Po stopách nepoužívaných, zrušených či nedostavaných železeničných tratí 13: Historická lesná úvraťová železnica (Kysucká lesná železnica)

Parná lokomotíva U 45.9V druhom tohtoročnom vydaní nášho železničného seriálu zavítame ma Kysuce, kde s nachádza  Historická lesná úvraťová železnica na trase Nová Bystrica – Vychílovka patriaca pod Múzeum Kysuckej dediny. Ide o zachovanú a funkčne obnovenú časť bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice, ktorá vznikla v roku 1926 spojením lesných železníc vybudovaných v roku 1915 – 1918, kysuckej – z Oščadnice do Chmúry (Nová Bystrica, časť Vychylovka) a oravskej – z Lokce do Erdútky (terajšej Oravskej Lesnej).

Kysucko-oravská lesná železnica z Osčadnice do Lokce vznikla v roku 1926 spojením vtedy dvoch samostatných lesných železníc: kysuckej – z Oščadnice do Chmúry (kataster obce Nová Bystrica, časť Vychylovka) a oravskej z Lokce do Erdútky (terajšej Oravskej Lesnej). Obe železnice, ktorých rozchod koľají bol 760 mm, boli vybudované v rokoch 1915-1918 a zriadené na odvoz dreva. Kysuckú lesnú železnicu postavila viedenská firma Aktiongesellschaft fűr Műhlen USD Holzindustrie, ktorá chcela lepšie využiť exploatačné právo aj na lesy v oblasti východných Kysúc. Oravskú lesnú železnicu vybudoval Oravský komposesorát z Oravského Podzámku, majiteľ lesov v oblasti Bielej Oravy.

Príčiny spojenia oboch železníc boli ekonomické. Kysucká lesná železníc bola z cieľovej stanice v Oščadnici napojená na Košicko-bohumínsku železnicu normálne rozchodnou vlečkou, čím bola umožnená nekomplikovaná ďalšia preprava dreva vyťaženého v oblasti rieky Bystrice do blízkosti odbytových trhov. Oravská lesná železnica z dôvodov nerealizovaného projektu napojenia tejto železnice na verejnú železnicu Kraľovany-Suchá Hora takéto spojenie nemala. Preto sa riaditeľstvo Oravského komposesorátu rozhodlo napojiť na lesnú železnicu Oščadnica Chmúra, a tak získať priame spojenie s Košicko-bohumínskou železnicou.
Železnice sa spojili vybudovaním 10,5 km dlhej spojovacej trate v rokoch 1925-1926.

Pôvodná dĺžka Kysucko-oravskej lesnej železnice:

HLUZ 1

Spojovacia trať bola vybudovaná medzi lokalitou Gontkula (kataster pôvodnej obce Erdútka) a Chmúrou. Jej projekt vyhotovila firma Dipl. Ing. E. a L. Gála z Ružomberka. Výstavbu spojovacej trate vtedy rozdelili na dva úseky:

Stavebne náročnejší bol druhý úsek zo stanice Chmúra do sedla Beskydu. Na pomerne krátkom úseku (vzdušnou čiarou 1500 m) tu musela trať prekonať značné prevýšenie – 217,69 m. V náročnom teréne na svahu Beskydu pritom nebola možnosť rozvinutia oblúkov (serpentín) pre nedostatok miesta. Preto projektant zvolil spôsob, ktorý bol po technickej a ekonomickej stránke najmenej náročný, ale pri budovaní lesných železníc málo používaný.

Prekonanie značného prevýšenia na pomerne krátkom úseku riešil projekt v záujme bezpečnosti premávky vložením piatich vodorovných úvratí (po jednej v staniciach Chmúra a Beskyd-sedlo, tri priamo v trati), čím sa predišlo zdĺhavému a nákladnému budovaniu umelých stavieb, pomocou ktorých by sa na spojovacej trati museli rozvíjať oblúky.

