KOJETÍN, TOVÁČOV – Prvé pokusy o napojenie mesta Tovačova na rýchle sa rozvíjajúcu železničnú sieť vtedajšieho Rakúsko-Uhorska boli zaznamenané v roku 1867, kedy bola pripravovaná výstavba trate z Nezamyslic do Olomouce a prostěovští radní požadovali jej trasovanie práve cez Tovačov. Trasa tejtoto trate však bola neskôr zmenená a ani rada neskorších pokusov o spojenie Tovačova so svetom prostredníctvom koľají nebola úspešná. Až keď boli v roku 1890 postavené velkoprůmy- slník a majitel uhoľných dolov na ostravsku rytier David Guttmann v Tovačově (Anníně) vlastní cukrovar, vyvstala naliehava potreba zaistiť kvalitnú, kapacitnú a na poveternostných podmienkach a ročnom období nezávislú dopravu paliv, surovín pre výrobu i odvoz hotových výrobkov. Prečítajte si 22. časť seriálu o železničných tratiach venovanú miestnej trati Kojetín – Továčov.
Týmto požiadavkám vyhovovala jedine železničná doprava, s ktorou už mali David i jeho brat Vilém Guttmannové veľmi dobré skúsenosti z ich pôsobenia na ostravsku. A pretože bratia Guttmannové byli vplivní a priebojní muži, dokázali presadiť aj železničné spojenie Tovačova so zbytkom sveta.
Stavba trati a prvé roky prevádzky
V apríli 1894 bola pod hlavičkou Severní dráhy císara Ferdinanda zahájená stavba trati z Tovačova do Kojetína, ktorá sice nesledovala záujmy obyvateľstva (hlavný prepravný prúd bol na osi Tovačov – Přerov, kam sa cestovalo na úrady i za obchodom), ale zato plnila dôležitú rolu najkratšej spojnice pre prepravu nákladov na železničnú sieť Rakúsko-Uhorska.
Prvý vlak ktorý prešiel celú trať z Kojetína do Tovačova sa na svoju cestu z Kojetína vydal 1. septembra 1895 abol zložený z trojnápravovej „lokálkovej“ parnej lokomotivy, jedného osbného a nákladného vozu.
Rovnako ako napočiatku, tak v celej ďalšej histórií hrala nákladná doprava jednoznačne dôležitejšiu rolu oproti doprave osobnej. Najvýznamnejším dopravcom v predvojnovom i medzuivojnovom období boli jednoznačne podniky pôvodného Guttmannovského veľkostatku, ložilo sa ale tiež na nákladisku v Lobodicích. Po druhej svetovej vojne nákladná doprava so zahájením ťažby štrku na mieste pôvodnej obce Skašov, ktorá ležala neďaleko Tovačova, na trati veľmi posílila. Do novootvorených štrkovní bola v roku 1952 postavená trojkilometrová vlečka odbočujúca z tovačovské trati za zastávkou Lobodice. Štrk sa zo Skašova odpočiatku vozil od skorého rána do neskorého večera, cez víkendy i sviatky. Neťažilo sa jedine v zime, kedy boli stále sa rozširujúce „Skašovská jezera“ zamrznuté. Na mieste pôvodného Guttmannovského cukrovaru vznikol podnik vyrábajúci stavebný materiál a prefabrikáty – PREFA, v Lobodicích potom podnik BETONIKA (neskôr tiež PREFA), kde sa vyrábali betónové dielce a rúry. Priamo vedľa vlečiek štrkovní na území bývalého Skašova potom vyrástol závod Dopravní stavby, kde sa vyrábali pásové dopravníky, mostné konštrukcie a ťažké stroje. Všetky tieto podniky zaisťovali nákladným vlakom na trati Kojetín – Tovačov slušné vyťaženie.
