NOVÝ SERIÁL: Po stopách zrušených, nepoužívaných či nedostavaných železničných tratí 1: Gemerské trate I.

kolajisko vlachovo3Vážení čitatelia, na stránkach Veterany.EU začíname sériu zaujímavých nostalgických reportáží s názvom Po stopách zrušených, nepoužívaných či nedostavaných železničných tratí. Spolu s nami sa vrátite na zaujímavé, častokrát trúchlivé miesta, po ktorých kedysi premávali lokálky a regionálne vlaky a rozvážali pasažierov do práce, do škôl, či do miest za povinnosťami. Alebo sa o tom uvažovalo, ale výstavba sa nikdy nezačala či nedokončila. V prvom dieli série reportáží navštívime zrušené trate na Gemeri.

Gemer, starobylý banícky kraj. Prekrásne gemerské oblé kopce, krasové údolia a úchvatná prírodná scenéria sú pastvou a výnimočým zážitkom pre každého, kto prechádza týmto krajom. Samozrejme, svoje čaro môže mať aj cesta autom naprieč Gemerom, avšak iba vo vlaku si môžete gemerskú jazdu a scenériu vychutnávať skutočne naplno. Na pôvodných povojnových tratiach, stavaných v rámci socialistických súťaží. Na tratiach, ponad ktoré dodnes nenatiahli elektrické vedenia – dokonca ani na hlavnom južnom železničnom ťahu Košice – Bratislava, ktorý prechádza naprieč celým Gemerom – ústí východnou vstupnou bránou na Horný Gemer cez tunel Soroška pri Rožňave až po Dolný Gemer za Rimavskou Sobotou. Jediným problémom je, že viezť vlakom sa môžete už iba na jednej z troch pôvodných regionálnych tratí. Ostatné totiž boli v roku 2003 pre neefektivitu zrušené.

gemer

Medzi takzvané Gemerské lokálky patria trate:

Plešivec – Muráň
číslo trate: ŽSR – 165
otvorenie trate: 22. 11. 1893
rozchod: 1 435 mm

Plešivec – Slavošovce (zastavená osobná doprava)
číslo trate: ŽSR – 166

Rožňava – Dobšiná (zastavená osobná doprava)
číslo trate: ŽSR – 167
rozchod: 1 435 mm
otvorenie trate: 20. VII. 1874

s4200050

železničná stanica v Rožňave a jej ,,vyťaženosť”

Trať Rožňava – Dobšiná

Tak ako so všetkými dnes už poloopustenými či opustenými traťami, bola na začiatku veľká sláva a plány. Gemer ako banícky kraj železnice potreboval ako soľ – na prepravu pracovníkov ale najmä rúd, dreva a priemyselných surovín a nákladov. Naviac gemerské trate mali prepojiť južný hraničný región s vnútrozemím Slovenska v smere od pohraničnej trate Plešivec – Zvolen.

gocovo zsr

bývalá stanica v Gočove na trati Rožňava – Dobšiná

Tak sa aj stalo a postupne boli vybudované tri slepé úseky od Rožňavy a Plešivca smerom na sever do vnútrozemia Gemera. Slepé úseky tam mal neskôr čiastočne prepojiť náročný horský železničný projekt tzv. Gemerských spojok, ktorý sa však i napriek rozbehnutým prácam a značnej rozostavanosti nikdy nedokončil (viac o Gemerských spojkách v samostatnej reportáži v niektorom z ďalších dielov).

kolajisko vlachovo3

koľajisko pred Vlachovom v smere z Dobšinej do Rožňavy

Počas socializmu bola trať niekoľko desaťročí hojne využívaná podobným spôsobom – na osobnú aj nákladnú prepravu – najmä rúd z bane Nižná Slaná, bane Mária, dreva zo závodu pri Vyšnej Slanej a Dobšinej a ďalších strojárenských a hutníckych výrobkov, ktoré sa v regióne vyrábali na mnohých miestach.