Okrem hlavnej trate z kysuckej Oščadnice do oravskej Lokce boli na lesnej železnici vybudované aj mnohé odbočky, ktoré sa zriaďovali, rušili, predlžovali a skracovali potreby ťažby dreva. Najväčšiu dĺžku dosiahla železnica na konci dvadsiatich rokov, keď mala takmer 110 km. Rušením a skracovaním odbočiekjej sa dĺžka postupne zmenšovala.

Rušňový park na železnici bol zastúpený predovšetkým parnými lokomotívami rôznych lokomotívok – MÁV, ČKD, Henschel, Krauss, Siegel, Orenstein USD Koppel a. p.

Po železnici sa drevo zvážalo až do začiatku 70-tych rokov. S účinosťou od 1.1.1969 bola rozhodnutím komisie dopravy Stredoslovenského KNV v Banskej Bystrici rušením a skracovaním odbočiek táto železnica z dôvodu nerentabilnosti zrušená a prepravu dreva nahradila automobilová doprava. S dementovaním trate sa počítalo do konca roku 1971.

Kysucko-oravská železnica mala byt‘ zrušená v celom rozsahu. Priaznivci lesných železníc z celého Česko-Slovenska a pamiatkové orgány začali organizovať rozličné akcie, aby sa zachoval úvraťový úsek medzi Chmúrou a Tanečníkom ako technickej pamiatky. V dobe rušenia to bol už jediný existujúci úvraťový systém na našom území a v Európe vôbec. Niekoľko železníc s úvraťovým systémom je ešte v Južnej Amerike, napr. na železnici Ferrocarril Central v Peru je v úseku medzi mestami Lima a La Oroya 13 úvratí; na železnici medzi čílskym prístavným mestom Antofagasta a argentínskym mestom Salta sú 4 úvrate. K zachovaniu úseku medzi Chmúrou a Tanečníkom ako technickej pamiatky viedol aj ďalší dôvod, ktorým bola snaha zachovať hmotný doklad dokumentujúci lesnú železnicu ako typický dopravný prostriedok v lesnej doprave na Slovensku v prvej polovici 20. storočia, už teda zaniknutú a prekonanú etapu vo vývoji lesnej i železničnej dopravy.

V roku 1974 prevzal existujúci úsek bývalej lesnej železnice spolu so zachovaným technickým zariadením do svojej správy ako kultúrnu pamiatku odbor kultúry vtedajšieho Okresného národného výboru v Čadci, z poverenia ktorého sa užívateľom stalo Kysucké múzeum v Čadci. V tej dobe začalo toto múzeum budovať svoju národopisnú expozíciu v prírode, ktorá je lokalizovaná práve v oblasti s chráneným úsekom bývalej železnice. Do expozície Múzea kysuckej dediny budovanej v doline Chmúra bola železnica zakomponovaná so zámerom jej obnovy a nového spoločenského využitia vo forme múzeálnej železnice, funkčnej prezentácie a prepravy návštevníkov.

Spolu s budovaním expozície v prírode – Múzea kysuckej dediny začalo Kysucké múzeum aj práce na funkčnej obnove zachovaného úseku trate Chmúra-Tanečník, ktorý bol pri likvidácii železnice tiež narušený, bola to predovšetkým rekonštrukcia zneseného úseku z osady Kubátkovia do stanice Chmúra v dĺžke 2,7 km, ďalej obnova rušňového parku a obnova i doplnenie vozňového parku. Po ukončení rekonštrukcie spomenutého úseku, vedúceho sčasti cez areál MKD, vznikla Historická lesná železnica (HLŽ(. Tvorí ju zachovaný úsek Tanečník-Chmúra a rekonštruovaný úsek trate Chmúra-Kubátkovia.

Po funkčnom obnovení sa od 24. mája 1980 začínajú na trati HLŽ uskutočňovať skúšobné jazdy. Ako ťažké vozidlá sa využívajú predovšetkým dve historické lokomotívy vyrobené v rokoch 1909 a 1916 strojárňami firmy MÁV v Budapešti.