Zastavenei osobnej a oslabenie nákladnej dopravy
S rozvojom cestnej dopravy však začínala strádať osobná doprava. Koncom 70. rokov prichádza (údjane) čísi „zlepšovák“, prečo by mali osobné vlaky prekážať pomerne veľkému počtu nákladných vlakov, keď je možné do Tovačova i obcí (nie len) pri trati pohodlnejšie cestovať súbežne vedenými autobusmi. A tak na konci cestovného poriadku 1980/81 vyšli z Kojetína do Tovačova osobné vlaky naposledy a v následujúcom cestovnom poriadku bola tabuľka vtedajšej trate 33d vyplnená iba strohým textom: „Doprava toho času zastavená“. V tejto podobe boli „cestovné poriadky“ tovačovské trati uvádzané v knižných cestovných poriadkoch ČSD a neskôr aj ČD až do roku 1999, kedy sa trať, ukrytá už pod číslom 334, objavila v cestovnom poriadku (dúfajme že nie natrvalo) naposledy.
Po politickom prevrate v novembri 1989 sa po rokoch zabehnuté tempo prevádzky na tovačovské trati začalo prudko meniť – vo všetkých podnikoch pri trati začala klesať nakládka, štrk sa taktiež začal voziť po ceste. Po roku 2000 z trati takmer vymyzli manipulačné vlaky a s nimi i ruch v koncovej stanici Tovačově, kam dnes vlak zachádza v priemere asi 1x za dva týžden až mesiac. Rovnako vozba štrku klesala, až v roku 2002 úsek trati z Lobodic do Kojetína prešlo len niekoľko vlakov v júli, naviac vedenými súkromnými dopravcami.
Naopak osobnej doprave po roku 1989 niekoľkokrát svitlo svetielko nádeje, avšak doposiaľ sa jej znovuobnovenie nikdy nepodarilo dotiahnuť do konca, aj naopriek tomu že v polovici 90. rokov chýbal už len malý krôčik. Následná zmena spôsobu financovania osobnej dopravy a zrušenie dopravnej služby v Tovačově nádeje na prípadné obnovenie osobnej dopravy do Tovačova v podstate pochovali.
Prevádzka na trati v súčasnosti
Súčasnosť prevádzky na trati Kojetín – Tovačov spočíva vo výnimočných jazdách manipulačných vlakov a predovšetkým vo vozbe štrku, ktorá v poslednej dobe zažíva svoju renesanciu – od roku 2006 jazdia až 3 páry vlakov výsypných vozov štrku denne, a to často i cez soboty a nedele, čo bolo naposledy pozorované začiatkom 90. rokov.
Ďalším vítaným oživením nákladnej dopravy bol odvoz repy z Lobodic do cukrovaru v Hrušovanech nad Jevišovkou, ktorý po prvý krát prebiehal na začiatku zimy 2007. Vlaky súkromného dopravcu IDS Olomouc z Lobodic odvážali dva až tri ložené vlaky po dobu cca troch týždňov.
Pre tých, ktorí by sa po tovačovské trati rádi zviezli osobným vlakom, existuje šanca v podobe stále populárnejších jázd zvláštnych vlakov. Väčšinu z týchto vlakov zabezpečuje občianske združenie Kroměřížská dráha.
Plánovaná zastávka Kojetín-sever
V poslednej dobe opäť ožíva myšlienka vybudovania novej vlakovej zastávky Kojetín-sever, která by ležala práve na tovačovské trati, a to na samom konci Polní ulice. Vybudovanie zastávky v tomto mieste sa plánovalo ešte v dobe keď z Kojetína do Tovačova jazdili osobné vlaky.
O vybudovanei vlakovej zastávky v lokalite Sever sa uvažovalo už na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia, keď sa z pôvodne okrajovej časti Kojetína stala výstavbou sídliska oblasť, do ktorej sa postupne sústredila tretina obyvateľov mesta.
Pretože ale v roku 1981 došlo k zastaveniu osobnej dopravy na sídliskom prechádajúcej tovačovské trati, výstavba zastávky nebola realizovaná.
