Nový seriál: Po stopách lanových dráh 1: Sedačková lanovka Nitra – Zobor

NITRA – Máme tu letné prázdniny a s nimi aj náš nový prázdninový cyklus Po stopách lanových dráh, ktorý sa bude striedať so seriálom Po stopách nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí. V novom cykle vám postupne predstavíme zaujímavé lanové dráhy u nás i v zahraničí. Odvezieme sa na lanovke, ktorá je lákadlom turistov, ale pozrieme sa aj na lanovky, ktoré o svoju záchranu musia bojovať. V prvom dieli nového seriálu vám predstavíme lanovú dráhu na Zobor, ktorá je už niekoľko rokov mimo prevádzky.

História a súčasnosť:

História lanovej dráhy na Zobor siaha do roku 1966. Jej projektantom, výýrobcom a hlavným dodováteľom zariadení sa stal národný podnik TRANSPORTA Chudím. Lanovka bola do prevádzky uvedená 20. novembra 1970. V roku 1982 bola urobená výmena rámov batérií kladiek a v roku 1991 sa urobila rekonštrukcia pohonu, ktorú zrealizovala TATRAPOMA Kežmarok – JRD Spišská Belá. Osudným rokom lanovej dráhy bol rok 1993 kedy bola táto sedačková lanovka v prevádzke naposledy. Od vtedy je osud tejto lanovky stále nejasný.

Od roku 1993 prejavilo o prevádzkovanie lanovej dráhy záujem viacero investorov. Nakoniec si to však vždy rozmysleli. V roku 1998 uvažovala firma Tatrapoma ski Kežmarok nad lyžiarskym minivlekom a alpskou šmýkačkou na druhej strane Zobora, ktorý patrí do katastra Nitrianskych Hrnčiaroviec. K dohode však neprišlo. V roku 2003 prišla s jednou z posledných ponúk aj kanadská firma, ktorá plánovala voziť lanovkou návštevníkov kasín, ktoré chcela na Zobore vybudovať. Mestu sa však jej myšlienka prerobiť vrchol Zobora na „malé Las Vegas“ nepozdávala. V tom istom roku prejavilo záujem o lanovku aj partnerské mesto Kromieříš. To ju malo kúpiť za symbolickú sumu 0,301 € (1 Sk) a na vlastné náklady ju aj zrekonštruovať. Od tohto zámeru však nakoniec upustilo.

Podľa vyjadrenia dnes už exriaditeľa Správy majetku Vladimíra Jurása pre denník SME zo dňa 14. augusta 2004, rekonštrukcia lanovky by v tej dobe stála 20 miliónov Slvoenských korún, čo je v prepočte 9 037 800 €. Nová lanovka by v tej dobe stála 50 000 SK, čo je v prepočte 15 063 000 €.

Hoci by sa stará lanovka určite dala zrekonštruovať, pre havárijný stav sa ju mesto rozhodlo odstrániť. Na tomto mieste mieste však netreba opomenúť ani bratislavskú lanovku na Kolibu. Aj pri nej sa totiž hovorilo o tom, že sa už v žiadnom prípade obnoviť nedá. Odoborníci zo Slovenskej Technickej Univerzity však dokázali pravý opak a dnes je lanovka lákadlom pre domácich i zajhhraničných návštevníkov mesta.

Demontáž nitrianskej lanovky robí firma Cius zo Spišskej Novej Vsi. Mesto za ňu nič neplatí, Cius si ako kompenzáciu odnesie demontovaný materiál. Stavebnú suť a odpad má uložiť na skládku Katruša. Cius, s.r.o. má odstrániť všetky oceľové podpery a betónové pätky, 71 sedačiek, oceľové lano, kladkové batérie z podpier a staníc a strojovňu vrátane kruhovej stanice. Práce na odstránení lanovky začali v spetembri 2009 a dokončené mali byť koncom roka. Pre klimatické podmienky sa však termín presunul na koniec apríla tohto roku. Podľa čitateľov denníka SME sa sedačky a laná dnes už bývalej lanovky na Zobor povaľovali v lese ešte počas tohtoročných veľkonočných sviatkov. Podľa primátora Nitry Jozefa Dvonča prisľúbila firma ich odstránenie. V súčasnosti by tak mala byť už lanovka definitívne demontovaná.

Na odstránenie lanovky vypísalo mesto dve verejné súťaže. Do prvej sa neprihlásil nikto, do druhej len jeden záujemca, ktorého ponuku samospráva odmietla ako nevýhodnú. Preto mesto priamo oslovilo firmu Cius, s.r.o., ktorá lanovku demontuje.

Budúcnosť:

Domáci i zahraniční turisti sa neustále požadujú obnovenia tejto zaujímavej lanovej dráhy. Mesto sa k ich požiadavke stavia neurčito. Jeho zámerom je síce vybudovať na Zobore reštauráciu a turistické stredisko, lanovka tam však v najbližšej dobe premávať nebude. Dolná stanica lanovej dráhy je v prenájme a slúži ako reštaurácia. Horná stancia lanovky má po nedávnom jarnom vyčistený slúžiť turistom.

