Po stopách nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí 45: Lesná železnica Kriváň – Hriňová

Lesná železncia hriňová-2KRIVÁŇ, HRIŇOVÁ – V dnešnom dieli seriálu o nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí sa budeme venovať lesnej železnici, ktorá z Kriváňu vychádzala pod masív Poľany. Kriváň sa nachádza na trati Lučenec – Zvolen, 13 kilometrov od Vigľaša, kde začínala Vigľašská lesná železnica. Za prvej svetovej vojny bolo postavených trinásť kilometrov trate rozchodu 760 mm od stanice Kriváň (Kriváň – Detva) na pílu v Hriňovej a ešte ďalej. Po vzniku Čskoslovenska prešla pôvodne súkromná parná úzkokoľajka spolu so sesterskou traťou na Kyslinky do rúk štátu ako súčasť veľkostatku Vígľaš. Trať bola neskôr predĺžená a zároveň aj prestavaná a jej celková dĺžka dosiahla 23 km.

Železnica vviedlaa od stanice v kriváni cez údolie riečky Slatina a Hriňovú a končila na Perisku, v údolí severne od horskej obce Snohy. Trať mala dve odbočky – Úžlab a Suchá jama a bola zrušená v roku 1962. Železnica by pravdepodobne vydržala dlhšie. V tom období sa však začalo so stavbou priehrady, ktorú túto trať preťala.

Trať lesnej železnice viedla z krivíňskej stanice na sever. Medzi domami, ba ani za obcou však už stopy po tejto trati nenájdeme. Až na konci polí objavíme most cez rieku Slatína, na ktorom sa nachádza i niekoľko podvalov. Potom nasleduje úzky pruh poľa a za ním v húštinách ukryté betonové opory ďalšieho, menšieho mostu. Pokrátkom zarastenom úseku sa na teleso trate napojuje najskôr prašná a neskôr asfaltová cesta. Niekoľko poctivých priepustkov nás však utvrdí v tom, že ešte stále ideme po telese niekdajšej trate. Asfaltová cesta je pôvodnou hlavnou cestou do Hriňovej, trať viedla vpravo vedľa a miestami je možné rozoznať nie príliš výrazné teleso. Cesta nás odvedie až k autobusovej zastávke, kde sa napája súčasná hlavná cesta. Na lúke za cestou síce ešte objavíme krátky úsek telesa trate, ale to je na dlhú dobu všetko. Železnica obchádzala hriňovú po ľavej strane, stále po starom brehu Slatiny.

Ďalší zaujímavý objekt z pôvodnej železnice nájdeme až v Hornej hriňovej, kde múzejnú cestu v trase úzkokoľajky vystrieda násyp. Vodný tok a súbežnú cestu železnica prekonávala po moste. Jeho konštrukcia je však už znesená, ostali tu neporušené kamenné opory a pilier medzi vodou a cestou. Pôvodná trať lesnej železnice ale rieku neprekračovala. Viedla stále po pravom brehu Slatiny. Pretože nie je možné prekonat riečku suchou nohou je potrebné sa vrátiť cestou medzi domami na hlavnú cestu a pri reštaurácii (kde je možnost obedu) vľavo na vedľajšiu cestu k mostu.

Naša cesta pokračuje ďalej po hlavnej ceste, pričom vľavo pod ňou sa nachádza meisto, kde sa v minulosti pravdepodobne nachádzalo nákladisko lesnej železnice. Neďaleko odtiaľ sa trať vracala na pravý breh Slatiny, v mieste súčasného mostu vedľajšej cesty k priehrade. Za mostom je už vidieť vysokú sypanú priehradnú hrádzu. Hlavná cesta medzitím naberá výšku vo svahu a prechádza po južnej strane priehradného jazera.

Pokračovanie niekdajšej trasy lesnej železnice objavime až na konci nádrže. Najprv ako cestu, potom ako zarastené teleso stále po pravom brehu riečky. Zarastené teleso, prerušené hrádzou bývalej nádržky, nás dovedie k zachovalému mostu cez Slatinu. Odbočka do Suchej jamy vychádzala za mostom doprava cez dnešnú cestu do Čierneho Balogu a ďalej po trase asfaltove cesty. Hlavná trať viedla vľavo údolím Slatiny, kadiaľ prechádza ďaľšia asfaltová cesta. Trať potom pokračovala údolím ešte asi tri kilometre, striedavo po oboch stranách potoka. Miestami je vidieť nevýrazné teleso a tiež malé betónové opory mostíkov na brehoch potoka.

Posledné zaujímavé meisto z niekdajšej trate lesnej železnice nájdeme až na jej samom konci. Zreteľné teleso na ľavej strane údolia tvorí ľavý oblúk pod svahom a vzápätí pravým oblúkom naposledy prekračuje potok. Ako naznačuje msotík pre dve koľje, v týchto miestach sa nachádzala koncová stanica. Neďaleko stojí do dnešných dní obývané obydlie. Tunajší obyvatelia si lesnú železnicu ešte pamätajú. Úplný koniec koľají bol však ešte o niekoľko sto metrov ďalej v údolí, v “šturci”, dnes úplne v trase asfaltovej cesty. Odtiaľto je to len 3 km cez chrbát k miestu, kde končila smrečinská odbočka Čiernohronskej lesnej železnice a 8 km na koniec niekdajšej úzkokoľajky z Vígľašu. Lesných železníc tu teda v minulosti bolo viac než dosť.

Na tomto meiste sa naše mapovanie lesnej železnice v hriňovej končí. Ak sa chceme vrátiť späť,môžeme pokračovať do kopca neznačenou cestou cez horskú obec Snohy. Obydlia tu sú rozhádzané po stráňach, najvyššia časť s ďalekím rozhľadom sa nachádza vo výške 800 m.n.m. V dolnej časti tejto zabudnutej obce je koncová autobusová zastávka. Odtiaľto sa môžeme vrátiť do Kriváňa či Detvy.

Fotogaléria:

Toľko naše putovanie po stopách niekdajšej lesnej železnice Kriváň – Hriňová. V prípade, že máte o tejto trati viac informácií, alebo máte nejaké tipy a náemty do tohto seriálu, posielajte nám ich e-mailom na redakcia@veterany.eu. V prípade, že sa vám dnešný diel nášho seriálu páčil, nezabudnite nám zanechať malý komentár. Je to totiž spätná väzba k tým, ktorí tento seriál týždeň čo týždeň pre vás prirpavujú.

Spracoval: Patrik Špačinský
Foto: Juraj Ševčík
Zdroj: http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h488.htm
http://zeleznica.railnet.sk/modules/AMS/article.php?storyid=820
http://zeleznica.railnet.sk/modules/AMS/article.php?storyid=651

3 Comments

  1. Hmm,no neviem ale aspoň ste sa ma mohli opýtať čí suhlasim s uverejnením fotiek, alebo ma aspoň uviesť ako autora …

  2. Ospravedlňujem sa za neuvedenie autora. Nabudúce si budeme dávať väčší pozor pri spracovaní článkov.

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.