Zámer spoločenskej obnovy historickej lesnej železnice predpokladá jej využitie ako múzejnej železnice. Tým je jej pôvodná funkcia ako dopravného prostriedku na prepravu dreva nahradená novými spoločenskými funkciami a to: dokumentačno-prezentačnou – zachovaním dokumentu z dejín techniky a lesnej dopravy a jeho múzejnou prezentáciou ako expozičného celku a prevádzkovou funkciou – na prepravu osôb-návštevníkov expozície v prírode.

Súčasný stav Kysucko-oravskej lesnej železnice:

HLUZ 3

Okrem prepravy návštevníkov zo záchytného parkoviska do areálu Múzea kysuckej dediny sa v spolupráci s Oravským múzeom uvažuje o prevádzkovaní celej trate medzi Chmúrou a Tanečníkom. Železnica by predstavovala najkratšie spojenie regiónov v osobnej doprave a na osobnú prepra by ju umohli využívať aj obyvatelia Kysúc a Oravy.

Historická lesná úvraťová železnica v súčasnosti prevádzkuje tieto vozidlá:

1. Parná lokomotíva    U 34.901
Parná lokomotíva U 34.901–  vyrobená v roku 1909 firmou Magyar Királyi Államvasutak  Gépgyára  / strojárne Maďarských štátnych železníc, bežne sa používala skratka MÁV /  v Budapešti pod výrobným číslom 2282. Rušeň bol dodaný na Čiernohronskú  železnicu, kde bola v  parku koľajových vozidiel do roku 1975. V uvedenom roku ju zakúpilo Kysucké múzeum v Čadci, ktoré ju dalo opraviť do Švermových železiarní v Podbrezovej,  po oprave sa   lokomotíva stala súčasťou parku hnacích vozidiel   zachovanej časti bývalej Kysucko-oravskej lesnej  železnice v  Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke. Národná kultúrná pamiatka SR.  Premáva v soboty, nedele a na objednávku.
– je to dvojvalcová tendrová lokomotíva s troma nápravami o pôvodnom výkone 60 HP / 44 kW /.
– niektoré vybrané technické údaje:
priemer valcov ……………………… 250 mm
zdvih piestov ………………………… 300 mm
priemer kolies………………………  640 mm
výhrevná plocha……………………. 24,75 m2
tlak pary ……………………………….. 12 kg/cm2
plocha roštu ………………………… 0,6  m2
služobná hmotnosť …………….. 12,9 t
dĺžka …………………………………….  5 400 mm
šírka……………………………………… 2 130 m

2.  Parná lokomotíva U 45.9
Parná lokomotíva U 45.9– vyrobená v roku 1916 strojárňami Maďarských štátnych železníc  / MÁV / pod výrobným číslom 4281 a dodaná na lesnú železnicu Oravského komposesorátu v Lokci. Po spojení s LŽ v Oščadnici a  vzniku KOLŹ  sa stala súčasťou lokomotívneho parku tejto železnice až do jej zrušenia. Po zrušení KOLŽ  a následnej likvidáci väčšiny trate a koľajových vozidiel zostala ušetrená a stala sa súčasťou  vznikajúcej múzejnej železnice. Národná kultúrna pamiatka SR. Do prevádzky  bude po oprave zaradené v priebehu sezónnej prevádzky 2008.
– je to dvojvalcová tendrová lokomotíva so 4 nápravami o výkone  80 HP / 59 kW /
– niektoré vybrané technické údaje:
priemer valcov ………………………. 280 mm
zdvih piestov………………………….. 300 mm
priemer kolies ………………………. 650 mm
výhrevná plocha ……………………. 30,70 m2
tlak pary ………………………………… 14 kg/ cm2
plocha roštu …………………………. 0,75  m2
služobná hmotnosť ……………… 17,6 t
dĺžka ……………………………………..  6 194 mm
výška ……………………………………  3 500 mm

3. Dieselhydraulická lokomotíva DH 120
Dieselhydraulická lokomotíva DH 120 – vyrobená v roku  1982 v SONP Kladno  pod výrobným číslom 44 a dodaná do Švermových železiarní
v Podbrezovej, kde pod evidenčným číslom  12 premávala do konca októbra  1992. Z  Podbrezovej  bola presunutá na neďalekú Čiernohronskú železnicu, odkiaľ sa v roku 1994 dostala na múzejnú železnicu vo Vychylovke. Premáva v pondelok – piatok.
– niektoré vybrané technické údaje:
výkon ……………………………………. 97 kW
otáčky motora ………………………. 1 400 m -1
maximálna rýchlosť …………….. 17 km/ hod.
hmotnosť /naloženej/ ………….. 16 t

