BINDT, MARKUŠOVCE – V baníckej dedinke Hnilčík v minulosti bola banská úzkorozchodná železnička, ktorá spájala banský závod na Bindte so stanicou košicko – bohumínskej železnici v Markušovciach. Táto železnička bola zaujímavá tým, že po tridsiatich rokoch prevádzky parnú trakciu odstavili a železničku v roku 1902 ako prvú na Slovensku elektrifikovali. V rokoch 1872 – 1873 postavila banská a hutná spoločnosť arcikniežaťa Albrechta túto železničku ako prípojku železničnej trate Košice – Bohumín. Trať mala parnú trakciu, vlak ťahali dve malé dvojnápravové parné horské lokomotívy vyrobené nemeckou firmou Lokomotiv Fabrik Krauss & Co. v Mníchove .
Hmotnosť lokomotívy bola 7,665 t so žiarovým kotlom s tlakom 1 – 1,2 Mpa, výkon 53 HP, rýchlosť 13,2 km/hod, výrobné čísla 190/1872 a 279/1873. Podľa niektorých zdrojov však vlaky poháňali parné lokomotívy firmy Borsig z Berlína.
Vozňový park tvorilo z 35 vozňov o nosnosti 5 ton pre prepravu rudy (hmotnosť vozňa 1,7 t bez brzdy a 1,85 t s brzdou, brzdou bolo vybavených 16 vozňov), 2 špeciálne vozne s otáčavými ramenami pre dopravu dreva (tzv. klaničiaky), 2 drevené kryté vozne – jeden pre dopravu potravín a iného cenného nákladu, druhý na dopravu osôb, 9 plochých pracovných vozňov pre dopravu materiálu a náradia pri údržbe trate a jedna dvojsedadlová drezina. Vláčik mal predpísané zoradenie, pričom plne naložený mohol mať iba 10 vozňov s rudou a každý druhý vozeň bol povinne vybavený brzdou.
Celkové stavebné náklady trate predstavovali 474 452 florénov. Na konci 19. storočia sa však železnička stala nerentabilnou a namiesto parnej trakcie zaviedli konskú. Vlastníkom banského závodu Bindt a bindtianskej úzkokoľajky sa v roku 1895 stal arciknieža Fridrich ktorý dal železničku prebudovať na elektrickú trakciu. Vďaka nemu sa tak táto trať stala úplne prvou elektrifikovanou traťou na území Slovenska! Prestavba trate bola dokončená v roku 1902. Trať bola elektrifikovaná jednosmerným prúdom o napätí 500 – 600 V. Násypy a zárezy trate boli oplotené, cestné priechody boli chránené uzamykateľnými závorami.
Využiteľnosť železničky sa zvýšila keď na Bindte začala podnikať aj Hornosliezska účastinná spoločnosť pre železničné potreby so sídlom v Katoviciach. A keďže táto spoločnosť potrebovala dopraviť vyťaženú rudu ku hlavnej železnici, dohodla sa s vlastníkom železničky o spoločnom využívaní. Kapacita železnice bola v tom čase 170 – 180 t za 10 hodín.
Po prestavbe trate na železničke jazdili 2 elektrické lokomotívy vyrobené v továrni AEG Union Viedeň (pod výrobnými číslami 20 a 21, výkon lokomotívy 50 HP (33 kW), hmotnosť 7 t). Lokomotíva z Bindtu do Markušoviec dopravila 7 plných vozňov, v opačnom smere 10 prázdnych. Najväčší úklon trate činil 25 cm/m.
Celková dĺžka trate bola 8,81 km vrátane staníc, rozchod koľají bol 1 000 mm. Na trati bolo 23 mostov a 5 priepustov. Koľajnice typu Vignoles s hmotnosťou 16,8 kg/meter boli vyrobené v Třinci.
Táto pozoruhodná železnica fungovala len do 23. marca 1939, kedy bola prevádzka na trati zastavená a začalo sa s jej demontážou. Dnes je trať poľnou cestou, ktorá kopíruje bývalú železničku. Pri Markušovciach je teleso trate prekryté odkaliskom.
Pamiatku na túto železničku tvorí drevený vozeň T.E.V.D. ≠35, ktorý je po rekonštrukcii natretý na oranžovo a je uložený v depe popradskej stanice.
V prípade, že o tejto železničke viete niečo viac dajte nám o tom vedieť na našu starú známu e-mailovú adresu redakcia@veterany.eu na ktorej očakávame aj Vaše tipy a námety do tohto seriálu.
Zdroj: VLAKY.NET
Pôvodný autor: Lukáš Patera
Spracoval: Jaroslav Filo
Pridajte prvý komentár