Po stopách lanových dráh 5: Lanovka na Chvatimech

Lanovka-Chvatimech (1)CHVATIMECH – V  dnešnej časti seriálu o zaujímavých lanových dráhah sa vyberieme na Chvatimech pri obci Valaská (okres Brezno), kde milovníci bieleho športu a turistiky – zamestnanci Strojárne Piesok a železiarní v Podbrezovej pred 55 rokmi uviedli do prevázdky zaujímavú lanovú dráhu.

Autorom myšlienky „vžťahu“ na Chvatimech – ako vtedy budúcu lanovku prezývali, bol rodák z Dolného Kubína a šéfkonštruktér miestnych strojární Gabriel Ťatliak. Jedným z impulzov pre stavbu lanovej dráhy boli Majstrovstvá Slovenska v zjazdovom lyžovaní v roku 1953.

Samotný nápad postaviť lanovku sa ale zrodil za zaujímavých okolností. Gábor, ako ho jeho priatelia volali, si počas lyžovačky na Chopku poranil koleno. Počas liečby doma mu napadla myšlienka postaviť na Chvatimechu zariadenie, ktorým by sa lyžiari či turisti pohodlne vyviezli na kopec. Rýchlo sa teda pustil do náčrtov. Krďže jeho myšlienka si získala množstvo priaznivcov, na realizáciu stavby mal priaznivé podmienky.

Betón na základy staníc a betónové pätky podpier sa miešali ručne a na miesto sa nosili vo vedrách. Neskôr stavebníkom pomáhala provizórna nákladná lanovka. Nejeden z pamätníkov si dodnes spomína na nesenie trištvrťtonového vratného kolesa ku vrcholovej stanici, ktoré bolo upevnené na troch rovnobežných tyčiach nesených dvadsiatimi brigádnikmi. Brigádnici, učni z piesock=ho učilišťa a mnohí ďalší, ktorá sa na tejto stavbe podielali pracovali bez nároku na odmenu.

Pri vrchnej stanici lanovky pribudla v šestťdesiatych rokoch aj lyžiarska chata. Išlo o montovanú budovu, ktorá pôvodne slúžila v tamojších železiarňach pre obsluhu železničnej vlečky a tam sa stala prebytočnou. V nasledujúcej dekáde bolo postupne vybudované nočné osvetlenie svahu spolu s troma lyžiarskymi vlekmi typu EPV. Lyžiarske stredisko detí a mládeže Chvatimech tak dostalo dnešnú podobu.

Z dôvodu nedokázanej konkurencie okolitým strediskám Mýto pod Ďumbierom či Tále, neschopnosti majiteľa modernizovať dopravné zariadenia tak začalo toto stredisko začalo po roku 1989 postupne upadať. Keďže v roku 1996 nebola na sedačkovej lanovke vykonaná revízia, Štátny dráhový úrad ju zaradil medzi horské dopravné zariadenia s ukončenou prevádzkou.

V roku 2003 si lyžiarske stredisko vzal do prenájmu Robert Hauer, ltorého cdieľom je napríklad výstavba úplne novej chaty Bernardín (pôvodná bola zbúraná na jar 2009, toho času prebieha výstavba novej) či opätovné sprevádzkovanie tejto historickej lanovky pre verejnosť. Toto horské dopravné zariadenie smie totiž voziť len náklad a obsluhu. Zámerom je, aby sa v budúcnosti táto lanovka prepojila s ďalšou technickou pamiatkou v okolí – Čiernohronskou železnicou.

V roku 2006 lanovka získala certifikát od Prvého medzinárodného múzea lanových dráh v Berlíne deklarujúci jej jedinečnosť. Myšlienka opätovného sprevádzkovania lanovku pre turistov a lyžiarov je v súčasnosti oveľa silnejšia. K starším ľuďom sa pridávajú mladí nadšenci nielen z blízkeho okolia, ale aj z rôznych kútov Slovenska. Obnovou náterov a kosením porastu na trase lanovky sa snažia o konzervácu celého zariadenia.

Vďaka Ing. Július Starke, Jozef Kamaráš, Ladislav ,,Vlado“ Králik, Štefan Mráz, Vojtech Vichr a mnohím iním ľuďom, ktorí sa podielali nie len na stavbe, ale aj na údržbe tejto lanovej dráhy, sa prvá sedačková lanovka vyrobená na Slovensku dožila takého vysokého veku.

Piaty diel lanovkového seriálu je za nami, ďalší je tu v septembri. Dovtedy nám ale nezabudnite poslať vaše tipy a námety do tohto seriálu. Očakávame ich na starej známej e-mailovej adrese: redakcia@veteramy.eu.

Pôvodný autor článku: Ján Palinský
Zdroj: http://www.lanovky.sk/?page=rep&id=653
Spracoval: Jaroslav Filo

Pridajte prvý komentár

Komentáre

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.