Novú lanovku v súčasnosti radncia neplánuje, no jej myšlienky sa nevzdáva. Radnica však na novú lanovku nemá ani vlastné prostriedky, ani prípadného súkromného investora. „Je možné, že v prípade získania dotácie z eurofondov bude napokon vybudovaná. Presný termín nie je ohraničený, tento rok to však určite nebude,“ povedal pre denník SME primátor Nitry Jozef Dvonč, ktorý si vie predstaviť novú lanovku v skrátenej verzií. Primátor však deklaroval, že ak by obhájil svoj primátorský post aj v decembrových komunálnych voľbách, bude lanovka jednou z jeho priorít v ďalšom volebnom období.

A tak nám neostáva nič iné iba veriť, že sa predsa len nájde niekto, kto by novú lanovku na Zobor vybudoval.

Technické parametre pôvodnej lanovky:

Hoci je lanovka na Zobor už viac  menej iba minulosťou, pozrime sa na jej technické parametre.

Tip lanovej dráhy: osobná visutá jednolanová dráha obežného systému s pevným uchytením dvojmiestnych sedačiek
Výrobca: TRANSPORTA, n. p. Chrudim
Výrobný typ: SL-2
Projektant technologickej časti: TRANSPORTA, n.p. Chrudim
Výstavba: 1968 – 1970
Projektovanei lanovky: v roku 1966 – TRANSPORTA, n.p. Chrudim, číslo zákazky 68163
Uvedenie do prevádzky: 20. novembra 1970
Ukončenie prevádzky: v roku 1993
Rekonštrukcia: 1982 – výmena rámov batérií kladiek, 1991 – rekonštrukcia pohonu (Tatrapoma, JRD Spišská Belá)
Ťažná vetva: ľavá
Umiestnenie pohonu: horná stanica
Systém napínania: v dolnej stanici
Napínací ťah: 9 000 kg (vrátane závesu)
Menovitý tlak: neudaný
Prepravná kapacita: 360 osôb za hodinu
Dolná stanica: 236 m n.m. (Nitra)
Horná stancia: 553 m n.m (Pyramída-Zobor)
Šikmá dĺžka: 1 359,6 m
Vodorovná dĺžka: 1 322 m
Prevýšenie: 317 m
Priemerný sklon trate: 23 %
Maximálny sklon trate: neudaný
Dopravná rýchlsoť: 0,5 – 1,9 m/s
Maximálna dopravná rýchlosť: 1,9 m/s
Revízna rýchlosť: 0,5 m/s
Rýchlosť pri núdzovom pohone: 1,0 m/s
Maximálna prípustná rýchlosť vetra: 12,5 m/s (ŠOTD – FMD č. j. 1716/1976-018)
Neprípustná rýchlosť vetera: 16 m/s
Čas jazdy: 11 min. 55 sek. pri max. rýchlosti
Časový interval vozňov: 20 s
Vzdialenosť vozňov: 38 m
Počet vozňov: 73 + 1 nákladný vozeň
Nosnosť osobného vozňa (sedačky): 160 kg (2 osoby)
Nosnosť montážneho a nákladného vozňa: nezadaná
Hmotnsoť sedačky: 76 kg
Hmotnosť montážneho a nákladného vozňa: neudaná
Počet podpier. 25/5 (celkom/z toho tlačné)
Dopravné lano: 28 mm (ČSN 02 4347.43), pevnosť 160 kp/mm2, Warrington; 78 drôtov
Napájacie lano: 20 mm (ČSN 02 4352.45), 6 prameňov, 222 drôtov
Priemer poháňacieho lanáča: 4 000 mm
Priemer vratného lanáča: 4 000 mm
Priemer kladiek: 400 mm
Rozchod dopravného lana na trati: 4000 mm
Hlavný pohon: elektromotor 68 kW
Núdzový pohon: záložný elektromotor (od rekonštrukcie); pôvodne iba NPZ
Revízny pohon: regulácia otáčok hlavného motora (servoregulátor)
Náhradný prúdový zdroj: dieselagregát, 45 kW
Hlavná (bezpečnostná) brzda: hydraulická, pôsobí priamo na lanáč (od rekonštrukcie); pôvodne riadená kataraktom
Počet zamestnancov v prevádzke: 1 náčelník, 4 staniční
Počet zamestnancov – kmeňový stav: 1 náčelník, 9 pracovníkov
GPS poloha dolnej stanice: N 48°33174´ * E 18°09692´
GPS poloha hornej stanice: N 48.34277° * E 018.10472°

Pridajte sa k skupine: Som za vybudovanie lanovky na Zobor na Facebooku. Členovia skupiny chcú aby sa dobudovala lanovka na Zobor, poprípade, aby sa našla alternatíva prístupu na hornú stanicu lanovky a dobudovali sa objekty tak, aby mohli slúžiť návštevníkom Nitry. Ak sa chcte stať fanúšikmi tejto skupiny, kliknite SEM.

Toľko teda naše putovanie za lanovou dráhou na Zobor. O dva týždne sa spolu s nami budete môcť vydať po stopách ďalšej zaujímavje lanovej dráhy. Na budúci týždeň vám prinesieme 32. časť seriálu o Nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratiach.

Vaše návrhy a pripomienky k novému seriálu očakávame na e-mailovej adrese: redakcia@veterany.eu, alebbo patrik.spacinsky@gmail.com.

Autor: Jaroslav Filo
Zdroj: Lanovky.sk, Denník SME s TVNOVINY.SK