Osobné vozne :

1. Osobný vozeň

Osobný vozeň– dvojosý, štrorokenný, výroba 1912 v Kopřivnici, pôvodne premával pod číslom 101 na Slezských zemských dráhach, neskôr predaný na LŽ Vígľaš. Rekonštrukcia skrine v roku 1990 Okresným stavebným podnikom v Čadci. Národná kultúrna pamiatka SR.

2. Osobný vozeň výletný  č.1
Osobný vozeň výletný  č.1– štvorosý, rekonštrukcia pôvodného vozňa   Ba/u č. 1  Považskej lesnej železnice, ktorý vznikol prestavením pôvodne tramvajového vozňa dielňami PLŽ.  Rekonštrukcia v roku 1994 firmou OSP Čadca. Národná kultúrna pamiatka SR.

3. Osobný vozeň výletný č.2
Osobný vozeň výletný č.2– štvorosý, rekonštrukcia pôvodného vozňa   Ba/u č. 5  Považskej lesnej železnice, ktorý vznikol prestavením pôvodne tramvajového vozňa dielňami PLŽ. Rekonštrukcia v roku  1999 firmou Mravec Čadca. Národná kultúrna pamiatka SR.

Sezónna prevádzka železnice je od 1. mája do 31. októbra 2010.

Historické vlaky premávajú na trase: stanica Skanzen – stanica Kubátkovia – stanica Skanzen (celkom 6,7 km).

Vlaky sú vypravované zo stanice Skanzen. Vlak bude vypravený len v prípade, že v ňom bude minimálne 10 cestujúcich.

Odchody vlakov zo stanice Skanzen:
Pondelok – piatok: 9.15, 10.30, 11.30, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00 hod.
Sobota – nedeľa: 9.15, 10.30, 11.30, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00, 17.00 hod.
Vlak o 17.00 hod. premáva v soboty, nedele, len do 26. 9. 2010

Vlak nie je miestenkový!

Ponuka špeciálnych služieb:

Osobné jazdy, jazdy pre kolektívy, pre fotografov a filmárov, pre účely reklamy a podobne.
Cenník podľa dohody s riaditeľstvom Kysuckého múzea v Čadci.

Týmto sme ukončili naše putovanie po Kysucko-oravksej železnici. Aj nabudúci týždeň pre vá priparavujeme zaujímavé putovanie po zaujímavých železničných tatiach. Ak teda patríte medzi fanúšikov železníc, prečítajte si náš seriál aj o týždeň.

Autor: Jaroslav Filo
Podklady: Kysucké múzem a Rail.sk
Foto: Kysucké múzeum Čadca

Výzva k čitateľom:

Jeden z našich čitateľov nám poslal tip na úzkorozchodnú trať medzi Vígľašom  – Očovou – Kyslinkami. Vieme, že na časti trate medzi Očovou a Hrochoťským mlynom sa nachádza teleso trate. Pravdepodobne na Kyslinky od obci Hrochoť nejazdili nikdy autobusy ČSAD. Viac informácií o tejto trati sa nám doteraz ziostiť nepodarilo. Pokiaľ viete o tejto trati niečo viac dajte nám o tom vedieť prostredníctvom redakčného emailu.

V našom železničnom seriáli by sme radi zmapovali nie len zaujímavé trate na Slovensku, ale aj v zahraničí. Preto sa obraciame na slovenských ako i českých, či iných návštevníkov nášho webu, aby nám posielali zaujímavé tipy, postrehy a námety do tohto seriálu. Veď aj vy sa môžete stať autorom niektorej z jeho ďalších častí.

K dispozícií je pre vás e-mailová adresa: redakcia@veterany.eu.

Pridajte prvý komentár

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.