TANVALKD, HARRACHOV – Len máloktorá železnica sa može pochváliť takými naj ako jizerskohorsko-krkonošská železniční trať Tanvald – Harrachov, ktorou najdeme v cestovnom poriadku pod číslom 035. Zajímavá je nielen unikátnym stavebným postupom ale tiež svojou bohatou históriou. Stala sa pravideľným cieľom ciest pre obdivovateľov železnice a technických pamiatok z celej Európy a v roku 1992 bol úsek Tanvald – Kořenov vyhlásený Ministerstvom kultúry ČR za kultúrnu pamiatku.
Dnes je v prevádzke 12 kilometrov trate z Tanvaldu do Harrachova, ktorá sa prezýva „kořenovská Zubačka“ alebo tiež „Polubenka“, z povodných 59 kilometrovom rakousko-pruskej spojnice medzi Tanvaldom a Hirschbergem (dnešným poľským mestom Jelenia Góra). Trať z Tanvaldu do Harrachova može byť pyšná na množstvo zaujímavých umelých stavieb piatimi tunelmi, najväčší z nich meria 940 metrov, dodnes dochovanú 4,43 km dlhú dvojpásovú Abátovú ozubnicu v ose koľaje na sedem kilometrovom úseku Tanvald – Kořenov, prekonávajúcom výškový rozdiel 235 metrov ,maximálne stoupánie až 58 promile, ktoré je najväčším v Českej republike. Z pamiatkovo chránenej korenovskej stanice (701 m.n.m.) železnica pokračuje oblúkom v tvare podkovy cez 26 metrov vysoký most nad riekov Jizerou, ktorým prechádza z Jizerských hôr do Krkonoš. Ďalej už koľaje pokračujú z dnešnej konečnnej v harachovskej miestnej časti Mýtiny (740 m.n.m.) cez Novosvětský priesmyk (885 m.n.m.) ďaľších 15 km do poľského kúpeľného mesta a krkonošského strediska Szklarska Poreba. Odtiaľ jazdia elektrické osobné vlaky Poľských štátníyh dráh ďaľších 32 km do mesta Jelenia Góra.
Trať bola postavená v rokoch 1899 – 1902 ako dôležité spojenie priemyslovej oblasti Liberecka a Jablonecka so západnou oblasťou Slezska, jej významným strediskom bolo mesto Hirschberg (Jelenia Góra). Doprava na tejto trati bola začatá 30. júna 1902 v úseku Tanvald – Kořenov (v tedy Grünthal) jazdou slávnostného vlaku a súčasne s týmto dátumom malo vzniknúť spojenie až do vtadajšieho Hirschbergu. Tomu zabránilo zrutenie viaduktu cez rieku Jizeru tesne pred dokončením stavby. Nové prepojenie siete rakúskych a pruských drah v celej dlžke 59 km začalo fungovať až o 4 mesiace a to 1. septebra 1902 osobnou dopravou v parnej trakci. Nákladná doprava bola prevádzkvoaná v celej dlžke trati až v polovici roku 1903 a od tej doby sa trať stala pre výrazné zkratenie prepravných vzdialeností významnou spojnicou pre vývoz textilných výrobkov do Pruska, takisto dovoz kvalitného hornoslezského uhlia a surovín pre sklárne. Začatú elektrifikáciu na pruskej strane zdržala prvá svetová vojna, a tak prvý elektrický vlak prišiel z Pruska do dnešného Kořenova (vtedy Polubného), ako spoločnej prechodovej stanice s z osobnou i nákladnou prevádzkou 15. 02. 1923.
Zatiaľ čo dopravu z Kořenova do Slezska zaisťovali moderné pruské a neskorej ríšskonemecké elektrické lokomotívy spolu s elektrickými motorovými vozňami, na českej strane jazdili rakúske parné ozubnicové lokomotívy rady 404.0 z Floridsdorfu. Lokomotíva 404.003 sa dochovala do dnešných dní a je deponovaná ako exponát Národneho technického múzea Výtopně Jaroměř.
Za druhej svetovej vojny Nemci začali na ozubnicové časti trati do Tanvaldu nasadzovať aj parné lokomotívy bez použitia ozubnice (adhezná prevadzka) a došlo k celkovému zanedbaniu údržby. 5. augusta 1945 sa stala najväčšia železničná nehoda v histórií trati, kedy sa 125 ton vážiaca nemecká parná lokomotíva pri jazde z Kořenova do Tanvaldu po prejazde polubenským tunelom zo spádom 53 promile a neúspešnými brzdami prevrátila a zrutila z vysokého násipu. Za Hazardnu jazdu zaplatil strojvodca životom, kurič stačil vyskočiť.