Prvý písomný záznam o vhodnosti postavenia vlakvoej zastávky v lokalite Sever potom pochádza z augusta 1994, kedy divízia dopravne cesty Českých drah pspracovala pre obchodno-prepravnú divíziu štúdiu aktuálneho stavu trati Kojetín – Tovačov pred plánovaným znovuvybudovaním osobnej dopravy, ku ktorému malo prísť v roku 1995. Pretože vtedy chýbal tak k obnoveniu osobnej dopravy na trati, tak pravdepodobne i k výstavbe zastávky „Kojetín-sever“ už len krôčik, i tentokrát ale zrealizácie nakoneic zišlo.
Snaha o vybudovanie tejto zastávky bola i v nasledujúcich rokoch. V dnešnej dobe je posledná možnosť presadiť výstavbu tejto zastávky. V priebehu 5. rokov by sa totiž mala začať rozsiahla modernizácia hlavnej trate medzi Přerovem a Brnem na dvojkoľajný koridor pre rýchlosť až 200 km/h (prvý tohto typu v ČR). Súčasťou rekonštrukcie je budovanie nových zabezpečovacích zariadení, ktoré možno navrhnúť tak, aby sa zo zastávkou „Sever“ počítalo. V oapčnom prípade by sa budovanie samostatnej zastávky predražilo a to aj o úpravu zabezpečovacích zariadení.
O 5 – 7 rokov rokov sa na tejto trati pravdepodobne skončí preprava štrku. Pokiaľ sa to však stane realitou a nenájde sa nové efektívne využitie tejto trate môže sa stať, že o niekoľko rokov v lokalite Sever nebude len doposiaľ nevybudovaná zastávka, ale ani koľajnice, t.j. stopy po železnici.
Vybudovanie novej zastávky Sever má význam i v dnešnej dobe. V tejto časti mesta totiž neni zriadená ani autobusová zastávka a tak väčšina ľudí využíva vlastný automobil a len malá väčšina z nich dochádza k najbližšej železničnej, či autobusovej stanici. Využitie tejto zastávky by bolo možné aj bez obnovenia osobnej dopravy do Továčova, ktoré je momentálne nereálne. Pri tom by ale nebolo potrebné vytvárať žiadne nové spoje, ani zasahovať do taktovej osobnej dopravy Kojetín – Valašské Meziřičí. Motorové vozne by z Kojetínskeho nádražia pokračovali na zastávku „Sever“ čo je predĺženie o cca 2 km – čo by nejako neovplynilo náklady na prevádzku na predĺženom úseku trate.
Za predpokladu prevádzkovania prípojov v stanici Kojetín medzi vlaky na trati Brno – Přerov a Valašské Meziříčí – „Kojetín-sever“ by sa vybudováním zastávky otvorila obyvateľom severnej časti Kojetína možnosť ľahkého a pohodlného cestovania do Brna, Přerova, Olomouce, Ostravy, Kroměříže a ďaľších po železnici dostupných miest, a to buďto priamo (smer Kroměříž), alebo s jediným prestupom na kojetínskom nádraží. Tímto se obyvateľom severnej časti Kojetína významne skvalitní možnosť dochádzania do zamestnania či cestovanie akotaké a zvýší sa aj atraktivita tejto oblasti. V prípade vybudovnia zastávky a zaistenia jej kvalitnej dopravnej obsluhy možno na tomto mieste postupne očakávať i významný príliv nových cestujúcich na železnici, čo by bolo prínosné i pre samotného dopravcu.
Toľko teda naše putovanie históriou Továčovskej trati. Na budúci týždeň budeme opäť putovať po niektorej zo zaujímavých železničných tratí.
Autor: Jaroslav Filo
Spracované zo stránky: http://www.prototypy.cz/tovacovka/popistr.php,. kde v časti Zastávka „Sever“ nájdete o deterajších aktivitách smerujúcich k vybudovaniu vyššie uvedenej zastávky.
Pridajte prvý komentár