Aj v dnešnej časti nášho železničného seriálu ostaneme v Českej republike. Priblížime vám históriu Lánské kněsprežky, ktorá z väčšej časti spadá do dnešnej trate číslo 120. Lánská koněspřežka Praha – Kladno – Stochov – Lány bola prvá železnica na dnešnom území Prahy a po dráhe z Českých Budějovic do Lince druhou najstaršou verejnou železnicou v kontinentálnej Európe.
História:
Dráhu prevádzkovalo združenie pražských mešťanov a šľachticov pod názvom Pražská železniční společnost. V roku 1825 o koncesií žiadali hrabe Kašpar Šternberk a hrabě Eugen Vrbna. Právo k postaveniu dráhy získali 30. jula 1827. Podľa císarského privilégia mala dráha pokračovať z Kladna cez křivoklátské lesy, Zbečno a Liblín do Plzně.
Trať mala rozchod koľajníc 1120 mm a bola založená na pražcoch z tvrdého pieskovca (z lomu Karla Ca-Martince v okolí Kamennýh Žehrovíc) a liatinových koľajníc (z hutí knížete Fürstenberga). Zo stavbou trate sa začalo u kačic a v roku 1828 bol pripravený prvý kilometrový skúšobní úsek. Na ňom sa zistilo, že koľajnice sa lámu, dražce sa drobia a vozy nie sú pe túto trať ideálne.
Od 21. mája 1830 (iné pramene uvádzjú 21. marec) bola v trať prevádzke od Brusky alebo Bruské či Písecké brány, vedľa dnešnej stanice Praha-Dejvice (v tedy sa stanica pravdepodobne označovala názvom praha, po roku1863 je doložený názov Praha-Písecká brána), do stanice Kladno-Výhybka. Ešte v tom sitom roku bola predlžená cez Stochov do Lán a roku 1833 až do polesí Píně juhozápadne od Lán na Křivoklátsku. Dlžka dráhy dosiahla 58,7 km (podľa iných zdrojov 62,5 km) a výstavba sa zastavila.
Roku 1831 bola vybudovaná Chotkova cesta, ktorá umožnila rýchle dopravné spojenie od Bruské brány na Malou Stranu a cez Karlov most do centra Prahy.V roku 1834 bola z dôvodu ekonomického neúspechu dorpave na tetto trati zastavená a trať začal rýchlo chátrať. V roku 1836 si täúto dráhu prenjal podnikal Schimann. V tej dobe už bolo v prevádzkyschopnom stave iba 12 km tejto trate. Po Schimannovej rekonštrukcií bola táto trať schopná voziť drevo a uhlie až do jej prestavby v roku 1863.
Dráhu prevzal knieža Karel Egon II. z Fürstenberka, najväčší veriteľ, majiteľ lanských lesov. V roku 1839 ho císar Ferdinand I. Dobrotivý zbavil povinnosti dostavať trať až do Plzne, pretože pôvodný plán sa ukázal málo reálnym. Dráha slúžila hlavne k doprave dreva stavebného kameňa, prípadne i obilia a neskorej i uhlia do Prahy. S osobnou dopravou sa pôvodne nepočítalo.
V roku 1846 obdržal Fürstenberk päťdesiat ročné císarske privilégium pre stavbu odbočnej trati k buštěhradským dolom a požiadal o povolenie prestavať existujúcu dráhu na parný pohon s normálnym rozchodom a napojebím v Prahe na podmokelskou štátnu dráhu. V dôsledku revolúcie roku 1848 bol projekt odloženíý Kladenské uholné těžařstvo presadzovalo radšej dráhu z Kladna do Kralup. 20. septembra 1855 získala koncesiu pre prevádzku pražsko-lanskej koněspřežky „Buštěhradská železničná spoločnosť“, v ktorej bolé kapitálovo zastúpená těžařské spoločnosti a Fürstenberk bol donútený postaviť i trať do Kralup. V roku 1863 (prevadzka zahájená 4 septembra) bola dráha prestavená na normálny rozchod a parná prevádzka v roku 1866 predlžená cez tunel v Stromovce na nádraží Bubny. Od tejto prestavby se trati hovorilo Buštěhradská dráha, ktorá boal v roku 1923 zoštátnená.
Lesný úsek ze Stochova do Píní zostal ako koněspřežná dráha až do roku 1873, potom bol traťový zvršok rozobraný. Zachovali sa iba niektoré pieskovcové mosty. U myslivny Píně stojí bývalá staničná budova. Na stanicií v Kamenných Žehrovicích u bývalého násypu koněspřežky sa jej histórii venuje jedenáste zastaveníe naučného chodníka Povodí stredneho Kačáku – Drvotovy stezky.