Rok 1945 sa stal osudným pre celu dnešnú jizerskohorsko-krkonošskou železnicu a výrazne znížil jej význam. V maji bola ukončená elektrická prevadzka a v tom roku tiež definitivne uzatvorený medzinárodný železničný priechod do Poľskej republiky. Posledným využitím celého mdezinárodného spojenia bol odsun Nemcov, prevoz sovietskej vojenskej techniky a sovietskej koristi z vtedajšej Ríše. Trolejove vedenie bylo na poľskej strane zrušené do roku 1950, na českej strane v roku 1958. Zaujímavosťou a dôkazom dôležitosti trati je rychlík Polubný (Kořenov) – Breslau (dnešný Wroclaw), vedený elektrickou súpravou volanou „Rübezahl“ (Krakonoš), ktorý jazdil v dobe okupácie.
V ďalľej dobe existencie českej časti bývalého medzinárodneho spojenia v rokoch 1958 – 1962 nastala za vylúčenia prevádzky nutná rekonštrukcia trati Tanvald – Kořenov a 26. maja 1963 bola začatá prevadzka až do novej vybudovanej zastávky Harrachov, ktorej priestor bol niekdajšia poľská zastávka Tkacze (Strickenhaüser) získáný v rámci územneho vyrovnánia s Poľskom v roku 1959. Už v roku 1961 boli na českej strane nasadené rakúské motorové ozubnicové lokomotivy T 426.0 (dnes rada 715), ktoré postupne nahradili parné veterány rady 404.0. Od roku 1964 nastúpili do osobnej dopravy motorové vozy rady M 240.0 (dnešná rada 820) a motorovým ozubnicovým lokomotívam T 426.0 (715) zostala do kona 80-tých rokov vozba nákladných vlakov. Začiatkom 80. rokov bola provedená rekonštrukcia úseku z Kořenova do Harrachova. 5. januára 1987 sa pod ťarchou obrovskej vrstvy snehu zrútila strecha kořenovské výtopny, ktorá bola jedinou budovou lokomotív. V tej dobe prebiehaly skúšky s upravenou adhezne dieselelektrickou lokomotívou T 466.2, ktorá bola tiež poškodená. Na rozhraní rokov 1987 a 1988 boli pražskou lokomotívkou ČKD dodané lokomotívy T 466.3 (dnešná rada 743), špeciálne vyvinuté pre trať Tanvald – Harrachov a jej náročné sklonové pomery, ktoré prevzali nákladnú a od roku 1990 i osobnú dopravu.
Výrazný pokus o vzkriesenie a presadenie pôvodného koľajového spojenia do Poľska prišiel v rokoch 1991 – 1992. Po sérii brigád dobrovoľníkov za účelom obnovenia trati prišiel po 47 rokoch z českej strany opät vlak do Szklarské Poreby, a to najprv ako pracovný vlak 31. maja 1992. Počas toho leta sa na poľskú stranu vydali víkendové osobné vlaky Kořenov – Szklarska Poreba, 18. a 19. septembra dokonca v 86 km dlhej trati Liberec – Jelenia Góra. Aj napriek výraznímu záujmu sa verejnsoť obnovy medzinárodného spojenia nedočkala ešte stále nedočkala, aj keď sa uskutočnilo viac akodesať jázd mimoriadnych neverejných vlakov a o možnosti obnovenia tohto spojenia sa hovorí dodnes. V novodobej histórií trate Tanvald – Harrachov sa stal medzníkom rok 1997. 27. septembra 1997 vedenie Českých drah zastavilo osobnú dopravu ako vysoko stratovú a málo využívanú, avšak bez pokusu o zhospodárnenie prevádzky. Krátko pred tým sa proti tomúto rozhodnutiu zdvihla vlna odporu verejnosti. Petíciu za zachovanie osobnej dopravy na trati Tanvald – Harrachov podpísalo viac než 25 000 ľudí, ale nešetrnému rozhodnutiu sa už nedalo zabrániť. 28. 09. 1997 začal na trati platiť tzv. „nulový jazdnýcestovný poriadok“ a osobné vlaky sa na dlhých 238 dní odmlčali. Pri vynutenej pauze sa „pamiatkovo chránená trať“ stala terčom vandalizmu a jeho stopy sú vidielne dodnes. 24. mája 1998 bola osobná doprava obnovená pod novým prevádzkovateľom železničnej dopravy – spoločnosti GJW Praha s.r.o., keď bola trať Tanvald – Harrachov spolu s traťami Liberec – Tanvald – Železný Brod a Smržovka – Josefův Důl prenajatá Záujmovému združeniu obcí Jizerská dráha. Dieselelektrické lokomotívy 743, „elektroniky“, boli v osobnej doprave nahradené ľahkými motorovými vozmi 810, a rozsah osobnej dopravy sa oproti minulosti výrazne rozšíil. Od 01. 12. 1998 prenajaté trate opäť prevádzkujú České dráhy.
