ČESKO – V dnešnom dieli železničného seriálu sa pozrieme na železničnú trať ČSD Hrochüv Týnec – Chrat u Chudime, ktorej históriu vzniku, výstavby a prevádzky nemôžno oddeľovať od trate Heřmanův Městec – Borohrádek, lebo s ňou tvorila jeden celok. Dovážať cukrovku z polí v okolí Hrochova Týnce do cukrovaru v Slatiňanech bolo nákladné, a tak sa občania Týnce rozhodli postavit si vlastný cukrovar. Prú kampaň zahájili v roku 1871. V tom istom roku bola spoločnosťou štátne dráhy (StEG) otvorená stanica v neďalekých Dašicích (dnes Kostěnice). Vedenie cukrovaru začalo uvažovať o napojenie z tohto miesta vlečkou. Návrh však pre neochotu obce a veľkostatku nebol realizovaný.
Na zasedaní zemského snemu Království Českého dňa 11. 02. 1895 bolo schválené poskytnutie zemskej garancie na splácaní a zúročení 70% nákladov pre dráhy v trase H. Městec – Chrudim město – Hrochův Týnec – Moravany – Borohrádek s odbočnou traťou Chrast u Chrudimi – Hrochův Týnec. Stavba trate bola zahájená na jar 1898.
V auguste 1899 bola už dráha spojazdnená a využívala sa na vozbu materiálu. V Hrochově Týnci bola postavená i výhrevňa pre jednu lokomotívu. Oficiálne zahájenie prevádzky bolo 25. septembra 1899. Na slávnostnom otvorení trate sa zúčastnili akcionári, predstavitelia obcí a okresu, predstavitelia priemyselných podnikov, najmä cukrovarov. Doprava na odbočnej vetve do Chrasti nebola aý do začiatku motorizácie nijako bohatá. na trať vyrážali dva páry smíšených vlakov – jeden ráno a druhý v podvečer. Vlaková čata s jednou lokomotívou po zbytok dňa obsluhovala pravdepodobne cukrovar. V roku 1925 došlo k zoštátneniu dráhy a k 15. júnu 1925 bola zahájená prevádzka so zjednodušeným riadením dopravy.
Od mája 1929 začal na trati po prvý krát jazdiť motorový vozeň a to rady M 120.325. Na trati tak boli zavedené 3 páry osobných vlakov. V roku 1930 bola otvorená nová zastávka Brčekoly a od leta 1932 bola otvorená nová zastávka Hrochův Týnec – mlýn. Podľa letného cestovného poriadku z roku 1933 prestali nákladné vlaky voziť cestujúcich. V osobnej doprave zostali 3 páry motorových vlakov. Od 15. 05. 1934 bola z dňvododu hospodárskej krízy osobná doprava na trati Týnec – Chrast zrušená a nahradená autobusovou linkou ČSD. Nákladná doprava fungovala iba po dobu kampaní. Ale už v lete 1935 bola autobusová linka zrušena a v cestéovnom poriadku sa naďalej objavovala poznámka trať 157 H. Týnec – Chrast — neobsadená. 16. novembra 1941 bola znovuobnovená osobná vlaková doprava. SSllávnostné zahájenie predviedol motorový vozeň rady M 120.4 s dvomi prípojnými vozmi. Od konce roku 1944 sa stupňovali nálety spojencov a útoky domácích partyzánov. Dňaa 18. 04. 1945 otriasla celým okolím Rosic u Chrasti veľká explózia. Partyzáni vyhodili do vzduchu 6 vozov plných výbušnín, ktoré stáli so spústou ďalších vozidiel odstavených na trati. Prevádzka bola obnovená až po skončení vojny. Následovalo rozšírenie osobnej dopravy. V roku 1958 protestovalo obyvateľstvo proti zrušeniu svojej dráhy. Šesťdesiate roky však boli charakteristick= nárastom automobilovej dopravy a odklonom od železničnej dopravy.
Málo významná trať bez nákladnej dopravy sa mnohým nepáčila. A tak sa 31. 01. 1978 ozvalo húkanie pravideľného osobného vlaku na lokálke naposledy. Trať začala být likvidovaná od roku 1982 do roku 1990. Do roku 2005 bol už v prevádzke iba úsek Chrast – Chrast město a aj to len pre nákladnú dopravu. Dňa 2. 10. 1999 tam prišiel motorový voz M 131.1133 so skupinou zájazdu cestovnej kancelárie ČD. Dochovaných pozostatkov je pomerne veľa. Takmer v celej trase je viditeľný násyp. V stanici Rosice u Chrasti stojí výpravná budova a skladisko. Najviac zmien urobil Hrochův Týnec. V miestach kríženia s traťou neni vidieť takmer nič. Z mosta cez riečku Ležák ostali len podpery na brehoch. Vlastný most bol údajne odsudezený a predaný do šrotu, nie legulérne zlikvidovaný ČSD. Pozdĺž trate sú k videniu kilometrovníky. Nákladná doprava už jazdíla len v úseku Chrast – Chrast město. A aj to už veľmi minimálne, lebo v lete 2005 sa bola úplne zastavená.
V decembri 2005 bol zrušený aj posledný úsek trate Chrast – Chrast město. Koľaje sa vytrhali a prejazdy zaasfaltovali. Takto skončil osud cukrovarskej dráhy, ktorá síce prežila obe svetové vojny, no nelogickému rozhodnutiu bývalého režimu sa už neubránila. A tak nám už dnes neostáva už nič iné ako na túto trať v dobrom spomínať. Ostáva nám už iba veriť, že si z toho tí ktorí o rušení tratí rozhodujú zoberú poučenie a zabránia nezmyselnému rušeniu tratí.
Na budúci týždeň pre vás zmapujeme jednuž ďalších železničných tratí, ktoré sa do dnešných dní už bohužiaľ nezachovali. Dovtedy nám ale môžete posielať vaše tipy a námety do tohto seriálu. Očakávame ich na e-mailovej adrese redakcia@veterany.eu.
Spracoval: Jaroslav Filo
Zdroj: http://www.pshzd.cz/chrast.html
Pridajte prvý komentár