpením spríjemnil náš krátky pobyt na tejto stanici. Súbor sa potom s našim vlakom presunul do nasledujúcej obce, kde ho čakalo ďalšie vystúpenie. Počas jazdy nám ešte zaspieval zo dve pesničky a vlakový personál ich za to odmenil ďžúsikmi a vďačne vysadil na zastávke Čab – Sila. Škoda len, že sa s nami odviezol iba jednu zastávku. Prišla „konečná stanica“ Zbehy. Po zhruba dvadsaťminútovej prestávke sa náš motorák cez Hlohovec a Leopoldov vydal Piešťan, kde na druhí deň robil taktovú dopravu na nepoužívanej trati Piešťany – Trebatice – Krakovany – Vrbové. Ale o tom už v inej reportáži.

Na záver tohto článku nám preto neostáva už nič iné ako poďakovať sa organizátorom za túto nevšednú jazdu a dúfať, že po tejto trati ešte niekedy pôjde motorový vlak. Veď ako sme sa mali možnosť presvedčiť, šíny ešte vedú do Radošiny. Tak prečo to nevyužiť…

Text a foto: Jaroslav Filo
Zdroj: http://grebe.host.sk/142.htm
Video: Mathulo

Pridajte prvý komentár

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.