Prvý útlm trate Dobšiná- Rožňava nastal v priebehu 90-tych rokov ruka v ruke s krízou a útlmom baníctva v Gemeri. Využívanosť trate v následujúcich rokoch neustále klesala. Zatvárali sa bane a lomy, obmedzovala výroba. Logicky klesal aj počet prepravovaných pasažierov – značná časť pasažirov gemerských lokálok odišla z priemyslu do nových zamestnaní a začala využívať autobusovú dopravu, ktorá bola bližšie k stredom obcí a mestečiek a tým aj pohodlnejšia pre značnú časť. Celý útlm následne vyvrcholil v rokoch 2002 a 2003, kedy po protestoch a sporoch sa ŽSR rozhodli definitívne zastaviť prevázku osobnej dopravy.

siderit koleso1siderit zastavka1

zatvorenie bane Siderit v Nižnej Slanej pred niekoľkými mesiacmi dala viacmenej bodku
za železničnou prepravou v rožňavsko-dobšinskom regióne

Od tejto chvíle trať značne osirela a častokrát sa na nej za deň prehnala iba drezina s údržbármi a robotníkmi. Banícky útlm pokračoval aj v ďalších rokoch až nakoniec zostala v regióne funkčná jediná baňa – Siderit Nižná Slaná. A tak ste mohli počuť hukot na trati a trúbenie pred železničnými priechodmi už iba skoro ráno a neskoro poobede, keď tamade premávala nákladná súprava na otočku so železiarenskými peletami – od hlavnej trate v Rožňave do Nižnej Slanej a späť. Zbytok trate – z Nižnej Slanej do Dobšinej – je takmer úplne nevyužívaný a je tomu tak dodnes.

Rok 2009 priniesol trati Rožňava – Dobšiná ďalší prepad a vyťaženosť blížiacu sa kriticky k nule. I napriek štátnym dotáciam z roku2008 totiž skrachovala aj posledná fungujúca hlbinná baňa Siderit v Nižnej Slanej a odvtedy je na trati v drvivej väčšine ticho. Až na spomínané údržbárske dreziny a občasné obsluhovanie menších miestnych závodov najmä pri Dobšinej a kártkej obdočke k Vyšnej Slanej.

Fotogaléria staničných priestorov v Rožňave a niektoré zatvorené podniky v Hornom Gemeri

Po zrušení osobnej dopravy v roku 2003 sa ešte snažili niektoré firmy spustiť projekty výhladkových jázd pre turistov, keďže krásny región a množstvo historických pamiatok mohli byť pre túto činnosť a byužitie perspektívou. Cena za prenájom tratí by však bola podľa jednej zo záujemcov – finančnej spoločnosti Glamour Capital Rožňava – neúnosne vysoká. A tak napokon z toho zišlo.

Trať Plešivec – Slavošovce

Podobný osud postihol aj túto trať – po útlme baníctva a obmedzení dovtedy obrovskej produkcie papierní v Slavošovciach došlo logicky k poklesu prepravovaných osôb aj ostatnej vyťaženosti. V posledných rokoch sa trať sčasti takmer nevyužíva a policajti riešili dokonca už niekoľko prípadov rozoberania koľajiska rómskymi zberačmi železa.

Gemerské lokálky – zabudnite na sen…

Ak sa na vyťaženosť gemerských tratí pozrieme dnes. Je vlastne dobré, že k dobudovaniu gemerských spojok vôbec nedošlo – finančne nesmierne náročný horský projekt by totiž nadarmo zhltol obrovské prostriedky úplne zbytočne. Časť aj zhltol a nedostavané viadukty, násypy a podložia sú dodnes nemým nostalgickým svedectvom expanzivistickej vízie prepojenia južného Gemera so stredovýchodom Slovenska.

V ďalšom diely seriálu na www.veterany.eu navštívime pozostatky trate Viedenskej električky. (v niektorom z následujúcihc dielov sa vrátime aj ku spomínaným Gemerským spojkám).

Text, foto, mapa: Jaroslav Verlík

2 Comments

  1. Myslím,že 10júla bude nostalgická jazda z Košíc do Dobšinej a dokonca mám už lístok no škoda,že osobná doprava je zastavena….len raz som ju prešiel a v roku 2001

  2. Práveže ak by sa trate cez vojnu dobudovali, vytvorili by sieť (uzavretý systém), viedli by odniekiaľ niekam – nie ako teraz: kamsi “do lesa”, a teda mali by väčší potenciál i v medziregionálnej doprave a šancu prežiť. Ale aj torzo projektov, ktoré realizovali v hornom Gemeri, by malo byť prevádzkované ako nosná os dopravy – alebo myslíte, že súčasný vzťah štátu, či kraja k “regionálnej železnici” je normálny?

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.