Každé ročné obdobie prináša na trati, ktorá si našla a vybojovala svoje miesto na stráňach Jizerských hôr a Krkonoš, prekrásnej scenérie. Napohľad najkrajšou rozprávkou je nepochybne zimné obdobie, ktoré však znamená maximálne nasadenei tých, ktorí prevádzku na horskej trati zabezpečujú. Stačí si len vyhľad vami vyhovujúce spojenei a presvedčiť sa n vlastné oči…
Popis trate:
„Kořenovská zubačka“ je len kvapkou v mori českých železníc. Stavebná dĺžka pôvodnej trate Tanvald – Kořenov (vtedy nazývanej Tannwald-Schumburg – Grünthal) bola 7,186 km, prevádźkovaných bolo len 6,651 km, čo sú hodnoty typické pre bezvýznamnú lokálku. Táto trrať však boal stavaná ako súčasť trasy Liberec – Tanvald – štátna hranica s napojením na trať vtedajších pruských štátnych dráh štátna hranica – Petersdorf – Hirschberg, takže šlo o trať síce nepatrnej dĺžky, ale medzinárodného významu. Na 6,7 km prekonává výškový rozdiell 235,1 m. Pri prekonávání tohoto značného prevýšenia na krátkej vzdialenosti dosahuje sklon na trati hodnoty 58 promile. Kvôli tomúto extrémnemu stúpaniu bola táto trať vybavená ozubnicou, ktorá neni na žiadnej inej trati v ČR. Trať naviac vedieť až na hrebeň Jizerských hôr a spojuje ich s Krkonošemi, takže púta pozornosť fanúšikov železníc, turistov i lyžiarov. Pôvodne však mala význam najmä v nákladnej doprave – spojovala priemyslové oblasti Liberecka a Jablonecka s kamenouhelnou pánví v sousednom Sliezsku. Na tejto trati, miestnymi železničiarmi nazývanej Polubenka, boli pôvodne štyri stanice (Tanvald, Desná, Dolní Polubný a Kořenov) a jedna zastávka (Kořenov zastávka). Počas jej prevádzky tu boal zavedená takzvaná zjednodušená doprava, takže zo stanác postupne zmizli výpravcovia a potom i ostatný personál a z niekdajších staníc súdnes zastávky a nákladisko a výchidza stancia si uchovala svoje niekdajšie psotavenie. Po druhej svetovej vojne bola po úprave štátnych hraníc pripojená k Polubence časť pôvodnej pruskej trate s niekdajšou zastávkou Strickerhäuser, dnes Harrachov, čím dĺžka trate dosiahla hodnoty 12,721 km. Po bvojne boal zastavená premávka cez hranice, takže Polubenka čiastočne stratila na význame. S horským charakterom jubilujúcej dráhy súvysí tiež to, že na 6,7 km dĺžky pripadajú štyri väčšie mosty a štyri tuneli v celkovej dĺžke 1422,5 m, čo znamená, že 21 % trate je v tuneloch. Na nadväzujúcom bývalom pruskom úseku je potom jeden tunel a hneď pred ním preklenuje hlboké údolie Jizera velľký most.
Podrobnejší popis tejto trate nájdete TU.
Tip na prázdniny: Parná sobota na zubačke
Na sobotu 21. augusta 2010 pripravuje Železničná Tanvald nostalgické jazdy na zubačke. Zvláštne vlaky budú vedené parnou lokomotívou 310.0134, ozubnicovou lokomotívou T426.003 a historickými motorovými vozmi M240.056 a M240.057.
Aj temnto rok bude vyvrcholením nsotalgických jázd na zubačke parná sobota. Medzi Kořenovem a Harrachovem vás bude voziť parná lokomotíva 310.0134 so súpravou historických vozov, vypomáhať bude motorový voz M240.0. Medzi Tanvaldem a Kořenovem vyrazia dva páry zvláštnych vlakov s ozubnicovou lokomotívou T426.003, vozmi Balm a motorovým vozom M240.0.