V súčasnosti sú zvažované možnosti rekonštrukcie pražské časti dráhy na železničnú rýchlodráhu alebo kapacitnej prímestskej železnice k letisku Ruzyně, prípadne do Kladna.
Popis trate:
Východzia stanica, Brúska, dnes spadá do územia Dejvic. Staničná budova Praha-Dejvice sa nachádza na protiľahléj strane koľajiska než pôvodna staničná budova koněspřežné dráhy. Dráha v záreze podchádza Svatovítskou ulicu. V ďalšom úseku tvorí hranice medzi Dejvicemi a Střešovicemi, Dejvicemi a Vokovicemi, Veleslavínem a Vokovicemi, od dnešnej stanice Praha-Veleslavín pokračuje územím Veleslavína proti prúdu Litovického potoka, cez Liboc do Ruzyně, v jej skladovéj zóne je na trať napojená sústava vlečiek, cez stanicu Praha-Ruzyně, Hostivici, ktorá je železničným uzlom, Jeneč, Pavlov, Malé Přítočno (v ktorom je stanica Unhošť), Pletený Újezd (bez zastávky), železničnou stanicou Kladno (s vetvením tratí), Kladno-Rozdělov, stanicou Kamenné Žehrovice ležiacou v lesoch ďaleko severne od rovnomennéj obce, cez Srby (bez zastávky), Kačice (mezi Kačicí a Stochovem bola pôvodna trať koněspřežky ďalšia a klukatějšía než dnešná trať), Stochov a Rynholec.
V Rynholci trasa bývalej koněspřežky odbočuje z trasy dnešnej železnice, ktorá pokračuje do Nového Strašecí a Rakovníka. Trasa koněspřežky z Rynholce odbočuje ostro na juhovýchod do Lán, z Lán potom zhruba juhozápadným smerom okolo vrchu Habrová stráň, súbežne s dnešnou cestou 236 cez osadu Píně a cez osadou Brejl potom na severozápad proti toku Klíčavy k Pínskéj hájovni.
Železničná trať Praha – Rakovník
Železniční trať číslo 120 Praha – Kladno – Rakovník je prevážne tvorená traťou bývalej Buštěhradské dráhy, ktorá v úseku Praha – Kladno viedla z veľkej časti v stope bývaléj lánské koněspřežky. Charakterom územía, ktorým vedie, a charakterom prevádzky ju môžeme považovať za tipickú prímestskú železnicu. Po mnohých rokoch bol úsek Praha – Kladno v cestovnom poriadku súčasťou trate číslo 12, neskôr 120, na trase Praha – Kladno – Žatec – Chomutov. Od 9. decembra 2007 bol úsek Kladno – Chomutov priradený k trati 124 a naopak úsek trati 124 Kladno – Rakovník bol pripojený k trati 120. Od decembra 2007 je v cestovnom poriadku úsek Praha – Kladno označený ako linka S5 systému Esko.
V súčasnosti je tato trať využívaná hlavně pre osobnú dopravu medzi nejväčším mestom Středočeského kraja Kladnem a Prahou a pre spojene Rakovníka s Kladnem. V súčasnosti už prebieha príprava dlho diskutovaného zímeru zdvojkoľajnenia a elektrifikácie tejto trate známa ako PRaK, či modernizácia železnice Praha-Kladno s odbočkou na letisko Ruzyně.
Pôvodné názvy staníc:
– Praha-Dejvice, predtým Bruska
– Praha-Liboc – zastávka zrušená v roku 1984 (so zastávkou v Liboci sa počíta v rámci modernizácie)
– praha-Ruzyně, predtým Rusín, názov stanice sa měnil s názvem pražskej štvrte Ruzyně
Jeneč, predtým Jenč
– Kladno, predtým Vejhybka
– Kamenné Žehrovice, predtým Smečno-Šternberk, predtým Mrakov (do 1.júla 1881)
– Stochov, predtým Lány
Lužná u Rakovníka, predtým Lužná-Lišany
Záverom:
Dĺžka tejto jednokoľajvoej neelektrifikovanej trate s rozchodom 1435 mm a maximálnym sklonom je 78 km. Maximálna rýchlosť je 80 km/hod a zdvojkoľajnený je iba úsek praha Masarykovo nádraží
– Praha-Bubny.
Toľko teda naše putovanie po histórií trate Lánskej koněsprežky, ktorá sa začala budovať už v roku 1828. Aj o týždeň sa budem venovať ďalšej zaujímavej železničnej trati. Dovtedy nám môžet posielať vaše tipy a námety do tohto seriálu, ktoré očakávame na e-mailovej adrese redakcia@veterany.eu.
Autor: Patrik Špačinský
Redakčná úprava: Jaroslav Filo
Pridajte prvý komentár