Po stopách nepoužívaných, zrušených či nedostavaných železničných tratí 14: Koněspřežná dráha České Budějovice – Linec

Koneprežka 1V 14.-tom dieli nášho pravidelného železničného seriálu po prvýkrát opustíme Slovensko. V dnešnej časti seriálu zavítame do susednej Českej republiky, kde navštívime dnes už “zrušenú” Koněspřežnú dráhu České Budějovice – Linec. Hoci je táto trať už prestavaná a premávajú na nej moderné vlaky, v minulosti bola táto trať konskou železnicou.

Plány na spojenie Vltavy a Dunaja:

Plán na dopravné spojenie riek Vltavy a Dunaja je doložený už z doby Karoal IV., podrobne sa ním zaoberal až Lothar Vogemonte začiatkom 18. storočia. Ten vypracoval návrh s tromi rôznymi trasami vodných kanálov, ktorý sa však neuskutočnil ani za vtedy vládnuceho Jozefa I., ani za jeho nástupcu Karola VI. Behom 18. storočia sa však postupne objavovali aj ďalšie návrhy (Albert ze Sterndahlu 1768, Walcher), ale uspel iba Jozef Rosenauer so svojím Schwarzenberským kanálom, ktorý bol používaný iba na splav dreva.
Otázku spojenia Vltavy s Dunajom oživil úspech Františkovho plavebného kanálu medzi Dunajom a Tisou. Jeho staviteľ Ján Jonas, rytier z Freyewalde, v roku 1807 podnietil vznik Českej hydrotechnickej privátnej spoločnosti, ktorá si za svojho vedeckého riaditeľa zvolila Františka Jozefa Gerstnera. Ten s pochôdzkovou komisiou prešiel celé územie budúceho vodného kanálu. Na valnom zhromaždení členov spoločnosti 31. marca 1808 ale navrhol, aby bola namiesto vodného toku postavená železnica. Tento návrh sa síce nepodarilo zrealizovať. František Jozef Gerstner myšlienku ďalej rozpracoval v pojednaní  Kráľovskej českej spoločnosti NAUK z roku 1813, ale ďalší pokrok prišiel až v roku 1819, keď sa na Gerstnera obrátil hrabě Filip Stahl, vedúci komerčnej dvorskej kancelárie. Rakúsko totiž v tomto roku uzavrelo s ďalšími deviatimi štátmi dohodu o slobodnej labskej plavbe, v ktorej texte sa zaväzovalo spojiť Labe a Dunaj vodným kanálom, alebo železnicou.

Stavba:

Realizáciou celého projektu sa ujal Gerstnerov syn František Antoním Gerstner, profesor na viedenskej polytechnike a prinajmenšom rovnako nadaný staviteľ ako jeho otec. Siedmeho septembra 1824 obdržal privilégium ku stavbe a prevádzke „železné sílnice“ z Českých Budějovic do Lincu na dobu päťdesiatich rokov. Gerstman toto privilégium postúpil na jar 1825 C K. prvej privilegovanej železničnej spoločnosti, ktorá ho poverila stavbou trate ako stavbyvedúceho. V lete 1825 bola zahájená stavba 64 km dlhého úseku z Budějovic do Kerschbaumu (neďaleko hraníc). Práce na stavbe pokračovali rýchlo, vďaka čomu bola skúšobná prevádzka Budějovicami a Leopoldschlagem zahájená už v septembru 1827. O rok neskôr, 30. septembra 1828 začala riadna prevádzka, spočiatku iba pre nákladnú dopravu. Stavba sa ale neočakávane predražila a preto sa muselo pristúpiť k úspornému riešeniu, čo znamenalo obetovať pôvodný návrh. To si F. A. Gerstner nevzal na svedomie a svoju funkciu prenechal Matyašovi Schönererovi. Ten síce staval úspornejšie, ale najmä kvôli príliš malým polomerom oblukov bola pre neskoršie využitie táto trať nepoužiteľná. Doprava medzi Českými Budéjovicami a Lincom (bola ak otretia v Európe) odovzdaná do prevádzky 1. augusta 1832.

Prevádzka:

Vozy vyrážali z budějovického Pražského predmestia. Na 128,7 km dlhej trati s rozchodom 1 106 mm bolo 10 staníc, z ktorých bolo 6 tzv. prepriahacíh – v ktorých sa prepriahali konské povozy. Zatiaľ čo náklady so soľou a drevom sa prevážali po tejto trati počas celého roka, osobná doprava sa mohla prevádzkovať iba v lete. Osobné vozy sa podobali dostavníkom s kapacitou šiestich do štyridsiatich miest v dvoch triedach. Cesta trvala 14 hodín.