Občerstvenie bude zabezpečené vo vlakoch i v stanici Kořenov. Tz môžete navštíviť Múzeum ozubnicovej dráhy. Na nádraží v Kořenově sa uskutoční výstava hasičskej techniky z Jablonce n. N. a Lučan n. N., hasiči budú oblečení v dobových uniformách. Hasiči doplní Spolek jilemnických paní a dívek, ktorý tu uskutoční prehliadku. Paní a dívky sa predstavia v historickom oblečení, predvedú svoje klobúky a ukážu krkonošské kroje.
Cestovný poriadok:
Ozubnicový vlak s lokomotívou T 426.003:
Tanvald: 10:30, 13:41
Desná: 10:36, 13:47
Dolní Polubný: 10:47, 14:12
Kořenov: 11:03, 14:28
Kořenov: 12:45, 16:45
Dolní Polubný: 12:58, 16:58
Desná: 13:05, 17:05
Tanvald: 13:11, 17:11
Parný vlak s lokomotívou 310.0134:
Kořenov: 12:00, 14:02, 15:10, 16:01
Harrachov: 12:10, 14:12, 15:20, 16:11
Harrachov: 12:20, 14:24, 15:30, 16:20
Kořenov: 12:28, 14:32, 15:38, 16:28
Vozidlá:
– Parná lokomotíva 310.0134
– Ozubnicová lokomotíva T426.003
– Motorovéí vozy M240.056 a M240.057
– Historické osobné vozy
Preprava cestujúcich bzude zadarmo.
Múzeum ozubnicovej dráhy:
Múzeum ozubnicovej dráh sa nachádza priestoroch bývalej železničnej stancie kořenov, vstup je z prvého nástupišťa pravej časti budovy. Od Od 29. máj do 26. septembra je otvorené denne od 09:00 do 17:00.
Vstupné:
Plné: 30,- Kč, zľavnené (deti 6 – 12 rokov, dúchodcovia): 20,- Kč
Exponáty:
Expozícia tohto múzea je z veľkej časti zameraná na ozubnicovú trať Tanvald – Kořenov, jej pestrú i často pohnutú históriu, zvláštnosti zvláštnosti prevádzky a nasadzvoané vozidlá. V menšej miere sa však múzeum venuje aj okolitým tratiam, vrátane trate Kořenov – Szklatska oreba. V priestoroch múzea je umiestnených nielen množstvo textu a fotografií venujúcich sa históriou, súčasnosťou a budúcnosťou ozubnicovej trate Tanvald – Kořenov a nadväzujúcej trate z Kořenova do Szklarské Poreby, ale tiež exponáty viažúce sa k tejto unikátnejtrati. Medzi exponátmi môžete vzhliadnuť modely rôznych druhov ozubníc, ozubnicové dvojokoľaje a jeho jeho uloýenie a ďalšie technické zaujímavosti.
Múzeum vzniklo za pomoci mnohých ľudí, ktoré prepožičali, alebo venvoali svoje fotografief či exponáty. Múzeum sa bdue postupne obmeňovať.
Predaj:
V muzeu si také můžete zakoupit upomínkové předměty ozubnicové dráhy či si dopřát drobné občerstvení.
Mezi upomínkové předměty patří především pohlednice vydané Železniční společností Tanvald.
Toľko naše putovanie po jedinej ozubnicovej železnici v Českej republike. V jednom z ďalších dielov tohto seriálu sa budeme venovať aj ozubnicovej trati Štrba – Štrbské Pleso, ktorú do tohto seriálu zaraďujeme vďaka jej unikátnosti. Ak však máte aj vy zaujímavé tipy a námety do tohto seriálu neváhajte a pošlite nám ich e-mailom na redakcia@eterany.eu. Tak pekný deň a nech to ozubnica tlačí 🙂
Zdroj: Ozubnicová železncia Tanvald – Harrachov
Úprava: Jaroslav Filo a Patrik Špačinský
Videá:
Zubačka Tanvald – Harrachov
Zubacka.cz – sneh železničnej plu
Historický motorový vlak s ozubnicová lokomotívou T426.001
Historické vlaky v Tanvaldu + rychlík do Prahy
105 rokov ozubnicovej trate: Kořenov okolie
M240.0057 + M240.0056 + Bix + BTN + T426.003 Tanvald 31.5.2008
Pridajte prvý komentár