Konštrukcia zvršku:

Pôvodný zvršok sa od toho dnešného trochu odlišoval. Na pražcoch vzdialených 1 sáh, t.j. 1,896 m od seba boli upevnené pozdĺžne trámy, na ktorých bolo prikované 3 metre dlhé liatinové koľajnice. Pražce boli uložené v v kamenných stoličkách v tvare písmena U, ktoré boli samostatné pre každú koľajnicu.

Prestavba:

V dobe zahájenia prevádzky tejto koňky už v Anglicku a v Amerike slávial úspechy parostrojná železnica, ktorá sa v nasledujúcich desaťročiach rozšírila do celého sveta. Spoločnosť západnej dráhy cisárovnej Alžbety, ktorej konská dráhu na konci šesťdesiatich rokov devätnásteho storočia patrila, sa musela týmto okolnostiam prispôsobiť a konskú dráhu začal prestavovať na železničnú trať s rozchodom 1 435 mm na prevádzku vlakov ťahaných parnou lokomotívou. Táto prestavba trvala od roku 1868 do zimy 1873. Osobná doprava na konskej dráhe skončila 12. decembra 1872 jazdou v úseku Wartberg – Linec.  Dňa dvadsiateho decembra 1873 bola zahájená prevádzka na celej trati z Budějovic do Lincu.

Jazdný stroj koněspřežnéj dráhy České Budějovice-Linec môžete vzhliadnuť aj v súčasnosti:

Železničné múzeum národného technického múzea v Prahe sústreďuje okrem historických zbierok aj dokumenty z počiatku železníc. V archíve a zbierkovom fonde vynálezcu Jozefa Božka a jeho syn Romualda bola nájdená stať vrátane popisu prvého mechanického vozu a jeho použitia v roku 1825 na dokončenej časti trate koněspřežné železnice České Budějovice – Linec. Tento mechanický voz nazývaný Fahrmaschine (Jazdný stroj), bol prvým predchodcom dreziny. Pochopenie pre postavenie repliky tohto historického stroja na rozchod 1 106 mm s našlo vo vedení firmy LOSTR Loouny, kde sa tento stroj vyrobil k 135. výročiu existencie firmy. CZ LOKO sa na výrobe podieľalo dodávkou  obručí na výrobu dvojkolies, ktoré boli získané z vadných obručí poľského „čmeliaka“. Stroj bol slávnostne pokrstený 5. júna 2008 v Loune a následne bol vystavený v rámci Noci múzeí v Národnom technickom múzeu Praha v podvečer a noci zo 14-teho na 15-teho júna.

Prevádzková skúška na  koněspřežné trati v rakúskom Kerschbaumu 21. júna 2009 potvrdila plnú prevádzkyschopnosť tohto stroja. Ten prešiel spoľahlivo niekoľkokrát celú trať i so všetkými nástrahami v ostrých oblukoch i na výhybkách. Ďalší medzinárodný krst prebehol 16. augusta a nasledoval prevoz do Českých Budějoviciach, kde bol 13. septembra predstavený verejnosti. Jeho jazdné vlastnosti si v Českých Budějoviciach vyskúšal aj minister kultúry Jehlička a juhočeský hejtman Záhradník. Tento voz sa tak do Českých Budějovic vrátil po  viac než 183. rokoch. Nájomná zmluva a zapožičanie mechanického vozu  na koněspřežnou trať do Pferdeeisenbahn múzea Kerchsbaum bola podpísaná 20. júl 2009 v rakúskej Třešňovici, kde si môžete túto jazdu vyskúšať aj vy.

Na záver tohto dielu vám neprinášame fotogalériu z tejto trati, ale dokement o histórií tejto trate.

Konespřežka České Budějovice – Linz (1/2)

Konespřežka České Budějovice – Linz (2/2)

Koněspřežka Č. Budějovice-Kerschbaum-Linz

Na budúci týždeň ešte ostaneme v Českej republike, kde navštívime jednu z ďalších bývalých konských železníc. Veríme, že sme dnešným dielom motivovali aj našich zahraničných čitateľov a prispievateľov. Aj vy nám totiž rovnako ako naši slovenskí čitatelia a prispievatelia môžete posielať tipy a náemty do tohto zuajímavého železničného seriálu. Naša redakcia sa poteší akýmkoľvek námeto či tipom, pričom nemusí ísť v pravom slova zmysle iba o zrušné, nepoužívané, či nedostavané železničné trate. Do našej redakcie nám mlžete posielať aj inak zaujímavé železninmé trate. Jedná sa napíkald o unikátne horské železnice, na ktorých do dnešných dní jazdí parná trakcia a podobne.  K dispozícií je pre vás redakčný e-mail: redakcia@veterany.eu.

Autor: Patrik Špačinský
Redakčná úprava: Jaroslav Filo

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.